Videl som mnohé vojny, masové hroby, zemetrasenia, cunami. Cítil som sladkastý mŕtvolný zápach spálených a rozkladajúcich sa tiel. No nič nebolo desivejšie ako toto.
Smrť dvoch novinárov v priamom televíznom prenose je zvláštna vďaka tomu televíznemu prenosu. Ináč však – žiaľ – zapadá do tragickej série amerických strieľačiek.
Milá Hedviga. Píšem Ti do Maďarska z nášho hlavného mesta, vraj krásavice na Dunaji. Bratislava už nejaký ten čas nie je Tvojím hlavným mestom a ja dúfam, že si v novej domovine šťastná.
Je taká dobrá zásada, nebyť osobný. Komentátor Dag Daniš ju nedávno porušil a napokon sa ospravedlnil Igorovi Matovičovi. Fajn, no väčšiu pozornosť ako spory s politikom si zaslúžia jeho komentáre o utečencoch.
Internet obieha fotografia republikánskeho kandidáta na amerického prezidenta Jeba Busha s jednou rukou bielou a druhou tmavou, takže to vyzerá, že nejaký grafik použil telo černocha z fotobanky a zabudol druhú ruku doretušovať.
Policajný záťah proti Igorovi Matovičovi bol presne načasovaný. Prišiel v čase, keď Matovič tvorí svoju kandidátku do budúcich volieb a oslovuje dôveryhodné osobnosti, okrem iných aj „biele vrany“.
S úžasom sledujem, ako sa novinári podrobne zaujímajú o to, prečo si ten náš prezident išiel dať nohu zreparovať do Česka a neponúkol svoj kĺb niektorej slovenskej nemocnici.
Predstavme si, že existuje hitparáda slovenských propagandistických pesničiek. Život stále chráň je nasadený ako novinka. Vyletí vysoko, ale Kataster song neprekoná.
Z novinových správ sa zdá, že Američania už špehujú skoro každého: nemeckú vládu, Európsku komisiu, OSN, najnovšie vraj “miliardy” mailov, ktoré prešli cez servre AT&T.
