Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Vianoce T. S. Eliota alebo Spálňa v kostole

.daniel Pastirčák .kultúra .kultúra

Aj Jarka, hoci je drobnej postavy, musela skloniť hlavu. Nízkou kamennou bránou sme vstúpili do veže kostola v samotnom srdci Londýna. Po úzkych točitých schodoch sme stúpali do tmy adventu, na ktorý azda nikdy nezabudneme.

Vianoce T. S. Eliota alebo Spálňa v kostole BETTMANN/GETTY IMAGE Britský básnik T. S. Eliot si prechádza svoje skoršie diela počas prípravy na verejné čítanie pred členmi Asociácie modernej poézie.

predo mnou bol Nick, za mnou Jarka. Veža bola priúzka, ramenami sme sa takmer dotýkali stien na oboch stranách. Z tmy veže sme vkročili do sivého svetla. Ocitli sme sa na chóre, prešli sme ponad ticho kostola. Nick stlačil mosadznú kľučku, a priamo z chóru nás voviedol do spálne. Manželská posteľ, skriňa, činka na stojane, prútené hojdacie kreslo, na stenách polica s knihami a nad posteľou, namiesto obrazu, okno s lomeným oblúkom, otvorené do kostola. Bohoslužbu by sme mohli pokojne sledovať z postele. Tu sme mali v nasledujúce dni bývať. All Hallows by the Tower, ako nám pri dobrej večeri vysvetlil náš hostiteľ Father Nick, je najstarším londýnskym kostolom. Po Veľkom požiari z neho zostali len obvodové múry, zvyšok je replika odliata z betónu. 

Zatiaľ čo si Jarka užívala sprchu v Nickovom byte, prezeral som si chrbty kníh úhľadne uložených na policiach. Siahol som po titule, ktorý pritiahol moju pozornosť: Eliot´s New Life. Sadol som si do kresla a listoval. Ponoril som sa do príbehu, ktorý som už kedysi čítal. Priestor kostola v okne nad posteľou bol osvetlený, no ultramarín za oknom do ulice s prichádzajúcim večerom tmavol. Tu a tam ho narúšali strieborné odlesky novembrových mlák sfarbené neónmi odrazenými zo sklenených stien budovy oproti.

Stretnutie starobylého a moderného Londýna v dvoch oknách izby by mohlo byť symbolom Eliotovej osobnosti. Paul Johnson Eliota zaradil medzi prelomové osobnosti 20. storočia. Jeho kultová báseň Pustatina bola manifestom rodiaceho sa modernizmu. V novej fragmentárnej poetike Eliot našiel jazyk pre skepsu a bytostné vykorenenie moderného človeka. Ten istý Eliot však naliehavo hľadal vzťah k nadosobnému zmyslu, v ktorom by zjednotil svoj roztrieštený svet.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite