Prvé roky po skočení druhej svetovej vojny neboli v Bratislave poznačené iba obnovou zničeného mesta a konsolidáciou spoločenského života, ale aj výraznými nepokojmi namierenými proti židovskej komunite. Ako bolo po holokauste také niečo vôbec možné?

Pred sto rokmi americký senát schválil jeden z najväčších sociálnych experimentov modernej histórie – prohibíciu. Dlžno dodať, neúspešných experimentov. Čo tomu predchádzalo a ako to dopadlo? A v čom sa americká prohibícia líšila od tej v Rusku?

Čoskoro si pripomenieme storočnicu narodenia Vojtecha Zamarovského. Jeho diela predstavujú v slovenskom prostredí klasický súbor poznania o dejinách staroveku. Stále sú odporúčané aj ako doplnkové stredoškolské čítanie a úryvky z nich sa objavujú v dejepisných čítankách základných škôl.

Tomáša Garrigua Masaryka poznáme takto: dôstojný, trochu prísny, s aurou váženého štátnika. No málokto vie, že ho ako mladíka vyrazili z gymnázia, musel si požičiavať peniaze, aby mali s manželkou a deťmi čo jesť, a svoju habilitačnú prácu obhájil až na druhýkrát.

To, že korupcia je tu oddávna, vieme. No čo znamenala v antických časoch, to už nie je také jasné. Prečo antika tolerovala niektoré formy korupčného správania a iné prísne trestala? A čo znamená korupcia namierená proti záujmom štátu a ako to súvisí s našou dnešnou situáciou?

V súčasnom geopolitickom napätí nemožno považovať Európsku úniu za samozrejmosť. Pred sto rokmi o nej mnohí len snívali. V cykle k stému výročiu Československa predstavujeme Jána Pálku, člena domáceho odboja a pozoruhodného prognostika európskej integrácie.

Nevieme to presne. Buď v roku 17, alebo 18 nášho letopočtu zomrel rímsky básnik Publius Ovidius Naso. Nech je to už akokoľvek, pripomíname si 2000. výročie od jeho úmrtia. Zíde nám pri ňom na myseľ aj niečo konkrétne? Alebo len matná spojitosť s erotikou?

Postup amerického prezidenta Donalda Trumpa v medzinárodných otázkach je podľa niektorých analytikov úplne chaotický a väčšiu stratégiu alebo ideu by sme za ním ani hľadať nemali. Je to však skutočne tak?

V posledných dvoch dekádach sa veľa písalo o nových a budúcich bezpečnostných hrozbách, rastúcej rentabilite a vynachádzavosti terorizmu či o nových druhoch bojísk. Dnes k tomu pribúdajú rastúce obavy z ohrozenia zastupiteľských demokracií po celom svete.

Organizácia Reportéri bez hraníc zverejňuje každoročne rebríček krajín s aktuálnym stavom slobody tlače. Pohľad naň nie je ani v 21. storočí lichotivý. Sloboda tlače ostáva problémom, no prvýkrát vážne vstúpila do centra pozornosti už v 17. storočí. Jeden z jej prvých obrancov bol aj John Milton.