Tieto voľby boli veľmi dôležité najmä pre eurozónu vrátane Slovenska. Bude pokračovať doterajšia záchranná politika opatrných krokov? Alebo sa viac presadí ľavica, ktorá chce napríklad spoločné európske dlhopisy?
Merkelová získala so svojou CDU „ficovských“ 41,5 percenta, čo v prípade Nemecka zvádza k dvom povojnovým paralelám: naposledy získal toľko percent kancelár zjednotiteľ Helmut Kohl v roku 1994 (potom to s ním šlo dolu vodou). Merkelovú možno mocensky prirovnávať aj k ďalšej legende, Konradovi Adenauerovi, ktorý vládol s absolútnou väčšinou – k nej chýbalo Merkelovej len máličko.
Ale prečo tak triumfovala politička, ktorá nevyvoláva emócie, vyhýba sa konfliktom a hovorí neurčitými vetami, aké Nemci nazývajú „ein typischer Merkel-Satz“?
Časť odpovede leží v nemeckej povojnovej povahe - Nemci sa boja prílišných excentrikov. Ďalšia časť leží v merkelovskej taktike – stranu posunula politicky aj ekonomicky doľava, spoločensky ju liberalizovala (pozdravy posiela nemeckým Dúhovým pochodom, nie tamojším pochodom za život), no udržala si aj konzervatívnejších voličov.
A tretia časť odpovede leží vo vonkajších podmienkach, na ktorých má Merkelová len malú zásluhu – v období, keď na juhu Európy explodovala nezamestnanosť, v Nemecku nezamestnanosť neustále klesá. Za všetko hovorí fakt, že Merkelovú volilo viac robotníkov než sociálnych demokratov, alebo aj to, že vo volebný deň uviedli pred anketármi až dve tretiny voličov SPD, že Merkelová dobre reprezentuje krajinu. Skrátka, Angela je vcelku fajn, aj keď ju nevolíme.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.