Vždy som mal pocit, že v rozhovore povieme o sebe viac, než v akokoľvek úprimne napísanom texte. Zoči-voči inému človeku sme konkrétnejší, a preto aj lepšie pochopiteľní.

V spolupráci s vydavateľstvom Absynt prinášame úryvok z knihy Jeden z nás. Anders Breivik mal už v roku 2010 pripravený dokument („manifest“), ktorý napísal v angličtine.

K zvyklostiam Američanov dlho patrilo, že človek by mal byť schopný staviť všetko na jednu kartu – a potom buď vyhrať, alebo sa rýchlo spamätať z prehry. Trendy však ukazujú, že tento nepoddajný duch Ameriky mizne.

Minulý víkend sa vo Švajčiarsku konalo referendum o tom, aby každý jeden občan mal štátom garantovanú mesačnú dávku vo výške 2 500 frankov. Aj keď sú ceny vo Švajčiarsku vyššie, 2 500 frankov by bola zrejme najvyššia štátna dávka na svete a s rezervou by stačila na komfortný život.

Biľakom sa to iba začalo, tých pamätníkov neslávne slávnych rodákov akosi povážlivo pribúda. Čo majú spoločné Ján Pješčak, Ján Čarnogurský a Štefan Harabin? Všetci sú právnici. A Zamagurie je ich rodný kraj. No iba jeden tam má pamätnú tabuľu. Teda, mal.

Milí priatelia, niekedy sa neviem na nič sústrediť. Všetko ma ruší. Raz som sa zatvoril do odhlučnenej štúdiovej miestnosti bez okien. Myslel som, že v tom umelom tichu nájdem pokoj. Opak bol pravda. 

Nie som Charlie. Napriek tomu som, prirodzene, mal súcit s obeťami útoku v januári 2015, keď teroristi vystrieľali redakciu francúzskeho satirického časopisu.

Keď mi 11. septembra 2001 zavolal Tomáš Zálešák, že do Dvojičiek asi práve narazilo malé výletné lietadlo, bavil som sa nad nešikovnosťou pilota. Lenže pilot trafil presne.

Milí priatelia, kaluže sú fenomén. Vznikli, keď na tejto planéte prvýkrát spŕchlo. Ateisti hovoria, že to bolo po veľkom tresku, kresťania tvrdia, že to bolo po stvorení sveta.

Témou nového čísla bude vplyv posledných teroristických útokov na Európu. Aká by mala byť naša reakcia na terorizmus? Odpoveď sme hľadali už na redakčnej porade.