Dobrý deň, prešlo 6 rokov od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, a súčasne dva roky od začiatku ruskej agresie proti slobodnej Ukrajine. V novom .týždni na to reagujeme viacerými dôležitými textami, vrátane rozhovoru s manželkou Tymothyho Snydera, ktorá trávi veľkú časť svojho života v Kyjeve. Okrem toho vysvetľujeme, kto bol Alexej Navaľnyj, ktorého ruský režim zavraždil. A Juraj Petrovič napísal dejiny objavu nylonu, ktorý zmenil naše životy. Želám Vám dobré čítanie.

Vo štvrtok si komunita, podporujúca humanitárnu pomoc SR Ukrajine, v Bratislave pripomenula dva roky vojny, ale i dva roky pomoci – na podujatí platformy Ambrela, ktorá združuje práve organizácie, pomáhajúce núdznemu obyvateľstvu na východ od našich hraníc. Diskutovalo sa o pokračovaní pomoci pri obnove Ukrajiny a boli ocenené aj tri výnimočné humanitárne osobnosti.

Zatiaľ čo my žijeme v bezpečí, neďaleko našich hraníc sa naďalej prelieva krv. Nenechajme sa zmiasť kvantom informácií v online priestore či manipuláciami populistov, situáciu na Ukrajine musíme aj dnes sledovať pozorne. Naša podpora stále nie je dostatočná a v hre je toho oveľa viac ako si pripúšťame - konzekvencie víťazstva agresora môžu byť pre Slovensko aj celý Západ fatálne.

Po 51 rokoch sa Američanom podarilo znova pristáť na Mesiaci. Úspech sa však nerodil ľahko. Naopak, ak by boli na palube aj ľudia, bola by to ďalšia skvelá predloha pre hollywoodsky trhák.

Môže sa zmeniť svetový poriadok s dôsledkami pre menšie krajiny? Záleží ešte vláde na našom ukotvení na Západe? Sú aktuálne kroky koalície ohrozením slobody a zvrchovanosti Slovenska?

Internet sa stal našou externou pamäťou. Vie, o čom a s kým sa rozprávame, čo zadávame do prehliadača a nezriedka aj to, kde sa práve nachádzame. Sociálne siete dokážu vďaka informáciám, ktoré bez mihnutia oka zdieľame, vytvoriť vo virtuálnom svete náš klon.

Jazzdock je dnes najlepším jazzovým klubom v našej bývalej matičke, v Prahe. A pritom má Praha bohatú tradíciu. Keď som ešte v šesťdesiatych rokoch počul názov Reduta, tak som vedel, že to je méta, ktorú nikdy nedosiahnem, lebo tam hrajú len tí najlepší. To isté sa týkalo Violy.

Táto vláda nemá hanbu. Len preto, aby sa jej ľudia, obvinení z reálnych trestných činov, nedostali do väzenia – rádovo desiatky ľudí, dobre, pri podrobnejšom zábere by to bolo možno niekoľko stoviek – mení základné zákony, ktoré definujú našu ľudskosť.

Posledné mesiace a predovšetkým posledné dni boli neľahkým bojom časti našej spoločnosti o svet, v ktorom slušnosť, právo a spravodlivosť zachovajú významy, aké mali doteraz. Schválením novely Trestného zákona utŕžila nádej mnohých Slovákov a Sloveniek na lepší život v našej krajine bolestivú facku. A hoci sa môže zdať, akoby boj, ktorý trval mesiace zrazu švihom biča skončil, nechajúc krvavú ranu, nie je tomu tak. Zápas o budúcnosť Slovenska pokračuje.

Na jednej našej redakčnej porade (ktorú som nestihol) prišiel kolega Jaslo s nápadom robiť rubriku s názvom „Radosť .týždňa“. Dopočul som sa o nej neskôr, keď ju pripomínal emailom, a kolegynka Zuzka, s ktorou som akurát preberal vydavateľské veci, mi porozprávala, čo o tom na tej porade hovoril. Uložil som si túto informáciu v útrobách mojej hlavy s visačkami na zaradenie medzi zaujímavé a na zamyslenie sa.