ste dieťa alebo – ešte lepšie – raný adolescent a čaká vás s rodičmi zdravotná prechádzka po lúkach, spojená so zberom lesných plodov. Maliny, čučoriedky – veľká zábava, dokonca sa človek popri tom aj nasýti. Huby – v poriadku, pri nich sa dá súťažiť. Šípky – už je to horšie. No stále sme v období, keď ako-tak svieti slnko, je babie leto a jediné, čo kazí celý výlet, sú tŕne. No prečo, prepánajána, ľudstvo chodí na trnky? Táto otázka ma v tom veku pekne trápila, pretože to nebola zdravotná vychádzka, ale dokonalé utrpenie. Mráz, srieň, hmla a do toho tŕne. Navyše – čo z toho? Človek tú malú modrú guľôčku ochutná a bum, akoby ho niekto prefliaskal. To si naozaj v novembrovom počasí nezaslúži. Sánka mu stuhne, jazyk stŕpne a jediné, čo mu ostáva, je tú nemožnú plodinu vypľuť aj spolu s ohromnou kôstkou, na ktorej je tá neuveriteľne trpká dužina akoby prilepená. A kvôli tomuto sme sa terigali tie kilometre, opustili teplo domova? Darmo nám vysvetľujú, že je to celé pre vitamín C a že trnky sú sladšie po mrazoch a vysušení. Nás už neoblafnú, dobre vieme, že si len otec zaumienil znova oprášiť svoje demižóny a vyrobiť trnkové víno.
Treba však podotknúť, že trnka má aj svoje pozitíva. A tie hrali pri jej zbere v staroveku a stredoveku prím. Okrem neuveriteľne kvalitného a ťažkého dreva, ktoré sa využívalo napríklad na výrobu kopijí a neskôr vychádzkových palíc, boli to aj jej zázračné liečivé účinky. Za nimi sa do hôr a na stráne v psom počasí hnali ľudia. Nazbierali čudné trpké plody a robili z nich doma všakovaké vývary a tinktúry. Okrem toho, že pomáhali pri nachladnutí, keďže obsahujú naozaj slušnú dávku vitamínu C, boli nápomocné aj pri ťažkostiach s trávením, čo v stredoveku, keď sa konzumovali predovšetkým ťažké mastné kaše, naozaj nebolo na zahodenie.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.