Necítite sa niekedy v tomto svete ako cudzinci? Je všade okolo mňa, ale ja v ňom nie som vôbec zakorenený, akoby som do neho nepatril. Kto a prečo ma doň vhodil? Tento pocit odcudzenia (toho, že veci pôsobia prázdno a bez hlbšieho zmyslu) je typický pre našu modernú dobu.

Zatúlal som sa do Trenčína (pracovne) na otvárací víkend projektu Európskeho hlavného mesta kultúry pre rok 2026. A tá najpozoruhodnejšia vec, ktorá ma upútala, bol hlad.

Logo filmovej spoločnosti MGM, to s levom, vo mne od detstva vzbudzuje skoro až posvätnú úctu. Je to taká viac-menej rodinná vec, otec pamätník, kým žil, nikdy, keď to logo uvidel, nezabudol poznamenať, že film, ktorý bude nasledovať, bude výnimočný.

Kde bolo, tam bolo, boli raz isté vrabce. Boli malé, unavené a často frustrované zo svojich každodenných vrabčích povinností. Dal by sa takýto život nejako uľahčiť? Hm, čo by sa pre to dalo spraviť?

Hovorím si, či už nenastal čas, že by som aj ja nejako prispel k rozvoju fyziky. Celý môj školský život ma trápila, zneisťovala a pripravila mi aj pár ťažkých chvíľ pri písomkách.

Páčia sa mi komplexné systémové riešenia. Tie akoby až radikálne v tom zmysle, že ak by sa ich podarilo realizovať, vznikla by nám tu utópia. Všetci, aleže fakt všetci, by sme sa mali fajn. A teda, samozrejme, viem, že čosi také je z princípu nemožné, čo mi však nebráni snívať.

Na našom instagramovom profile Pravidelná dávka zverejňujeme každú stredu krátku jednohubku. Predstavte si ju ako každotýždenný myšlienkový kamienok, ktorý vám vložíme do topánky (teda mysle) a ktorý vás v tom najlepšom zmysle slova začne omínať.

Pamätám si, že keď som bol malý a chodili sme na výlety, miloval som miesta, kde bola dobrá ozvena. Naozaj ma bavilo, ako sa môj hlas odrážal a vracal aj v niekoľkých vlnách.

Musím sa priznať, že naozaj s nádejou sledujem, ako jednotlivé krajiny sveta postupne začínajú zvažovať či dokonca zavádzajú zákaz sociálnych sietí pre detí do 15 rokov. Je to dôležité, je to zásadné, je to presne to, čím by sme sa mali zaoberať aj my.

Keď sa v roku 1812 podarilo mladému kníhviazačovi Michaelovi Faradayovi získať lístky na prednášky slávneho chemika Humphryho Davyho, nečakal, kam až ho to zavedie.