Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Nesrovnal nebojuje o Bratislavu, ale o svoje kreslo

.eugen Korda .názory

Mám rád Bratislavu. Kedysi dostala názov „Krásavica na Dunaji“. Rád by som sa však niekedy spýtal autora, ako k tomu názvu prišiel.

Eugen Korda

môj syn, ktorý žije v Prahe, na moje slová, že sa nemôže ani trochu porovnávať s inými hlavnými mestami, povedal, že aj by sa dala, keby nebola tak strašne zanedbaná. A v tom má pravdu. 

Nielenže sa o našu „krásavicu“ nestaráme, ale dovoľujeme rôznym developerským šíbrom, aby ju celé roky prznili stavbami vybudovanými len v mene ich ziskov. Nepoznám primátora a mestské zastupiteľstvo, ktoré by sa rázne proti takémuto správaniu v posledných desaťročiach postavilo. Výsledok? 

Prejdite sa po nábreží a uvidíte hrozitánsku budovu River parku. Choďte do centra mesta a prvé, čo si všimnete, sú námestia zaliate rôznymi druhmi odporného asfaltu. A tam, kde nie je asfalt, tak tam chodci poskakujú po rozpadajúcej sa dlažbe. Ak okolo vás prejde električka, tak sa vám rozdrnčia nielen ušné bubienky, ale ten zvuk prechádza celým telom. V centre mesta máme dokonca unikátnu trať s dvoma rozchodmi a pritom nikto nikdy neplánoval, že by sa tu mali preháňať električky aj s iným rozchodom, aký sa používa desiatky rokov.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite