A predsa si myslím, že je to ako hádzať hrach na stenu. Väčšina našich slovenských univerzít sa k spoločenským témam stavia už dlhodobo laxne. Niežeby si nevšímali, čo sa okolo nich a v tomto štáte deje. Vedia to, až pridobre. A napriek tomu sú ticho. Neočakávam, že sa začnú húfne ozývať (iba ak pod silným mediálnym tlakom, ak prekročí kritickú hranicu a oni sa začnú cítiť nekomfortne). Pokiaľ ide o štrajk učiteľov, nateraz sú výnimkami iba UK, čiastočne VŠMU a zopár fakúlt (medzi prvými Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity) a fakultných senátov. Ostatní zatiaľ zrejme vyčkávajú, či už nastal ten správny okamih ozvať sa. Čo všetko sa môže skrývať za týmto mlčanlivým správaním ostatných univerzít?

V prvom rade je to pohodlnosť, na ktorú si za tie roky navykli.