Minútova glosa Jakuba Nvotu. Objavil sa tu celkom nový druh národnej hrdosti, doteraz aj hádam nepoznaný.

Ešte úplne neviem, či sa mi v novom svete páči alebo nie, ale nakoniec si asi budem musieť zvyknúť. Súhlasiť nebudem takmer isto, so súhlasom mám vo všeobecnosti problém a problematicky si aj zvykám, zvlášť na nové poriadky, ktoré sa z môjho uhla pohľadu javia nemorálne, ale to je dlhodobý problém, nie krátkodobý a tak vôbec.

Vecí, ktoré v našej budúcej ruskej provincii nefungujú, bude takmer iste viac ako tých, čo fungujú. Keďže mi je ale permanentný pesimizmus cudzí, som rád, že sú tu aj veci, čo fungujú.

V roku 1882 zomrel Boh. Je to rok vydania knihy Radostná veda od Friedricha Nietzscheho.

Bláznivá jazda pokračuje, naďalej sa rútime z kopca, nie síce na všetky štyri svetové strany, ako bolo pôvodne v pláne, ale na Východ, čo, samozrejme, nie je dobrý smer, ale zdá sa, že niet aktuálne sily, ktorá by proces dokázala zvrátiť, a tak nám opäť zostáva iba dúfať a veriť, že nakoniec ku katastrofe predsa len nedôjde.

Medovníky ozdobené polovičkou arašidu, také troška „pufkaté“, bacuľatejšie, napuchnutejšie, ako býva zvykom, bezprostredne po upečení chrumkavé ako sucháre, treba ich skladovať vo veľkom plechovom hrnci s pokrievkou na zemi v špajze, aby predčasne nezmäkli, čo nehrozilo, lebo vždy sa zjedli ako prvé a na Štedrý deň bolo treba dopekať.

Je už po Vianociach a musíme si navyše zvykať písať na konci dátumov rok 2025. Bola by to však premárnená príležitosť, ak by sme si vianočné posolstvo mali pripomínať a sprítomňovať len raz za rok a potom naň opäť čakať 364 dní.

Je to skvelý pocit, keď sa myšlienka stane realitou; je to viac ako pocit a vnímam to skôr ako zodpovednosť, výzvu, radosť.

Zase som sa započúval do hudby, ktorá vznikla vďaka vzácnemu stretnutiu dvoch vynikajúcich hudobníkov. Raz do mesiaca mám totiž možnosť vybrať si podľa vlastného gusta približne 100 minút hudby, urobiť playlist a tešiť sa, že si to celé ešte raz vypočujem a dokonca budem môcť po každej pesničke verejne komentovať to, čo som počul.

Richard Curtis. Nemám vôbec predstavu, ako toto meno rezonuje vo verejnom priestore a či vôbec, odvážim sa však predpokladať, že ho poznajú minimálne fanúšikovia filmu, ktorí presne vedia, o koho ide.