"Ferdy Sojka si nemal požičiavať od Šmerdzaceho ani od Vodného Koňa. Mohol mať pokoj. Nakúpil všelijaké svetre, tričká, vetrovky, tenisky aj košele od jedných podvodníkov, čo potom ušli. Povedali mu, že dobrý kšeft, tristo percent, ešte aj viac, Ferdy sa ulakomil, no urobil chybu, neskôr na to prišiel."
Prvé tri vety z Kale topanok od Víťa Staviarskeho.
Pôvodne to mal byť film a mal sa volať Šlepa laska. Najprv krátky, hodinový, potom celovečerný. Nakoniec z toho nebolo nič. Teda, nič ako nič: Víťo scenár prepísal na román a zo Šlepej lasky sa stali Kale topanky. V rozhovore - v úplne prvom rozhovore, ktorý dal ako víťaz Anasoft litery - nám hovoril, že to prepisovanie a následné čistenie a leštenie trvalo štyri roky. Víťo príbeh Ferdyho Sojku, krásnej Sabiny, jej "šlepej lasky", nevidiaceho saxofonistu Karolka, kolegu Lakatoša a Ferdyho spoločníčky Vrany, ktorá nám to všetko rozpráva vyleštil tak, že v ňom zostali pachy života, jeho špinavosť a drsnosť.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.