Ministerka kultúry Ľubica Laššáková je v konflikte s veľkou časťou umeleckej obce už od svojho nástupu do funkcie. To napätie vyzerá ako otvorené nepriateľstvo. A pri pojme nepriateľstva treba začať, keď sa pýtame, ako sa mohla práve ona ocitnúť v ministerskom kresle. Reč je totiž o hlbšom probléme.

Greta Thunberg má šestnásť rokov a je momentálne najznámejšou aktivistkou proti klimatickým zmenám. Cieľom tejto mladej Švédky je – podľa jej vlastných slov –, aby ste sa báli rovnako ako ona. Ak sa chcete báť, nech sa páči. Ak sa nepáči, nemusíte sa báť. Naozaj nie.

„Pre Bacha bola všetka hudba spätá s náboženstvom, jej komponovanie chápal ako prejav viery a uvádzanie ako spôsob bohoslužby. Každý tón bol dedikovaný Bohu, nikomu inému,“ napísal americký dirigent Leonard Bernstein.

Dezinformácie vo verejnom priestore patria dnes k najvážnejším spoločenským problémom. Ján Lajčiak už začiatkom 20. storočia reflektoval ich korene a nežiaduce pôsobenie na slovenskú spoločnosť. Jeho nadčasovým úvahám treba venovať pozornosť aj po sto rokoch.

Keď som prichádzal na Námestie SNP 21. februára tohto roku, už som vedel, kto dostane cenu Dominika Tatarku, a preto som si dal za úlohu nielen sa na demonštrácii Za slušné Slovensko zúčastniť, ale ju aj pozorovať.

Keď Cirkev v stredoveku zakladala univerzity, súčasťou ich vzdelávacieho systému sa stalo vyučovanie biblickej hebrejčiny a starej gréčtiny. 

Tohtoročná Cena Dominika Tatarku bola udelená iniciatíve Za slušné Slovensko za knihu My sme tí, na ktorých sme čakali a za ich občiansku aktivitu. Súčasťou ceny sú maľby Daniela Fishera. Tie ocenení venovali rodinám Kuciakovcov a Kušnírovcov.

Prvé roky po skočení druhej svetovej vojny neboli v Bratislave poznačené iba obnovou zničeného mesta a konsolidáciou spoločenského života, ale aj výraznými nepokojmi namierenými proti židovskej komunite. Ako bolo po holokauste také niečo vôbec možné?

Pred sto rokmi americký senát schválil jeden z najväčších sociálnych experimentov modernej histórie – prohibíciu. Dlžno dodať, neúspešných experimentov. Čo tomu predchádzalo a ako to dopadlo? A v čom sa americká prohibícia líšila od tej v Rusku?

Čoskoro si pripomenieme storočnicu narodenia Vojtecha Zamarovského. Jeho diela predstavujú v slovenskom prostredí klasický súbor poznania o dejinách staroveku. Stále sú odporúčané aj ako doplnkové stredoškolské čítanie a úryvky z nich sa objavujú v dejepisných čítankách základných škôl.