Nemecko opäť rieši svoju nacistickú minulosť. Pozoruhodný trojdielny vojnový film Unsere Mütter, unsere Väter (Naše matky, naši otcovia) spustil veľkú debatu v tamojších médiách, no v susednom Poľsku si vyslúžil aj rozhorčenú kritiku.

O tejto panej som už nechcel napísať ani riadok. Novinára nikam neposúva, keď sa musí venovať stupídnostiam, ktoré produkuje táto značne nemúdra žena (len úcta k jej ústavnej funkcii bráni zvoliť iné slovo). No netreba si zvykať, ak nechceme celkom otupieť. Práve naopak.

Oslavovali sme narodeniny – štyridsiatku. Ak nie najznámejší, tak určite jeden z najznámejších hudobných albumov na svete (...aký pekný frazeologizmus: vraj „jeden z najznámejších albumov...“; aké sú potom dva z najznámejších dvojalbumov na svete?) – album The Dark Side Of The Moon od skupiny Pink Floyd – sa narodil pred štyridsiatimi rokmi, 23. marca 1973, „na novorodeneckom oddelení londýnskej nahrávacej pôrodnice“ Abbey Road.

Keby sa ma niekto opýtal, či som za organizovanie časti zimných OH v roku 2022 v Tatrách, povedal by som nie. Skúsim vysvetliť prečo.

Vo vydaní .týždňa, ktoré je v predaji od pondelka 25. marca, si môžete okrem iného prečítať:

Budúci týždeň sa v Poprade stretnú Robert Fico a Donald Tusk, aby rokovali o ZOH 2022. Malo by Slovensko ísť do tohto projektu?

Nie, nebol som v exotickej cudzine, ba ani v inom meste. Len som sa prešiel pešo z Ružinova na Palisády. Bola to však zaujímavá cesta!

Kongres SaS ukončil jednu etapu vývoja slovenskej pravice. Začína druhá.

Od toho skvelého podujatia uplynuli síce už tri dni, ale predsa sa k nemu ešte vrátim – už len preto, že ho naše nebulvárne denníky vo svojom hlavnom spravodajstve odignorovali. Pritom išlo o najväčšiu demonštráciu za ochranu života nenarodených detí v našich dejinách.

Vo vydaní .týždňa, ktoré je v predaji od pondelka 18. marca, si môžete okrem iného prečítať: