Dilemy, ktoré dnes riešime v zahraničnej politike, nie sú nové. Štrnásty marec nám pripomína, že spolupráca s imperiálnou veľmocou, na ktorej čele stojí diktátor, spravidla končí zle nielen pre našu krajinu, ale aj pre jej politickú reprezentáciu.

Voľby, ktoré nás v sobotu čakajú, sú výberom rozpoltenej krajiny, voľbou, medzi tým, či sa ako štát celkom ponoríme na najbližšie roky do temnoty, alebo sa aj vďaka prezidentskému palácu budeme naďalej vznášať na hladine signalizujúc lodiam a lietadlám, že ešte žijeme a chceme ich pomoc. Zjednodušeniam a generalizáciám by sa mal človek pri komplexných problematikách vyhýbať, no tieto voľby sú súbojom medzi dobrom a zlom, sú čiernobiele, nie je v nich aplikovateľné žiadne ale.

Štefan Hríb a Martin Mojžiš sa zúčastnili verejnej diskusie o stave Slovenska. Podujatie sa uskutočnilo na mieste Cooltajner v Považskej Bystrici.

Samit V4 v Prahe nebol nudný, aj na tlačovke náter diplomacie miestami praskal. Po nej nám dal rozhovor český minister zahraničia Jan Lipavský. Ako vníma vzťahy so Slovenskom a komunikáciu s Jurajom Blanárom? A kto je bezpečnostná hrozba?

Tak ako mám právo voliť, koho chcem, tak mám právo verejne povedať, prečo niekoho voliť nebudem. Na tom nie je nič zlé, nedopúšťam sa, dokonca ani ako novinár, žiadneho porušenia novinárskej etiky.

Nervozita stúpa, ideme do finále a vôbec to nevyzerá zle. Teda ako pre koho.

To, kto bude zvolený za hlavu štátu, ešte nie je rozhodnuté. Ale niečo dôležité sa už stalo – až také dôležité, že to zrejme znamená ďalší zlom v dejinách slobodného Slovenska. Okolo Ivana Korčoka sa vytvorila nová vlna slobody.

Hrať Draculu je ako povoliť uzdu vlastnej temnoty a dobrovoľne obcovať so samotným zlom, bez toho aby vás čakal trest alebo odsúdenie. Vyvrcholením je samotné pochopenie našej zraniteľnosti a obmedzení, ktoré za život podstupujeme. Ľudí vždy lákala nesmrteľnosť, predstava nekonečnej mladosti aj za cenu života iných. Som si istý, že keby táto možnosť existovala siahli by po nej mnohí.

Zle, zle, všetko zle, celé zle a bude to ešte horšie, takže v samom finále to môže vypáliť tak, že ešte aj tá jadrová apokalypsa, (ku ktorej sme, mimochodom, každým dňom čoraz bližšie) sa napokon bude javiť ako dobrý koniec.

Niečo sa s tou našou prekliatou demokraciou deje. Umiernenosť už nie je politická cnosť, hľadanie kompromisov je podozrivé. Práve v dobe, keď sa politika opäť v rastúcej miere stáva synonymom morálneho bahna, rastie sklon politických vodcov vyjadrovať sa v pojmoch absolútneho dobra a zla a pateticky moralizovať.