šokuje ma, koľko sú ľudia ochotní zaplatiť za dovolenku a pritom trčia v nejakom rezorte ako pokusní králici. Nedávno si kamarát s rodinou zakúpil výlet do Maroka. Nadránom prileteli na miesto, autobus ich zobral do morského turistického rezortu, izolovaného od okolitého sveta, ktorý vyzeral rovnako ako každý iný turistický rezort tohto typu. Maroko videli len z okna autobusu. Keby som tam mal stráviť týždeň v obkolesení rôznych zabávačov a animátorov, asi by ma trafil šľak. A pritom stačí tak málo. Napríklad sadnúť si na bicykel a vyraziť do najbližšieho lesa – do Malých Karpát.
Túto formu relaxu som objavil len nedávno. Nechápem, ako som mohol celé tie roky chodiť po Bratislave a pritom ignorovať to zelené, čo sa týči za budovami mesta. Považoval som sa za mestského človeka, ktorého životným prostredím je kaviareň a krčma, káva a pivo a samozrejme k tomu cigareta. Lenže stalo sa to, že život si vypýtal svoju daň. Akú, to tu nemusíme podrobne rozoberať, skôr v nejakom psychologickom okienku. V každom prípade, začal som bicyklovať.
„Malé Karpaty sú nádherné. Týčia sa hneď vedľa Bratislavy, ale akoby boli jej priamou opozíciou.“
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.