Graf ukazuje „skokanov“​ k dnešku oproti začiatku školského roka.

Hrubosť voči Sime Magušinovej, jej manželovi Mišovi a veriacim bola hojne popísaná. Je čas zrátať straty, omyly, slabé, alebo naopak, prehnané reakcie, a hádam už aj možné cesty k zmiereniu.

V miske či na tanieri ležia lesklé, podozrivo zdravo vyzerajúce bielo-zelené rezance. Našinec tuší, že je to asi nejaká nastrúhaná zelenina, jednoduchá príloha k mäsu, a preto veľa od toho nečaká. Chyba. Láska na celý život: som tam.

Áno, máme pandémiu a máme zákaz protestov. Áno, v zdravotníctve nie je peňazí nazvyš. Áno, robiť v tejto situácii protesty záchranárov za zvyšovanie miezd možno vyzerá nebezpečne na hrane. Chápem ten pohľad. Ale aj tak sa mi vidí, že na hrane je niečo celkom iné.

Aj Jarka, hoci je drobnej postavy, musela skloniť hlavu. Nízkou kamennou bránou sme vstúpili do veže kostola v samotnom srdci Londýna. Po úzkych točitých schodoch sme stúpali do tmy adventu, na ktorý azda nikdy nezabudneme.

Tempo dejín je veľmi premenlivé. Aj rok 2021 to dokázal. Za uplynulých dvanásť pandemických mesiacov sa stalo viac ako za celé desaťročie. Prvý rok s vírusom, ktorý zmenil svet, bol o prekvapení, šoku, strachu a úzkosti z nepoznaného. Tiež o hrozných štatistikách mŕtvych, otrase zdravotníckych systémov, vývoji vakcíny a veľkej solidarite ľudí. Ten druhý pandemický rok bol rokom veľkých očakávaní. Ktoré to boli?

Pravidlo „Keď dávajú, tak ber!“ má svoje hranice. Dá sa zhodnotiť rok 2021 v zdravotníctve a vynechať z neho covid? Dá sa vôbec oddeliť od roku 2020? Aktuálne sme podľa oficiálnych štatistík krajina s 12. najvyšším počtom úmrtí na milión obyvateľov na svete.

Parafrázujúc pesničku Živých Kvetov, 2021 chce sa mi zvracať, jak Egonovi Bondymu, keď mal dvadsať. Asi taký je celkový dojem z uplynulého roka. Dôvodov na optimizmus do budúcnosti nie je mnoho. Rok 2022 však bude i o nádeji, ktorá bude podobná, ako keď hrá Slovensko hokej proti Kanade. Dúfať môžeme, čo iné nám ostáva.

Okamžité odstavenie plynu by bolo bezhlavé. Dlhodobé spoliehanie sa na ruský plyn však nemá hlavu ani pätu.

Ako sa manažér a vydavateľ najznámejšieho rozprávkového sveta posledných dvadsiatich rokov Spievankovo vysporiadal s diagnózou akútnej leukémie, v čom choroba pomohla jeho manželstvu so „Spievankou“ a prečo chce detský svet nadobro opustiť vysvetľuje v otvorenom rozhovore Miroslav Čačík.