„Načo tam idete? Br, veď je tam zima. A nič tam nie je,“ vraveli mi známi predtým, ako sme vyrazili s rodinou – nie na slovenský východ, ale na Liptov. Ale šli sme, dokonca aj s plavkami v batohu.

Na Slovensku máme proputinovských Nočných vlkov. Čo o nás hovorí to, ako o tom diskutujeme? Veľký prieskum o našom vnímaní posledných 100 rokov česko-slovenskej histórie hovorí veľa o tom, kto sme a čomu veríme. Náš Peter Sagan je jedným z najlepších cyklistov na svete. Čo od neho vlastne čakáme?

500 diel, 13 zamestnancov a jedného strážneho psa mala Slovenská národná galéria na začiatku svojej existencie. Po sedemdesiatich rokoch má 70-tisíc diel a zamestnancov približne 200. Troch z nich sme sa opýtali, ako to vnútri funguje.

Marián Sklenka sa narodil 22. apríla 1930 v Pitelovej, v okrese Žiar nad Hronom. Otec Karol bol železničný robotník, istý čas pracoval vo Francúzsku a jeho túžbou bolo sa tam aj vrátiť, čo sa mu však nepodarilo. Marián mal jedného brata a dve sestry.

Pred Ruskou ambasádou v Bratislave sa dnes približne stovka ľudí pridala k medzinárodným protestom za prepustenie Ukrajinca Olega Sencova. Spoločne dúfajú, že filmár, ktorý pred dvoma mesiacmi začal hladovku, nebude musieť položiť život za práva, ktoré by mali byť samozrejmosťou.

Nezhody vo výklade vágne definovaných zákonov aj naďalej sťažujú proces transformácie Slovenskej akadémie vied. Tá považuje prístup ministerstva školstva za obštruktívny.

Kamarát sa mi smeje, že to robím pre moc a pre peniaze. Že mám na karte dve eurá, to mu nevysvetlím, hovorí o reakciách rovesníkov stredoškoláčka Michaela Knošková.

Ak na nás niečo naozaj vyskakuje z každej konzervy, lesklého čokoládového obalu či chladničky, nie je to celebritka našej európskej periférie, ale – čuduj sa svete – jedna nenápadná a do osemnásteho storočia nami pomerne málo preskúmaná strukovina. Volá sa sója.

V lete máme vždy menej chlapov. Niektorí znova skúsia žiť v nejakej opustenej chatke, garáži či lacnej ubytovni, iní zasa dajú prednosť alkoholu.

Vždy sa poteším, keď môžem na výlet či za turistikou cestovať vlakom, ktorý má dušu. Jeden taký už desaťročia jazdí kúsok od mojej rodnej obce Železná Breznica. Stačí krátka spomienka a hneď mám pred sebou obraz výpravcu s čapicou a píšťalkou.