keď odložíme nabok prekvapujúci koniec pontifikátu Josepha Ratzingera a porovnáme len rozhodnutia Johna Keya a Andreja Kisku, nájdeme veľa analógií. Keya môžeme pokladať za jedného z najpopulárnejších novozélandských premiérov v celej ostrovnej histórii. Desať rokov stál na čele Národnej strany, osem rokov viedol krajinu. Začiatkom decembra 2016 však prekvapivo vyhlásil, že končí.
úspešní, bohatí, rodinní
Svoj odchod Key obalil do vyjadrení o snahe vytvoriť priestor vo vedení strany a krajiny pre „čerstvú krv“. Zároveň prezradil, že o tomto rozhodnutí viedol „celkom dlhú debatu“ so svojou manželkou Bronagh. Key odmietol mediálne špekulácie o tom, že mu Bronagh dala ultimátum, ale priznal, že politika stála jeho manželku a dve deti veľké obety. „Bolo to pre ňu desaťročie dlhých, osamelých nocí, a preto nastal správny čas na to, aby som sa vrátil domov.“ Krajina zobrala odchod populárneho politika, ktorý počas svojej kariéry neokúsil príchuť veľkej porážky, ako rozhodnutie v prospech rodiny a na úkor osobných ambícií.
Ako to už býva, zlé jazyky tvrdili, že Keya vystrašil pohľad na starého priateľa, expremiéra Británie Davida Camerona. Pri návšteve Londýna, ktorú absolvoval krátko po referende o vystúpení z EÚ, totiž zastihol Camerona, donedávna jedného z najmocnejších mužov Európy, ako sa v džínsach a tričku náhlivo sťahuje z Downing Street. Možno si Novozélanďan vtedy povedal, že takto z politiky odísť nechce.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.