ide presnejšie o tri trendy, ktoré sú dlhodobé a naznačujú, že americká ekonomika sa začala báť rizika. Trend prvý: firmy pomalšie vytvárajú nové pracovné miesta, a to nielen v zlých, ale aj v dobrých časoch. Trend druhý: investori vkladajú do nových projektov menej peňazí. A tretí trend, ktorý presahuje ekonomické kategórie, spočíva v tom, že Američania zakladajú menej nových firiem, sú menej ochotní meniť zamestnanie alebo sa sťahovať za novými príležitosťami.
Tieto zmeny odzrkadľujú širšie a trvalejšie posuny vrátane starnutia populácie a dominancie veľkých korporácií v mnohých priemyselných odvetviach. Zároveň môžu podľa odborníkov čiastočne vysvetliť, prečo po každej z posledných troch ekonomických recesií dochádzalo k obnove čoraz pomalšie.
„Tradične bola schopnosť založiť si vlastnú firmu cestou k spoločenskému postupu nahor. Tú cestu si však volí čoraz menej Američanov.“
„Spojené štáty boli dlhodobo úspešné čiastočne vďaka svojmu dynamickému rozvoju, rýchlemu tempu, akým tu vznikali nové pracovné miesta, ale aj tempu, akým zanikali, a tiež vďaka vysokému tempu príchodu a odchodu nových pracovníkov,“ vyjadril sa John Haltiwanger, ekonóm z University of Maryland, ktorý študuje úpadok podnikateľského ducha Američanov. „Pesimista povie, že sme stratili guráž.“
Firmy, ktoré stavia všetko na nové nápady, majú vyššiu pravdepodobnosť, že zaniknú, ale aj vyššiu pravdepodobnosť, že narazia na zlatú žilu. Podnikatelia môžu skrachovať, ale tí, ktorí uspejú, vytvoria pracovné miesta pre mnohých ďalších.
Rovnako dôležité sú podľa ekonómov malé riskantné kroky: keď pracovník odíde zo zamestnania a nájde si lepšie, keď firma prijme nových zamestnancov, keď sa rodiny sťahujú z ekonomicky upadajúcich regiónov do oblastí s nižšou mierou nezamestnanosti.
Tieto ambiciózne kroky do neznáma sa v americkej ekonomike znásobujú a prinášajú efekt: rýchlejšie presmerúvajú peniaze, talenty a zdroje tam, kde sú potrebné.
Samozrejme, aj priveľa bezhlavého riskovania škodí, ako sa ukázalo počas finančnej krízy. A pri momentálne stúpajúcom trhu s akciami sme svedkami určitého typu riskovania, ktoré je príznakom spamätávania sa z krízy. Americká centrálna banka uviedla, že dáva pozor, aby politika ľahko dostupných peňazí neviedla investorov k prehnanému riskovaniu.
Ale široká škála amerických ekonómov z rozličných akademických disciplín a politických táborov sa dnes zhoduje, že v USA sa čoraz menej vyskytuje istý konkrétny a potrebný typ riskovania. Z historického hľadiska riskovanie, ktoré podporuje vysoké tempo zmien – veľa nových pracovníkov, ale aj výpovedí zo zamestnania, vznikanie a zanikanie firiem – dodáva ekonomikám flexibilitu, ktorá im umožní prispôsobiť sa zmenám na trhoch.
Maxim Schillebeeckx je presne ten typ mladého ambiciózneho Američana, aký bol dlho hnacím motorom americkej ekonomiky. Dvadsaťosemročný doktorand genetiky na Washington University v St. Louise má okrem iného aj titul z ekonómie. Pomáhal pri zakladaní študentskej konzultačnej firmy, ktorá poskytuje vedecky podložené rady miestnym startupom. No napriek jeho nadšeniu pre podnikanie a skúsenostiam so startupmi Maxim Schillebeeckx dnes tvrdí, že sa rozhodol hľadať si bezpečné pracovné miesto v konzultačnej firme alebo vo fonde typu private equity. Neveľmi sa mu chce založiť si vlastnú firmu alebo pracovať pre celkom novú spoločnosť. „Osobne nemám rád riziko,“ priznáva Maxim Schillebeeckx. „Podnikateľ musí byť ochotný skočiť do hlbokej vody a plávať.“
Ekonóm John Haltiwanger a mnohí ďalší jeho kolegovia uvádzajú, že tento pokles ochoty riskovať – viditeľný u firiem aj u jednotlivcov – sa časovo zhoduje so širším spomaľovaním americkej ekonomiky, najmä v oblasti tvorby nových pracovných miest.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.