Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Aký je rozdiel medzi Ficom, Tisom a Gottwaldom?

.martin Horička .spoločnosť

Dilemy, ktoré dnes riešime v zahraničnej politike, nie sú nové. Štrnásty marec nám pripomína, že spolupráca s imperiálnou veľmocou, na ktorej čele stojí diktátor, spravidla končí zle nielen pre našu krajinu, ale aj pre jej politickú reprezentáciu.

Aký je rozdiel medzi Ficom, Tisom a Gottwaldom? SITAAP Photo/Petr David Josek

slovensko je a vždy aj bola malá krajina, preto rovnaké dilemy, ktoré naši politici riešia v zahraničnej politike, už tu boli riešené pred nimi. Niekedy s dobrým koncom, inokedy s koncom, pre ktorý je označenie „zlý“ len nemiestne zľahčovanie. Niektorí lídri v dejinných skúškach obstáli, iní zlyhali a nezaplatili za to len oni (často svojimi životmi), ale spolu s nimi aj celá krajina. Dnes je výročie hneď dvoch takýchto zlyhaní, ktoré mali na svedomí dvaja (česko)slovenskí politici: Jozef Tiso a Klement Gottwald.

štrnásty marec

V kalendári sa nenachádza veľa dátumov vyvolávajúcich také vášne, ako je práve 14. marec. Je to deň, keď v roku 1939 ohlásil Tisom s ľudákmi po dohovore s Hitlerom vznik Slovenského štátu. Dôležitý je aj kontext, v akom sa to stalo. Predchádzala tomu cesta Tisa do Berlína, kde bol nacistickým vodcom postavený pred hotovú vec: Slovensko sa odtrhne od Prahy, alebo bude jeho územie rozdelené medzi okolité štáty. Diskusia nebola možná.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite