Zaniká svetový poriadok, na ktorý sme si zvykli. Aký bol a prečo odchádza? A aký bude ten nový a čo bude znamenať pre malé krajiny, ako je Slovensko? Odpovedá amerikanista Tomáš Klvaňa.

Donald Trump síce veľa klame, ale jeho temná otvorenosť o fungovaní sveta bola vždy súčasťou jeho bizarného politického „sexepílu“: politikov korumpujú darmi, len hlupáci platia zákonom požadované dane; aj keby niekoho verejne zastrelil, nestratil by ani voliča.

Svet, v ktorom Amerika podporovala voľný obchod, bol svetom, v ktorom sa z chudoby dostali dve miliardy ľudí. Ako sa to zmení, keď Donald Trump namiesto spolupráce nasadil vydieranie? Čo to urobí Slovensku? V exkluzívnom rozhovore to vysvetľuje Ľudovít Ódor.

Fukuyama veril, že po páde komunizmu ľudstvo dosiahlo koniec ideologického vývoja – že liberálna demokracia je finálny model. Dnes žijeme opak: návrat dejín v podobe tvrdého súperenia veľmocí, autoritárskych modelov a sfér vplyvu. Vstupujeme do éry, ktorá sa podobá skôr 19. storočiu.

Historici majú na usporiadanie sveta niekedy odlišný pohľad, a tak sa .týždeň rozhodol spýtať Rogera Moorhousa, historika a odborníka na strednú Európu, čo je pre neho ten starý svetový poriadok a čo bude ten nový.

Najprv niekoľko slov o tom, čo sa stalo. Najjednoduchšie sa to dá opísať tak, že 3. januára 2026 uniesli špeciálne jednotky Delta Force venezuelského prezidenta Nicolása Madura, previezli ho do amerického väzenia a obvinili z narkoterorizmu.

S generálom Benom Hodgesom som hovorila krátko po zásahu vo Venezuele. Ako číta Trumpove úmysly trojhviezdičkový americký generál a bývalý veliteľ amerických síl v Európe? Je toto Monroeova doktrína pre 21. storočie a čo v novej realite znamená stredná Európa?

Britský prozaik a básnik Rudyard Kipling bol konzervatívec, až reakcionár. Určite nebol antiimperialista. A predsa vo svojej básni z roku 1897 Recessional, ktorú napísal na vrchole britského impéria, varoval krajanov pred tým, aby sa „opili pohľadom na moc“ a vyžívali sa v „chvatnom chvastaní a hlúpostiach“.

Ľudstvo prešlo za ostatných viac ako sto rokov najmenej tromi zlomovými rokmi, 1918, 1945, 1989, pričom dnes stojíme na prahu štvrtého. Áno, rok 2026 bude podľa môjho názoru znovu zlomovým historickým rokom.

To, že tak často potrebujeme zdôrazňovať našu civilizačnú príslušnosť, naznačuje čosi o našom spoločnom rozpoložení. Ak o niečom musíme príliš diskutovať, znamená, že je to predmetom pochýb.