Menčester a zamat, horlia všetci módni štylisti túto zimu. A my epikurejci také rady berieme smrteľne vážne. Krásny biely menčester nás čaká na lyžiarskych svahoch, no a zamat, ten nám bohato zastúpi torta, ktorá sa tradične podáva na svätého Valentína.

Pavlína Louženská zastáva názor, že najhorší zo sietí je Instagram. Upravené fotky s filtrom sú dôkazom, že sú všetci krajší a šťastnejší ako my.

Je pravda, že cestovatelia smrdia? Jeden z nich, Martin Navrátil, vysvetľuje, ako sa postarať o osobnú hygienu na cestách a čo nosí vo svojom hygienickom vrecúšku.

V Paříži sice dva dny sněží, ale to je anomálie a potvrzení toho, že se něco se světovým počasím pokazilo. V Praze tuhle zimu sněžilo asi půl dne a už se ani nikdo nediví.

Plávajúce trhy sú hlavným turistickým lákadlom vietnamskeho Can Tho, najväčšieho mesta v delte rieky Mekong. Miestni na loďkách od východu slnka predávajú ananásy, banány, mangá a iné tropické ovocie z okolitých polí. Čo tam nenájdete, to sú plody kakaovej farmy, ktorá sa nachádza len o kúsok ďalej.

Pamäť je najlepšia do dvadsaťpäťky. Treba ju však trénovať po celý život. Hana Habartová, trénerka pamäti, tiež vraví, že mužská a ženská pamäť sa nijako nelíšia. Čo všetko ešte o pamäti nevieme?

Alkohol u mladistvých je vážny a narastajúci problém, tvrdí predsedkyňa Asociace nestátních organizací Helena Rampachová. Prostredníctvom kampane Zůstaň nad vlivem chce pomocou známych osobností varovať deti a dospievajúcich pred nebezpečenstvom alkoholu.

Nejdřív jsem si myslel, že je to cvok. Ve vlaku Tatranské elektrické železnice z Popradu do Starého Smokovce pobíhal starší muž v bílém tričku od jednoho okna k druhému a fotil ostošest. Neměl digitál, ale starý fotoaparát na filmy – ty během dvaceti minut cesty spotřeboval asi čtyři.

Ľubu Lesnú poznajú všetci najmä ako investigatívnu novinárku z veľkých káuz ponovembrového Slovenska. Ona sa však  cíti rovnako aj spisovateľkou a tieto svoje dve polohy sa snaží skĺbiť v písaní dokumentárnej drámy či poviedok.

Opäť je to tu. Človek sa znova bude musieť mesiac pozerať na tie vyšportované telá v obtiahnutých kombinézach, klásť si pred telkou a misou s čipsami zas a znova tú istú otázku: čo tí olympionici vlastne jedia? A jedia vôbec?