vtedy pred piatimi rokmi som sa ťa pýtal, prečo si prišiel podporiť práve Zuzanu Čaputovú. Bolo to v období, keď na Slovensku jeden arcibiskup, významný reprezentant katolíckej cirkvi povedal, že kto bude Zuzanu Čaputovú voliť, bude mať ťažký hriech, a viacerí ďalší predstavitelia cirkvi ju kritizovali, že je to progresívna kandidátka, čiže akoby v rozpore so slovenskou tradíciou. Ty si jej verejne vyjadril podporu. Teraz Zuzana Čaputová končí – ako to vnímaš, urobil si dobre, že si ju vtedy podporil?
Áno. Cítil som tú podporu ako svoju morálnu povinnosť, najmä keď som počul ten výrok pána arcibiskupa, že keď niekto volí podľa svojho svedomia, dopúšťa sa ťažkého hriechu – výrok z hľadiska katolíckej morálky neospravedlniteľný. Pritom ten istý hierarcha škodí katolíckej cirkvi, nevynechá jedinú príležitosť, aby povedal niečo, čím tú cirkev diskredituje. A tak sa ozvali priatelia zo Slovenska a prosili ma, aby som nejako reagoval, keďže ľudia na Slovensku stále čítajú moje knižky.
Prišiel som, odovzdal som Zuzane Čaputovej kyticu ruží a povedal som jej, že sa jej ospravedlňujem za katolícku cirkev, a mali sme krásny rozhovor o duchovných hodnotách, o tom, ako ona žije svoju spiritualitu, ako sa modlí, medituje, aký má vzťah k zásadným mravným hodnotám, a ja som zistil, že ona je človek, ktorý prinesie nový prvok do politiky. A to sa aj stalo.
Potom som zistil – a hovoril s okolím pápeža Františka –, že pápež si ju osobitne obľúbil a že mu bola z tých hláv európskych krajín najbližšia, jednak svojím ekologickým zameraním, ale aj tým, že ona žije morálno-spirituálnu časť politiky. Pápež vo svojich encyklikách hovorí o tom, že treba mať novú politickú kultúru, že treba, aby do politiky vstúpil spirituálny aspekt, a to ona jasne vyjadrovala. Takže ona získala Slovensku ohromnú popularitu a úctu vo svete – no a najmä u nás v Českej republike. My sme mali prezidenta celkom iného typu, ale Zuzanu Čaputovú sme tu mali strašne radi. Pokiaľ ide o tých ľudí, ktorí jej dávali tú nálepku liberálnej političky, tak vlastne ani neviem, čo si pod slovom liberál predstavujú. Pravdepodobne si nepredstavujú nič, používajú to len ako dehonestujúcu nálepku. Keď počujem pána Kuffu a iných vykrikovať nepekne na liberálov, tak si vravím, preboha, človeče, čítal si nejakého liberálneho mysliteľa, vieš niečo o liberalizme ako politickej filozofii? Pre nich je to asi len nálepka, ktorú dávajú každému, kto je vzdelaný, uvažujúci, nevykrikuje jednoduché heslá a nedá sa zmanipulovať populizmom. To je ten odpor voči vzdelaným a premýšľajúcim ľuďom, u nás ho vo veľkom praktizoval Miloš Zeman. On je síce intelektuál, ale nasadil si masku hulváta a už mu zostala, nedokázal si ju zložiť. Viedol reči typu „tí intelektuáli, to je tá pražská kaviareň“, lebo vedel, že uvažujúci ľudia ho nebudú voliť, tak ich hrubým krčmovým spôsobom urážal. Potom mi raz jeden robotník povedal: „Viete, ja pracujem ako dláždič, my nemáme ďaleko k hrubým slovám, a ja chcem, aby môj prezident hovoril ako prezident, nie ako dláždič.“ Oproti tomu predstavovala tá noblesa, ktorá vyžarovala zo Zuzany Čaputovej, obrovský kontrast. My sme sa potom spriatelili a niekoľkokrát sme sa stretli, bola aj tu na omši na Dušičkách, keď sme mali Mozartovo Rekviem, veľmi pekne sa tu zhovárala so študentmi. Takže áno, som veľmi rád, že som ju podporil.
a zaujímavé je, že hoci bol tento pokus diskreditovať Zuzanu Čaputovú ešte pred voľbami neúspešný, napriek tomu tu máme presnú reprízu. Nový kandidát na slovenského prezidenta Ivan Korčok je dnes podobnými kruhmi označovaný za liberála, progresivistu, a pripájajú tiež, že je to „človek vojny“ – na rozdiel od Petra Pellegriniho, ktorý má byť akože „človek mieru“. Pred rokom, keď boli prezidentské voľby v Česku, sa tiež dialo niečo podobné: pán Babiš zistil, že prehráva, tak siahol k zúfalému pokusu: povedal, že ak budete voliť generála Pavla, tak on zatiahne Česko do vojny. Babiš tým veľmi prehral.
Samozrejme.
a znovu sa opakuje aj čosi iné – vo videu, ktoré sme zverejnili na našej stránke, si podporil Ivana Korčoka, a to preto, lebo, ako si povedal, Ivan Korčok má všetky predpoklady byť dôstojným nástupcom Zuzany Čaputovej. No ak toto tvrdíš, ako reaguješ na to obvinenie, že Ivan Korčok je človek vojny?
Je to, samozrejme, nezmysel a svedčí o tom, že ľudia, ktorí používajú tieto heslá, buď sami neuvažujú, alebo nás pokladajú za hlupákov, ktorí im toto zhltnú. Andrej Babiš si prehral voľby sám. Ja som si nevedel predstaviť, ako by mohol byť prezidentom človek, ktorý nedá dohromady jednu gramaticky správnu českú vetu, človek, ktorého sa na návšteve na základnej škole deti štvrtáci pýtali, čo napísal Hašek a Čapek, a smiali sa mu, aký vzťah má ku kultúre, ktorú by chcel reprezentovať.
„Tí tzv. mierotvorcovia, Chamberlain a spol., si mysleli, že ak dajú agresorovi niečo, tak sa s tým uspokojí. Ani Putin sa neuspokojí, je pripravený zaútočiť na pobaltské štáty a potom na ďalšie – lebo má šialenú víziu obnoviť veľkoruskú ríšu, Sovietsky zväz.“
Našli sa ľudia, ktorí by ho boli volili, ale on si to prehral aj tým, že chodil so soškami Jezuliatka, myslel si, že tým získa katolíkov, lebo si predstavuje, že viera je nejaká magická poverčivosť. A potom prišiel s tou vojnou –„Pavel je vojak a chce vojnu“ – ale vojaci sa ohradili, a on to zmenil na „Pavel je generál, chce vojnu“. To je ale rovnaká logika, ako keby povedal, že keď je niekto lekár, tak chce choroby. Generál je tam preto, aby vojne zabránil, je to predstaviteľ ministerstva obrany, ktorý by nás obránil, keby sme boli napadnutí. Nie sme militantný štát, takže generál a vojak je tam preto, aby vojne zabránil, a preto sme radi, že máme na čele generála, lebo rozumie situácii, keď je vojna a mohli by sme byť napadnutí. Jeho realizmus nás môže práve obrániť. A to, že tí ľudia tieto veci opakujú, najskôr progresivista, liberál, potom človek vojny, ukazuje, že sú myšlienkovo chudobní – nemôžu ponúknuť nič okrem pár stále sa opakujúcich hesiel.
ako to, že tento populizmus dostáva nie málo hlasov?
Je to aj dôsledok zlyhania školských systémov. Tie naše školské systémy pripravujú deti na 19. a 20. storočie. Našťastie, u nás v Česku sú tu už tie smery „učiteľ naživo“, kde sa učí tak ako na Západe – učí sa kritické myslenie, kultúra myslenia. Nejde o to, aby sa bifľovali fakty, ale musia sa naučiť rozlišovať zdroje, z ktorých informácie získavajú, a dávať si ich do logických súvislostí. Deti našich priateľov diplomatov prišli na západné školy a boli prekvapené – povedali im tam, aby vyjadrili svoj názor, ale podporili ho argumentmi, a aby si potom vypočuli iný názor. Ale populisti sa spoliehajú na to, že sa budú ozývať len výkriky, emocionálne heslá, a to bude na ľudí pôsobiť ako Pavlovov reflex. Treba učiť ľudí logicky premýšľať. Potom populisti nebudú mať šancu.
tí ľudia, ktorí sa obávajú vojny, počujú od Petra Pellegriniho a Smeru: „My sme za mier a dokážeme to tým, že sme proti tomu, aby sa na Ukrajinu posielali zbrane. A Ivan Korčok, keď bol minister zahraničných vecí, bol za to, aby Slovensko pomáhalo Ukrajine aj vojensky. Takže je za vojnu.“ Ako na to zareaguješ?
No to je, samozrejme, postavené na hlavu, lebo ak môžeme niečo urobiť pre mier, tak to je pomôcť Ukrajine, aby sa ubránila agresorovi – všetkými prostriedkami, aj vojenskými. Putin je Hitler našej doby, musíme si uvedomiť, že to nie je bežný politik, je to človek, na ktorého je vydaný medzinárodný zatykač, je to vojnový zločinec, ktorý má na rukách krv obrovského množstva ľudí, Ukrajincov, ale aj Rusov, ktorých tam posiela umierať. To je postava, aká tu od doby Hitlera nebola. A presne nasleduje Hitlerovu taktiku, akú poznáme z československých dejín – najskôr okupovať oblasti s jazykovou menšinou. U nás to boli Sudety, na Ukrajine to bol Krym. Keď to svetová verejnosť prehltne, tak ide ďalej – Hitler obsadil celý zvyšok Čiech a Moravy, Putin chce zdecimovať celú Ukrajinu a ani sa tým netají. A je zrejmé, že ak tam Putin nebude zastavený – a on nebude zastavený kvetinami a peknými slovami, ale iba vojensky –, tak pôjde ďalej a budeme v ohrození my. Ukrajinskí vojaci umierajú za nás a my ich v tom nesmieme nechať, nesmieme zradiť napadnutý národ, lebo ten bojuje za nás. Putin vyhlásil vojnu nielen Ukrajine, ale celému demokratickému svetu. Uňho sa nedá veriť jedinej vete. Ukrajina sa vzdala jadrových zbraní výmenou za medzinárodný záväzok bezpečnosti, ktorý garantovalo aj Rusko – a Rusko ten záväzok porušilo, napadlo Ukrajinu a pácha tam genocídu. Našou mravnou povinnosťou je pomáhať jej aj tým jediným spôsobom, ktorý je pre Rusko zrozumiteľný, a tým je sila.
aj vtedy, v roku 1938, boli západní lídri akože za mier – dali Hitlerovi Sudety, aby kvázi zabezpečili mier. A Churchill hovoril, že zvolili ste si hanbu a budete mať aj tú vojnu – a mal pravdu. Toto sme sa nielen učili, toto sme zažili na vlastnej koži, a aj tak časť verejnosti túto vlastnú skúsenosť neberie do úvahy a hovorí, nechajme niečo Putinovi, vyjednávajme... Aké je na to vysvetlenie?
Tí ľudia nevidia súvislosti. Kto zabúda hrozné veci z dejín, je odsúdený, aby ich prežil znovu. Tí tzv. mierotvorcovia, Chamberlain a spol., si mysleli, že ak dajú agresorovi niečo, tak sa s tým uspokojí. Ani Putin sa neuspokojí, je pripravený zaútočiť na pobaltské štáty a potom na ďalšie – lebo má šialenú víziu obnoviť veľkoruskú ríšu, Sovietsky zväz. Najstrašnejšie na komunizme bolo spojenie marxizmu-leninizmu s tým ruským mesianizmom, s tou ruskou predstavou vyvoleného národa, ktorý spasí ostatné národy. Rusofília bola jedovatá ideológia panslovanstva 19. storočia. Kriticky uvažujúci ľudia u nás, Havlíček a Masaryk, sa šli do Ruska pozrieť a vyliečili sa z rusofilstva, lebo videli, že to je úplne iná kultúra, ktorá nikdy neprežila demokratické hodnoty. A, bohužiaľ, Slovensko je na tom okraji, kde musí urobiť tú zásadnú kultúrnu voľbu – či chce byť v srdci Európy, alebo či chce byť na chvoste Ruskej ríše.
tomáš Halík Narodil sa v roku 1948 v Prahe. Do roku 1989 nemohol z politických dôvodov prednášať na vysokej škole, pracoval ako podnikový psychológ, neskôr ako psychoterapeut drogovo závislých (1984 – 1990). Zároveň študoval teológiu v tajných kurzoch (žiak Josefa Zvěřinu). Ako hosťujúci profesor prednášal na univerzitách v Oxforde a Cambridgei. Bol jedným z externých poradcov prezidenta Václava Havla. Je farár akademickej farnosti U Salvátora a prezident Českej kresťanskej akadémie. V roku 2008 mu pápež Benedikt XVI. udelil titul kaplána Jeho Svätosti. V roku 2014 sa stal prvým českým laureátom Templetonovej ceny.
Ak si predplatíte digitálne predplatné alebo tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.