začnem tým najkrajším zážitkom roka. Na pešej púti do Santiaga de Compostely sú ilúzie zbytočnou nadváhou v beztak ťažkom batohu. Ale rýchlo sa rozplynú. Výčiny počasia, hlad, bezmocnosť a dlhé, bolestivé kráčanie držia človeka pri zemi. S Borisom Némethom sme v septembri putovali 21 dní, prešli po vlastných päťsto kilometrov, a i keď sme boli nohami pevne na zemi (doslova), hlavy nám dvíhala nebývalá krása lúk, lesov, mora, španielskeho jedla a vína a hlavne prekvapujúca krása ľudí, ktorých sme stretávali. Hovorili sme o tom a napísal som o tom, tak, ako písať nezvyknem. Ale o našej púti sa obvyklým spôsobom napísať nedalo. Choďte tam aj vy, nech sa deje čokoľvek.
Práve na púti som sa zamýšľal nad tým, čo z mojej práce si najviac cením. Uvedomil som si, že som naozaj spokojný s hĺbkovými profilmi zaujímavých ľudí, ktoré sa nám podarilo urobiť s Filipom Olšovským. Každý človek je príbeh, aj osoby, ktoré sa pohybujú na najvyšších politických poschodiach.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.