prezidentské voľby sa cvalom blížia, Francúzi si svoju hlavu štátu zvolia už 23. apríla. A hoci predvolebné prieskumy verejnej mienky nebývajú vždy smerodajné, nemožno ich ani úplne ignorovať – a minulý týždeň ukázal, že do druhého kola môže prejsť aj Jean-Luc Mélenchon. Hoci najlepšie sú na tom stále Marine Le Pen a Emmanuel Macron (majú okolo 23 až 24 percent), Mélenchon, kandidát krajnej ľavice, za nimi zaostáva už len o nejakých šesť percentuálnych bodov. Kandidoval už raz predtým, v roku 2012, a vtedy skončil štvrtý. Teraz si teda, aspoň pri pohľade do prieskumov, môže blahoželať – ale pre Francúzsko to nie je dobrá správa.
Mélenchon nie je žiadny umiernený kandidát, ktorého zvolenie by prospelo akejkoľvek krajine. S čistým svedomím nemožno tvrdiť ani len to, že by bol lepší ako Marine Le Pen. Jeho ekonomické ľavičiarstvo, zmiešané s nacionalizmom, s odhodlaním revidovať hranice v Európe, rozpúšťať EÚ aj NATO a pomáhať na svet akémusi novému usporiadaniu, v ktorom sa Francúzsko bratsky podelí o dominanciu s Ruskom, vyvoláva hrôzu.
európska únia ako nová nemecká ríša
Mélenchon je socialista zo starej školy, politik s veľkou náklonnosťou ku komunistom, s ktorými počas svojej politickej kariéry verne spolupracuje. Nie je na tom nič čudné, názorovo sa s nimi v mnohom zhodne. Trhovú ekonomiku by najradšej poslal na smetisko dejín. Na každého Francúza, ktorý zarába nad 390 000 eur ročne, by chcel uvaliť 100-percentnú (!) daň z príjmu. Presadzuje zvýšenie právomocí odborových zväzov (vo Francúzsku, kde ich moc už teraz vážne ohrozuje konkurencieschopnosť firiem).
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.