Už sú to dva roky. Samého ma to prekvapilo. Dva roky nášho dúmavého workshopu v Banskej Štiavnici menom Filozofický víkend (FV). Filozofický pre každého, kto vie, že za každou dočasnou odpoveďou je dobre prebádaná otázka.

Včera som sa po očku na železničnej stanici díval na jeden príbeh. Na opustenom peróne sedela dvojica mladíkov s dievčatami. Mladí dravci sa chceli predvádzať, ale veľmi nebolo na čom. Až si na perón oproti sadol muž snedej pleti. Chvíľu fajčili a pozorovali ho, potom naňho začali vykrikovať: „Indian restaurant!“, „Jeden kebab mi urob!“, „Opálený!“ Čakali, čo sa stane.

Neviem, čo presne to bol za materiál, ale určite nejaký plast – čistá syntetika, podobná teplákom, v ktorých keď sa človek pri páde šmykol po parketách v telocvični, na mieste stretu podlahy s látkou sa urobil čierny spálený fľak.

Verejne by som to asi len tak nepriznal, ale sú či boli diktátori, ktorí sú mi akosi sympatickejší ako iní. Niežeby som ich akokoľvek obhajoval, ale... Vlastne nie, nechajme to a začnime znova.

Minule som čítal článok, ako sa chrániť pre útokom dronu. Pravidlo prvé: Ak vás je viac, musíte sa rozptýliť, potom je dron nútený vybrať si len jeden cieľ. Jeden bude ohrozený, ostatní tak majú väčšiu šancu. Dron, to je vlastne nečakaný útok zhora.

Každý počul o Charlesovi Darwinovi, ale už oveľa menej ľudí vie o Alfredovi Russelovi Wallaceovi. Pritom bol ďalšou veľkou osobnosťou viktoriánskej vedy – spolu s Darwinom je totiž považovaný za spoluobjaviteľa evolúcie prirodzeným výberom.

Prečo Fico obhajuje krvavú ruskú ropu? Začína sa boj o nezávislosť Českej televízie a Českého rozhlasu.

Vidámpark, Széchenyi Fürdő, Margid híd, Váci utca, je pravda, že v Budapešti už som dávnejšie nebol, ale vždy si tak vravím, že z detstva a junáckych liet mám nadrobené.

Je ťažké zachytiť do slov pocit, ktorý nás náhle napĺňa, keď sa tak ocitneme zoči-voči svetu. Cítime sa, ale stojíme pred hádankou, ako to pomenovať, slová všetko zmenia. Nájsť tie správne nie je ľahké. Zaoberajú sa tým spoločenské vedy, medicína aj umenie. Žijeme v štáte, kde sú spoločenské vedy na periférii, medicínu by najradšej nahradil zdravý rozum a umenie má vraj mlčky zabávať.

Zaoberám sa otázkou dobrého života. Je to dosť stará otázka, ktorú sa naprieč dejinami pýtali mnohí (ak nie všetci), známe sú slová Sokrata, ktorý sa pýtal: „Ako by sme mali žiť?“ A dodáva, že ide o veľmi vážnu a serióznu vec. Prečo? Lebo v stávke je všetko: život.