Opäť poruším rozumnú zásadu nekomentovať hlupákov. Komentáre Blahu, Hrnka či Fica na adresu Kisku a jeho ocenení pre Gála či Šimečku si to žiadajú.

No dobre, to by nebola veľká výhra, ale rozhodnutie Lubyovej zrušiť Inštitút vzdelávacej politiky v čase, keď iné ministerstvá razia presne opačnú cestu, je hlúpe.

Priznám sa, mojím prevládajúcim pocitom býva nespokojnosť. So sebou, s okolím, so stavom spoločnosti. V zásade tú nespokojnosť ani nevnímam ako negatívny pocit. Vie ma inšpirovať.

To, čo sa v pondelok odohralo v bratislavskej Redute, je akýmsi symbolickým návratom Fedora Gála na Slovensko.

Ak vynecháme veci celkom verejné, aj veci celkom osobné, mal som v tomto roku dva silné zážitky. Jeden pozitívny, druhý nie.

Náš život sa preklopil z idealistickej do realistickej fázy, povedal mi nedávno môj blízky priateľ. Má pravdu? Väčšina toho, čím som žil, je v textoch. Tieto si cením najviac.

Depresie, ekonomika vzťahov, láska v starobe, teror stalinský, mučenie japonské, napínavý text o oltári, ruská hudba kostí, busopolis, Masarykovo okno aj Dankova fotka roka.

O chvíľu sa začne nový rok. Dúfam, že už všetci máte pripravený nejaký ten motivačný diár. Lebo motivačný diár dnes hýbe svetom.

Podpredseda SaS Ľubomír Galko vyzval prezidenta, aby sa čo najskôr vyjadril, či bude na funkciu hlavy štátu opäť kandidovať. OK. Len sa treba pýtať, čo mu je do toho.

RTVS sa na rozhodla natočiť koprodukčný film o jubilujúcej kráľovnej Márii Terézii, ale niekde v procese natočila rozprávku. Chýbal len rohatý čert, anjel a bosorka.