Na Slovensku je po druhej volebnej prehre v demokratickom tábore „blbá nálada“. Treba sa odsťahovať? Žiť len svoj osobný život? Alebo si pripomenúť, že aj po najtvrdšom mečiarizme svitla nádej? Martin Bútora, František Mikloško a Peter Zajac.

Dobrý deň, po dvoch prehratých voľbách je prirodzené, že demokratický tábor počíta rany a hľadá novú nádej. V novom .týždni tomu venujeme obálkovú tému, ktorej súčasťou sú pohľady troch lídrov Novembra 1989, názor Štefana Hríba a Martina Mojžiša a tiež veľmi zaujímavý pohľad z Poľska, kde sa v podobnej situácii podarilo demokratickým silám napokon vyhrať. Prinášame tiež redakčný pohľad na seriál Problém troch telies a americkú reportáž Juraja Petroviča zo zatmenia Slnka.

Za návrh na jeho odvolanie hlasovalo na utorkovom zasadnutí desať členov Súdnej rady.

Podobá sa rok 1992 na rok 2024? Ako sa dá dnes vzdorovať presile? Aká je cesta k obnove demokratického tábora? Odpovedajú ľudia Novembra 1989 František Mikloško, Peter Zajac a Martin Bútora.

Druhá prehra demokratických síl po sebe vyvolala pochopiteľný smútok a únavu, ale aj trochu nepochopiteľné obviňovanie tých druhých a prikrášľovanie seba. Toto ale nie je hra na lepších, toto je zápas o slobodu.

Druhá významná prehra tábora slobody môže spôsobiť jeho rezignáciu a tiež výrazné uľahčenie ďalšieho únosu štátu. Ani jedno, ani druhé sa však nestane automaticky – Slovensko príde o slobodu iba vtedy, ak to tábor slobody dovolí.

Dobrý deň, po prehratých voľbách hlavy štátu môže veľká časť Slovenska rezignovať – ale nie je to nevyhnutné a ani rozumné. O tom, ako prehru prijať, ako zmeniť východiská a ako znovu zachrániť Slovensko, je nový .týždeň, vrátane redakčnej polemiky a silných názorov sklamaných osobností. Želám Vám dobré čítanie a obnovenie nádeje.

Zvolením Petra Pellegriniho za hlavu štátu urobilo Slovensko vážny krok. Od júna budú rozhodujúce inštitúcie – s výnimkou ústavného súdu – v rukách zostavy, ktorá sa vyčleňuje zo slobodného sveta. Čo všetko to znamená?

Pred piatimi rokmi prišiel Tomáš Halík do Bratislavy za vtedajšou kandidátkou na prezidentku, Zuzanou Čaputovou, dal jej kyticu a požehnanie – krížik na čelo. Dnes sa zhovárame v Prahe a on podporuje Ivana Korčoka. Aké má na to dôvody?

To, kto bude zvolený za hlavu štátu, ešte nie je rozhodnuté. Ale niečo dôležité sa už stalo – až také dôležité, že to zrejme znamená ďalší zlom v dejinách slobodného Slovenska. Okolo Ivana Korčoka sa vytvorila nová vlna slobody.