Putinova vojna proti Ukrajine nám pripomína zaujímavú skutočnosť. Je tu agresor, ktorý sa správa ako gangster, no tento gangster zároveň vystupuje ako moralista. Vieme, že o jeho motivácii si nemôžeme robiť ilúzie, potrebujeme však jej dôkladnejšiu znalosť.

Ktovie, možno by sme mali jasať nad tým, že Slovensko je dnes dostatočne európske a dostatočne svetové, aby jeho spoločnosť rozdeľovali ideové spory, ktoré sme sami nevynašli, no v ktorých pátose a zášti sa náhle cítime tak doma.

Minulý rok som využil deň reformácie na priblíženie jej základného impulzu v osobnom zápase Martina Luthera. Dnes upriamim pozornosť na jej viac „objektívne pozorovateľné“, spoločenské stránky, ktoré sú dôležité aj pre aktuálne uvažovanie o niektorých problémoch moderného veku.

„Spojené národy“ boli pôvodne členovia protifašistickej aliancie v druhej svetovej vojne. Organizácia Spojených národov oficiálne začala svoju riadnu činnosť 24. októbra pred 77 rokmi ako medzivládna organizácia na ochranu mieru.

Predpoklad, že slobodná spoločnosť musí zvíťaziť nad tyraniami len preto, že je lepšia, znie príjemne, no zavádza. A zavádza nebezpečne. Iste, máme mnoho dôvodov pokladať slobodné zriadenie za lepšie. Z toho však nevyplýva žiadna predurčenosť víťazstva.

Zdá sa vám, že v politických diskusiách panuje zmätok v základných pojmoch? Čudujete sa, kto všetko sa u nás vie označiť za „liberála“, „konzervatívca“, a ktoviečo ešte? Máte pocit, že z vás robia hlupákov? Do istej miery ide o normálny jav – ale len do istej miery.

Zhnusenie z politiky a z politikov nie je nová vec. Dnes sa však u nás dvíha jeho ďalšia vlna. Niežeby to nebolo pochopiteľné. No aj tak treba opakovať, že ide o nebezpečný trend. Povedzme to rovno: smrteľne nebezpečný.

Na svete dnes sotva nájdete štátneho predstaviteľa s takou priazňou zástupov, aká vyžaruje z reakcií na skon Alžbety II. Povážte: kráľovná ako populárny štátnik v ére demokracie, vo svete, ktorý sa údajne zbavil tajomna. A k tomu v krajine známej tradíciou nekonformného buričstva!

Je príznakom doby, ak počúvame stále nové apokalyptické predpovede o blížiacich sa katastrofách. Nemožno poprieť, že sme svedkami, neraz obeťami a občas, žiaľ, i aktérmi krízových javov. Celá vec sa však nekončí v rovine vecnej kritiky neporiadkov, neduhov a nespravodlivostí tohto sveta.

To, čo zvykneme nazývať modernou západnou civilizáciou, predstavuje zvláštnu dynamiku, ktorá v kritických okamihoch dejín rozšírila svoj vplyv na ostatný svet až do jeho najodľahlejších končín.