Keď Theresa May vyhlásila predčasné parlamentné voľby, mala na to dobré dôvody. Najmä jeden: užívala si príjemný náskok v prieskumoch verejnej mienky. Napokon je však možné, že radovať sa bude jej hlavný sok: Jeremy Corbyn. Aj keby nevyhral.

V rubrike .tvár týždňa píšeme vždy o človeku, ktorý urobil niečo významné počas uplynulého týždňa. Tentoraz to bude o niekom, kto robí dôležité veci už pol storočia. Má totiž narodeniny a pri tej príležitosti sa patrí zagratulovať, a najmä poďakovať.

Na čele vlády v tridsiatke? U nášho juhozápadného suseda sa to môže stať čoskoro realitou. Nový šéf ľudovcov Sebastian Kurz je mimoriadny politický talent. A medzi Rakúšanmi sa zároveň teší veľkej obľube.

Igor Matovič v politike bojuje taktikou spálenej zeme, preto si veľa priateľov či spojencov z tohto boja neodnesie. Stáva sa teraz obeťou vlastného scenára?

Český premiér Bohuslav Sobotka sa minulý týždeň zapísal možno aj do dejín svojej vlasti. Alebo ak aj nie do dejín, tak minimálne do príručky typu Politici robia najväčšie pochabosti.

Je George Soros sivou eminenciou globálnych pohybov? Ak áno, tak jedna vec, dosť podstatná pre sivé eminencie, sa mu veľmi nedarí: zostávať v úzadí, nikým nepozorovaný.

Ajhľa, postfaktická doba: do finále francúzskych prezidentských volieb sa môže dostať Jean-Luc Mélenchon a niektorí komentátori sú z neho nadšení. To hádam nemyslia vážne. Mélenchon je to, čo Marine Le Pen, akurát v červenom.

Čo má spoločné pápež Benedikt XVI., úspešný novozélandský premiér John Key a náš prezident Andrej Kiska? Skončili v najlepšom. Ale možno predbiehame udalosti.

Minulý týždeň sa sýrsky líder Baššár al-Asad dostal do správ až niekoľkokrát – zakaždým z toho mrazilo. Najskôr jeho letectvo zaútočilo chemickými zbraňami na civilistov, dokonca cielene zbombardovalo aj nemocnicu, kde ich ošetrovali.

Moskva opäť zažila demonštrácie. Tisícky ľudí tentoraz protestovali po tom, čo sa na internete objavilo video o údajnom rozprávkovom bohatstve premiéra, exprezidenta a Putinovho protežanta Dmitrija Medvedeva.