Mesačník OS zorganizoval v roku 2000 anketu o slovenskej otázke, odkiaľ ideme a kam. Iniciátorovi sa zdala „málo frekventovaným problémom“. Vždy sme však trpeli infláciou textov na túto tému, a tak som navrhol, aby sme na všeobecné národnoštátne sebareflexie uvalili na päť či radšej desať rokov mora

Lietadlo zmizlo z radarov krátko po vzlietnutí. Záchranný tím už našiel trosky lietadla. Na palube bolo 92 ľudí.

Vonku je krásnych mínus štrnásť. Vidím reklamu na Vinnetoua a myšlienky sa mi rozbehli k mojim súrodencom a k letu, keď som sa učila čítať. Bolo to medzi prvou a druhou triedou. Moje čítanie bolo veľmi slabé.

Malorku poznáte. Je tam teplo, more a chodí sa tam na dovolenku. Je to jedno z najnavštevovanejších miest v Španielsku a počet turistov stále narastá. Tento rok ich bude ešte viac, a to pre nepokoje v Turecku. 

Moja mama mala narodeniny. Milujem rodinné oslavy, lebo sa vždy stane niečo, čo ostane v pamäti. 

Lov za príbehmi obvykle prináša samostatné príhody, ktoré sa do finálnych článkov nezmestia. Čo bolo v pozadí článkov, ktoré si najviac cením?

V .týždni píšem o závažnejších, ale i menej vážnych témach. A keď už teda rekapitulujeme, rozdelil som si aj svoje spomínanie na dve časti. Toto je tá prvá, takzvaná serióznejšia.

Moji kolegovia sú skeptickí k novým menám na politickej scéne aj k novým politickým stranám. Do veľkej miery rozumiem ich skepse, napriek tomu si myslím, že niečo visí vo vzduchu.

V rámci upratovania som narazil na staré Domino fórum. Prelistoval som dve posledné čísla roku 2000 a opäť som si uvedomil, v čom spočívajú moje dnešné „vnútropolitické“ obavy.

Diskutujeme, komentujeme, hodnotíme každý deň. Kto na sociálnych sieťach, kto ponad plot so susedmi. Zdalo by sa, že umenie debaty musí kvitnúť. Ale kdeže.