vo Francúzsku existuje nepreberné množstvo syrov rozdelených do všakovakých bizarných kategórií. V chlieviku s názvom syry s bielou plesňou sa nachádzajú aj dva, ktoré sa cudzincom často pletú – camembert a brie. Nečudo, bežnému gastronautickému ignorantovi môžu pripadať naozaj rovnaké – dva biele plesnivé kotúče, jeden ako druhý. No ak by sa na ne pozrel trochu bližšie, rozdiely sú značné. Začnime povedzme tým, ako vyzerajú. Síce už niekde nájdeme syrárne, kde sa brie vyskytuje v miniatúrnych verziách, no zvyčajne ide o pomerne veľký kotúč s priemerom až 37 centimetrov, a preto sa zákazníkom krája na trojuholníkové kúsky ako torta. Camembert sa zásadne predáva vcelku, v drevených krabičkách a jeho kotúč zväčša nepresiahne priemer desať centimetrov. Poďme však pod povrch. Jeden z nich je smotanovejší. Kto si stavil na brie, vyhral. Do mlieka, z ktorého sa vyrába brie, sa pridáva smotana, respektíve, vyrába sa z tučnejšieho mlieka ako camembert. Práve preto je brie na jazyku krémovejší, zatiaľ čo camembert zas pikantnejší. Pokiaľ ide o vek, brie jednoznačne vyhráva, vyrába sa už od stredoveku a je vlastne prapredkom mladšieho camembertu, ktorý pochádza z Normandie a prvýkrát ho tam vyrobila v osemnástom storočí istá Marie Harel pochádzajúca z Brie. Spôsob výroby je pri oboch syroch rovnaký: kravské nepasterizované mlieko sa prihreje na 37 stupňov, pridá sa k nemu syridlo, nechá sa v teple vyzrážať, následne sa špeciálnym spôsobom zbiera a plní do kotúčových foriem. Zatiaľ čo iné druhy syrov sa po zrazení krájajú na kocky, brie a camembert sa vyzrážané dávajú do kotúčov po vrstvách. To spôsobuje ich hebkú a smotanovú štruktúru po vyzretí. Syr sa potom na povrchu naočkuje ušľachtilou plesňou a necháva zrieť štyri týždne.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.