Moja dcéra Lucka s manželom Janom k nám prileteli zo Šanghaja na Vianoce. Keď sa v januári vrátili späť, zmenil sa im život. Sledovali sme ich na diaľku a mali sme pred vírusom dva mesiace náskok.

Druhého apríla uplynie 15 rokov od smrti Jána Pavla II. a osemnásteho mája zas 100 rokov od jeho narodenia. A 21. a 22. apríla si pripomenieme 30. výročie jeho prvej návštevy v Československu. Tieto výročia sú príležitosťou znovu sa dotknúť jeho vzťahu k Slovensku.

Už tretí týždeň žijeme celkom iné životy než roky predtým. Ale niektoré veci ostali rovnaké – potreba vzťahov, naša závislosť na láske a aj túžba po spravodlivosti. A presne o tom je nový .týždeň, vrátane rozhovoru s novým ministrom vnútra Romanom Mikulcom o tom, ako poraziť mafiánsky štát.

Táto situácia nás možno zanechá chudobnejšími, ale určite po nej budeme zrelší. Katolícky kňaz Tomáš Halík sa prihovára s kázňou na piatu pôstnu nedeľu z Kostola Najsvätejšieho Salvatora v Prahe. Veriacim pripomína, na čom má stáť ich viera a čo má byť centrom ich duchovného života.

Prinášame vám rozhovor s Hamidom, študentom medicíny z Afganistanu, ktorý žije v Bratislave už dva roky. Vypočujte si, prečo Hamid prišiel študovať na Slovensko, prečo sa rozhodol stať lekárom, v čom sa odlišuje život v Kábule od života v Bratislave, či sa chce vrátiť domov po ukončení štúdia a ako sa mu darí dodržiavať moslimský sviatok Ramadán popri štúdiu a práci.

Som odchovanec starej medicínskej školy. Myslím tým napríklad to, že som nikdy nedokázal onkologickému pacientovi povedať, že umrie, aj keď to bolo už úplne jednoznačné. Akosi generácia lekárov pred nami a aj naša verila, že nádej umiera posledná.

Zdá sa, že aktuality vytlačili z médií na okraj myšlienky. Súčasne však aktualita prestáva byť aktualitou už takmer v okamihu, keď je zverejnená.

Pražská zoo už nedostane z Číny sľúbenú pandu veľkú. Taký je jeden z dôsledkov rozpadu vzťahov medzi Prahou a Pekingom. Príkladov, keď politika identity, ale aj nacionalistické sentimenty čínskej moci ničia bežné apolitické partnerské vzťahy medzi svetovými metropolami, je však viac.

V podstate celý svet zasiahol koronavírus Covid-19. Pravdepodobne sa to začalo v Číne a postupne sa lokálna epidémia zmenila na celoštátnu, potom medzištátnu až nakoniec na pandémiu, čiže zachvátila prakticky celý svet.

Až do dnešných dní to bola skutočne posledná veľká karanténa v Európe. Po jej skončení len málokto mohol tušiť, že o 48 rokov neskôr, takmer na deň presne, bude užitočné si na ňu opäť spomenúť. A možno sa z nej aj poučiť.