Žijeme vo svete hoaxov a často sa uspokojíme s nepresnosťami. Niektoré mýty a nepresnosti sa týkajú aj Charlesa – panujú o ňom alebo o dobe, v ktorej žil. Sedem z týchto mýtov si tu predstavíme vo forme otázky a odpovede – poďme na to.

Na dotyk hebká a prítulná látka. My s ňou máme navždy spojenú revolúciu, ktorá ukončila komunistický režim, iné národy si ju asociujú s niečím iným, no vždy jemným a nenásilným. Francúzom sa pri nej vybaví ich základná biela omáčka. Velouté.

Vo vnútri sú biele a zvláštne gumené. Na povrchu sa zas lesknú krásnou koralovou farbou, ktorá má pripomínať uvareného kraba či homára. Ochutnáme, závan rybiny a chladného mora. My ich voláme krabie tyčinky, no ich pravé meno je surimi.

Ciele sa zamerali na základne, vrátane viacerých mešít.

Napichané malé kúsky mäsa za sebou na dlhšom drevenom bodci. Pomedzi to možno poprepletané nejaké tie krúžky cibuľky či náznak papriky. No to už je rúhačský bonus. Podávajú sa s pita chlebom a dostaneme bodce zvyčajne tri. Souvlaki.

Kaviár, ustrice, hľuzovka. Určite ich každý z nás videl minimálne na plátne v nejakej tej bondovke. No sú aj také snobské pochúťky, ktoré by sa na plátno nikdy nedostali. Lebo sú, jemne povedané, zúfalo nefotogenické. Ako napríklad angulas.

Svieti v ponuke ľahkých predjedál skoro všetkých reštaurácií v Toskánku, Umbrii či Lazia, no máloktorý návštevník neznalý veci si ju objedná. Pritom ide o jednu z najchutnejších záležitostí, ktoré ponúka talianske gastronomické leto. Navyše s históriou ako remeň: panzanella.

Je zelené a v mažiari vyvoláva rešpekt. Krásna smaragdová farba je taká intenzívna, že pôsobí až jedovato. Vôňa je rovnako silná a vyráža dych. No potom sa tá pasta hodí na cestoviny, rozriedi vodou a je to krása nevídaná. Pesto.

Niekto si povie: nevídali – obyčajný zapečený sendvič. No vo Francúzsku je to hotové náboženstvo. Konkrétne kaviarenské. A v súčasnosti, po vlne burgrov a poké, opäť naberá do košiara zablúdené ovečky. Francúzsky zvodca croque monsieur (čítame krok mesié).

Na svete existuje nepreberné množstvo chlebov – kvasených, nekvasených, tmavých, bielych, celozrnných. O niektorých sme tu už písali. Poznáme indický naan, maďarský langoš či náš posúch. No len malé množstvo chlebov sa môže pochváliť, že ich vymysleli vojaci. Perzský sangak.