O úspechu a neúspechu, o zdare a nezdare, o uplatnení a neuplatnení vraj rozhoduje alebo môže rozhodovať náhoda. Nechce sa mi tomu veriť, ba čo viac, prirodzene sa tomu vzpieram, ale odniekiaľ sa tento názor ku mne dostal, a keďže som ho udržal v pamäti, predpokladám akosi, že to bol dôveryhodný zdroj.

Mám takú drobnú vedeckú výzvu, ktorá už možno aj bola naplnená, len ja to pri svojej nevzdelanosti neviem. Ale bolo by skvelé napísať dejiny ľudského plaču. Máme už dejiny účesov, módy, chôdze, rôznych zvykov... tak prečo nie dejiny ľudského plaču. Neboli by asi pekné, ale určite pravdivé.

Pojmy sú dôležité a je dobré si ich neustále spresňovať alebo ich významy posúvať, ako sa vyvíjajú v čase. Ja tu mám drobný návrh na úpravu osnov, keď počúvam, ako každý obhajuje právo na vlastný názor, ale za myslenie bojuje len málokto.

Keď slovenská ministerka nekultúry po koncerte ruskej sopranistky Anny Netrebko v Slovenskom národnom divadle vyhlásila, že ju tento zážitok posilnil v odhodlaní nepoľaviť v práci, nebolo mi na svete úplne najľahšie.

Evu nebolo možné nemilovať. Platonicky, samozrejme, ale o to náruživejšie. Alebo našu predstavu o Eve, v skutočnosti si totiž myslím, že naozaj ju poznal málokto a najlepšie sa poznala ona sama, čo sa môže javiť samozrejmým, ale samozrejmé to nie je.

Pravda je dnes vzácna esencia. Ako tie maličké častice, z ktorých sa vraj skladá svet. Tuším sa im hovorí bozóny. Sú aj nie sú. Sú nami, sme nimi... tak je to, myslím, aj s pravdou.

21. mája zomrel škótsky filozof Alasdair MacIntyre (1929 – 2025). Môj dlhší nekrológ si môžete prečítať v Postoji (a dokonca o ňom bude aj moja najbližšia podcastová epizóda), ale niekoľko slov mu chcem venovať aj tu.

Psota, zmar, marazmus – domov, sladký domov. Som v podstate zvyknutý, že ak sa na našu domovinu dívam akousi objektivizovanou politickou optikou, všetko tu ide od desiatich k piatim a tak vôbec, nedarí sa nám.

Svetlo na konci tunela je čoraz bližšie, a keďže ide v zásade o optimistickú floskulu, nebude to dnes o veľkom svete, kde už ho zahliadnuť nedokážem.

Je veľa drobných radostí, ktoré sa človek silou-mocou snaží uchovať, hoci mu ich vývoj neúprosne berie. Minule sa mi pokazil dáždnik a ja som si ho chcel dať opraviť.