možno nastal čas uchopiť tú tému nanovo, znovupremyslieť slovenský národ a štát. Texty o Slovensku, ktorými .týždeň v troch posledných číslach zavŕšil rok 2016, odrážajú fakt, že súčasné slovenské trápenia sú len odrazom problémov globalizovaného sveta. Môj pohľad je iba jeden z možných, z úzkeho uhla mojej profesie, biológie. Nikdy som nemal ambície miešať sa do kompetencií historikov, sociológov, ekonómov či politológov.
záverečná fáza evolúcie
Veci sa závratne rýchlo menia, čím sa svet stáva zložitejším. Nežijeme v „informačnej dobe“, ale v ére druhej Potopy, záplavy dát. K zmenám, aké sa v minulosti udiali za desaťročia či stáročia, dnes dochádza zo dňa na deň. Pri hustote dát je vysoká aj frekvencia chýb a dianie prepĺňajú nečakané vetvenia, ktoré dávajú dynamike doby náhodný, chaotický charakter.
Dynamika doby nemá lineárnu povahu „1, 2, 3, 4, 5...“, ale exponenciálnu „2, 4, 8, 16, 32...“ A tak to aj vždy bolo, v celom vesmíre. Dynamika je jednosmerným hromadením stále nových poznatkov; s ich pribúdaním sa globálna civilizácia ľudstva zväčšuje. Civilizácia je iba jedna, celoľudská. Nič sa nedá predvídať: neistota je bezhraničná. Nič sa neopakuje; a pritom nemáme inú možnosť, než extrapolovať z minulosti do budúcnosti.
Futurológ Ray Kurzweil pri extrapolácii z dnešného tempa pribúdania znalostí uzavrel, že sa počas jediného storočia udeje taký veľký pokrok, ako v minulosti za 20-tisíc rokov. Podľa neho by mal byť technický rozvoj v 21. storočí tisícnásobne väčší než v minulom storočí.
Znalci techniky tvrdia, že v polovici 21. storočia dosiahneme bod „technologickej singularity“. Paralelne s technologickou singularitou stojíme aj pred „civilizačnou singularitou“: čiže pred časovým bodom, v ktorom sa bude neprístupnosť sveta ľudskému chápaniu a nemožnosť riadiť ho ľuďmi približovať k nekonečnu.
„Rok 2017 bude rokom agresívneho vpádu kultúry virtuálnej reality do ľudského sveta.“
Povahu doby dobre vystihol George Soros, náš rodák, dnes Američan, miliardár, ktorý zbohatol z neistoty diania, no zároveň aj mysliteľ a filantrop, ktorý by chcel peniazmi a myšlienkami „spasiť“ svet. V apríli 2015 na bankete v parížskej opere, ktorým sa končila konferencia o novom ekonomickom myslení, priznal, že sa azda prvýkrát v živote v dnešnom svete prestáva orientovať: svet sa stal komplikovaným miestom. A to si ešte pred pár mesiacmi myslel, že je možné všetky krízy ak nie vyriešiť, tak aspoň sledovať. Dnes je to už nemožné, uzavrel.
Čoho sme svedkami? Klimatického ohrozenia; konfliktu kultúr, ktorý predpovedal Samuel Huntington; hrozby násilného rozpadu civilizácie v dôsledku masových migrácií; nárastu príjmovej nerovnosti medzi jednotlivcami, ale aj štátmi a kontingentmi. Obavy z nukleárneho vojnového konfliktu sa znovu vynárajú; možno nás čakajú aj „horúce“ vojny s biologickými a informačnými zbraňami. Zrýchľuje sa vytláčanie ľudskej pracovnej sily robotmi – v priemysle, čoskoro aj vo vedeckom výskume a politike, možno i v umení, no celkom určite v podnikaní so zábavou. Rodí sa a expanduje nová sociálna trieda: superfluát – nadbytoční ľudia. Rok 2017 bude zrejme rokom agresívneho vpádu techniky a kultúry virtuálnej reality do ľudského životného sveta.
Ideové základy budované po stáročia sa stávajú labilnejšími a hrozí ich zrútenie. Nejde o „krízu Západu“, ale o celosvetové duchovné zemetrasenie. Odkúzlenie sveta vedou, aké predvídal Max Weber, kráča v civilizačne rozvinutých krajinách ruka v ruke so zmäkčilosťou, bezhodnotovosťou (anómiou), stratou transcendencie a ontologickým pragmatizmom. A povedľa toho bujnie primitívny, predvedecký fanatizmus v zaostávajúcich častiach sveta.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.