kdeže chudorľavé sviečkové a panenky, to nie je nič, čo by dokázalo poriadne zatriasť s chuťovými pohárikmi rozmaznaného gastronauta. Tieto aristokraticky sa tváriace ružovkasté kusy mias, s ktorými sa už v reštauráciách nemaznajú ako kedysi, ale ich rovno varia v akváriách a volajú to sous vide (sú vid), už málokoho fascinujú. Dôvod je jednoduchý. Nikto na to nepotrebuje vedieť fortieľ, ako kedysi, z akvárka vám stejk pripravený medium rare vyberie a rýchlo opraží na panvici aj úplný moták. Celá veda okolo jemných mias sa už sústreďuje výhradne na pôvod mäsa a dobu jeho krehčenia suchou metódou. Navyše v tejto oblasti čoraz razantnejšie kraľujú tukom krásne prerastené kusy, predovšetkým tie z Japonska. Ostatné notoricky podávané sviečkovice a panenky dokážu potešiť už iba tých, čo sú práve na ťažkej diéte a vidina blížiacich sa letných mesiacov ich núti pozhadzovať zo seba všetok ten nazhromaždený tuk. A keď už sme pri tuku. To je to zázračné slovo, na ktoré počuje každý, čo mäso miluje až za hrob. Skutočnú chuť hovädziny, bravčoviny či jahňaciny totiž nenosí samotné svalové vlákno, ale predovšetkým tuk, ktorý ho prerastá. Ak ide o chuť, netreba sa teda hanbiť a siahnuť po tých najlacnejších kúskoch, na ktoré sa niektorí snobi neznalí veci pozerajú cez prsty, pretože pomedzi svalové vlákna sa prepletá krásne mramorovanie, stužky bieleho, poctivého tuku.
Možno niekoho poteší fakt, že taký náš zaznávaný bôčik, ktorý väčšinou končí pomletý vo fašírkach a klobáskach, je v Kórei jedno z najobľúbenejších a aj najdrahších mias. Dopyt po ňom je taký veľký, že sa musí dovážať až z Európy a nie každý si ho môže dovoliť.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.