Vo svojom príspevku sa Tereza Nvotová vyznáva zo svojho vzťahu k striptízovým klubom. Určité priestory majú svoju zvláštnu atmosféru, hovorí sa tomu genius loci, a určite ju majú aj striptízové kluby.

Mám rád Bratislavu. Kedysi dostala názov „Krásavica na Dunaji“. Rád by som sa však niekedy spýtal autora, ako k tomu názvu prišiel.

Andrej Žiarovský stavia po svete elektrárne a vo voľnom čase je – ako tomu on hovorí – historik na amatérskej nohe. Najviac ho zaujímajú námorné dejiny a obzvlášť tie rakúsko-uhorské. Vďaka tomu vie písať pre .týždeň pútavé články s historickými a vojenskými témami.

Úvahy o „presune“ Petra Kažimíra na post guvernéra NBS zatieňujú problémy, ktoré by po ňom ostali. Tie nie sú celkom viditeľné aj preto, lebo ľudia nevedia, o akej časti ich zárobkov za nich rozhoduje štát.

Nepoznám svoj rodokmeň úplne detailne, ale aj tak si myslím, že nemám žiadnu nomádsku krv. Rómsku ani inú. Napriek tomu som fascinovaná nomádmi už od útleho detstva. 

Dnes bude v Košiciach blahorečená Anna Kolesárová, dievča, ktoré si udržalo svoje hodnoty aj napriek tomu, že ju to stálo život. Hrdinovia sú raz takí, nekompromisní.

Je to len fráza, ale je pravdivá. Tie najkrajšie veci sú zadarmo. Ale to neznamená, že netreba pre ne spraviť nič, treba zdvihnúť zadok, aby sme si ich zaslúžili.

Stane sa ním vďaka tomu, že jeho náprotivok Miloš Zeman sa rozhodol k výročiu okupácie Československa neprehovoriť.

„Prečo u vás nie sú omše a nemodlíte sa každý deň? Veď ste katolíci!“ spustil na mňa bývalý kňaz jednej malej cirkvi, ktorý u nás hľadal útočisko. Vedel som, že to nebude príjemný rozhovor. Napriek tomu som sa mu nechcel vyhnúť.   

Tie udalosti delí 50 rokov a celkom iné svety – a predsa je v nich toľko podobného, až to zabolí. Okupácia Československa a vražda Jána a Martiny sú atómovo presné zrkadlá, ktoré nás odhaľujú až na kosť.