„Vozil som pivo po Bratislave dlhé roky, predtým som jazdil na kamiónoch,“ rozhovoril sa Libor počas prijímacieho pohovoru pred vstupom do našej komunity. 

„Ja pôjdem voliť Gašparoviča,“ prihovoril sa mi odhodlane Ferko po tom, ako zistil, že premeškal prvé kolo prezidentských volieb.

Niekedy je v našom útulku úplný pokoj. Chlapi sú v práci alebo u lekárov, sestra Rita varí a ja sedím v záhrade a rozmýšľam nad tým, prečo sa slovenský katolicizmus dostal do slepej uličky.

So Štefanom mám vždy príjemný rozhovor. Vystriehne si vzácnu chvíľku, keď som v kancelárii sám, a decentne zaklope s návrhom na tému, o ktorej sa chce rozprávať.

„Vyrastal som v detskom domove do tri a pol roka, nato si ma adoptovali. A potom adoptívni rodičia zomreli. To som mal osemnásť,“ rozhovoril sa Štefan v jedno nedeľné popoludnie.

Dnes k nám do útulku RESOTY prišiel človek bez domova, ovešaný krížmi, chváliac sa známosťou s Marošom Kuffom.

Počas sviatkov sú naši chlapi šťastnejší. Pozornosť ľudí zvonka, darčeky, oplátky, koláče a plné hrnce kapustnice im dávajú pocit domova.

V decembri dvíham všetky telefóny s úsmevom. Od prvých dní mesiaca nie je deň, aby nám niekto neponúkol pomoc.  

Jednou z najťažších vecí pri práci s ľuďmi bez domova sú pre mňa premárnené životy. Keď vidím všade prázdnotu, najviac mi pomáha Antóniova rada, ktorú mi stihol dať pred smrťou: „Ber ich ako synov“.   

Rómov máme v komunite RESOTY tradične málo. Vždy si ich na rozdiel od majority skôr či neskôr vezme k sebe rodina. Šaňo je u nás pár dní. Napriek sedemdesiatke má oči mladíka.