Ak ste videli film Najväčší showman s Hughom Jackmanom, možno si pamätáte tú scénu, keď cirkusový showman Phineas Barnum spieva o milióne snov a presviedča svet, že aj tí najviac odstrčení ľudia si zaslúžia pódium. Krásny príbeh o odvahe byť sám sebou. Problém je len v tom, že skutočný Barnum bol vo svojej podstate ktosi celkom iný.

Od svojich známych počúvam, aké je dnes náročné snažiť sa pochopiť bizarnosť nášho sveta a v takom svete aj žiť. Cítia sa stratení a ja im rozumiem a myslím, že si za to môžu sami. Je úplne v poriadku v tomto svete žiť. Koniec-koncov je to tá najlogickejšia voľba.

Hoci mám technológie relatívne rád a hojne ich využívam, svojím spôsobom nekonečne obdivujem ľudí, ktorí si dobrovoľne zvolili digitálne vyhnanstvo.

Hoci je počasie skutočne univerzálnou témou, zvykol som si ho neriešiť, lebo teda, veď vieme, ako to s ním je – akosi bolo, akosi bude, čo už ja s tým? Nič, len sa príslušne obliecť alebo vyzliecť v súlade s aktuálnymi vonkajšími okolnosťami.

Všetci ich poznáme, ale prečo sú antihrdinami dnešnej doby? Podľa škótskeho filozofa Alasdaira MacIntyra (1929 – 2025) žijeme v emotivistickej dobe.

Podivným riadením osudu som si musel pozrieť video akéhosi českého youtubera. Bol už starší a sťažoval sa, že u nich v meste pri rieke, kde kedysi za socializmu bol kamenný breh, je teraz všetko zarastené. Inak na tom príspevku nebolo nič zvláštne.

Priznám sa, keď som bol menší, bol som aj trochu hlúpučký. Napríklad keď sme v škole prvýkrát čítali Malého princa od Exupéryho, myslel som si, že nejde o nič hlbšie, len o nejaké cestovanie z jednej planéty na druhú. Proste taký interplanetárny cestopis.

Leto, prázdniny, uhorka, ako relatívne konvenčný jedinec nášho druhu v našom civilizačnom prostredí sa síce neodvážim tvrdiť, že mám akýsi voľný čas, ak by sa ale o takom čomsi dalo uvažovať, tak práve v tomto období.

Leto lenivo speje do polčasu. Zdá sa, že po prvých dobrodružstvách, festivaloch a skorých dovolenkách nastáva fáza krátkeho stíšenia, kým nás nezačne dobiehať podozrenie, že obdobie letných prázdnin sa neúprosne kráti a je tu ešte toľko plánov a možností. To sa potom letná horúčka naplno vráti.

Veta z filmovej adaptácie Pána Prsteňov, ktorú v Dvoch vežiach vyriekol zronený kráľ Théoden nad mŕtvym telom svojho syna Théodreda.