Na prvý pohľad to boli voľby, v ktorých rozhodujúce mestá nezabudli na svoje jarné námestia, nahlas odmietli vládnu koalíciu, a tak krajské centrá získali lepší kandidáti.

Tomáša Garrigua Masaryka poznáme takto: dôstojný, trochu prísny, s aurou váženého štátnika. No málokto vie, že ho ako mladíka vyrazili z gymnázia, musel si požičiavať peniaze, aby mali s manželkou a deťmi čo jesť, a svoju habilitačnú prácu obhájil až na druhýkrát.

Sú malé, modré a prekliate. Šmýkate sa k nim v gumákoch po stráni plnej mokrej, nepokosenej trávy a blata. Oberáte ich a z úst sa vám derie okrem vyzrážanej pary syčanie, jojkanie a po hodine aj nevyberané nadávky. Tak chutí trnka.

Raz živá fotka musela byť umŕtvená v šuplíku, aby ju fotograf Jozef Sedlák mohol po revolúcii vzkriesiť. Jeho výstava s názvom Dvakrát živá fotografia je súčasťou festivalu Mesiac fotografie a reprezentuje dielo významného slovenského umelca. 

Všetci vieme, ako dopadli voľby do amerického Kongresu: republikáni posilnili svoju väčšinu v Senáte, demokrati vybojovali väčšinu, hoci menšiu, ako chceli, v Snemovni reprezentantov. Kampaň bola ostrá ako britva a jej hviezdou bol Trump.

Na zadnej strane obálky sa dočítame, že kniha pomenúva Masarykove imponujúce vlastnosti a polemicky sa vyrovnáva s jeho omylmi. A že prináša viac pochybností než pomníkov a svätých obrázkov. Našťastie to nie je pravda.

Výsledok amerických „midtermov“ bol predvídateľný: demokratická väčšina v Snemovni reprezentantov a ubránená republikánska väčšina v Senáte. A ďalej?

Výstava fotografií portrétistu Martina Marenčina Ten, čo fotí umenie v bratislavskej Galérii Z v rámci Mesiaca fotografie ponúka možnosť zamyslieť sa nad pohľadom fotografa na fotografovaného umelca a jeho premenu z osoby na osobnosť.

Pred sto rokmi vznikla prvá Československá republika postavená na demokratických princípoch. Ako sa formovali naše štátne útvary neskôr a na akej veľkej idei sú založené súčasné Slovensko a Česká republika? Diskutujú František Mikloško, Tomáš Klvaňa a Blaho Uhlár.

Na Slovensku existuje 11 obcí, v ktorých nechcel byť nikto starostom. Boli sme sa pozrieť, čo je za tým a hľadali odpovede, či má vôbec zmysel, aby existovala dedina, ktorú nechce nikto viesť.