Je pondelok ráno po voľbách. Napriek očakávaniam tu v Aténach nenastal koniec sveta. Aj dnes vyšlo slnko a noviny. Najvyšší čas do hysterickej (my Gréci by sme povedali, že aj toto je slovo gréckeho pôvodu) debaty vniesť trochu iný pohľad.

O stavaní barikád v severnom Kosove krátko po voľbách hovorí Andrej Bán.

Môj brat, ktorý nedávno založil malý inštitút na ochranu rodiny a nenarodeného ľudského života HFI.sk, pred časom položil otázku, aký by mal byť ďalší krok pri ochrane života.

Časy, keď slovenská pravica vystupovala vo vláde aj v opozícii ako jeden blok, sa včera skončili. Čo to znamená?

V čase, keď sa Slovensko zmieta uprostred politickej krízy, odišiel som na festival Iceland Airwaves do Reykjavíku.

Herečka Zuzana Marošová, partnerka Karola Mella a matka jeho syna, hrá v seriáli televízie Markíza. Keď som pred časom písala do .týždňa jej profil, v závere som túto situáciu prognózovala.

Bolo päť minút pred desiatou, ten najhlúpejší čas. O chvíľu mi začínala pravidelná týždenná porada s kolegami v Človeku v ohrození. Podpisoval som práve akési zmluvy, keď sa ma jeden z nich nesmelo opýtal: Ahoj, môžeš sa mu venovať? Prišiel opäť. Komu? - zavrčal som nevrlo. No... tomu pánovi profesorovi.

V poslednom čase som dostala niekoľko dobre mienených odporúčaní od svojich priateľov a známych, že si musím prečítať knihu Toma Hodgkinsona: Líný rodič (v slovenskom vydaní je to preložené trošku jemnejšie a nepresnejšie ako Pohodoví rodičia). Konečne vraj niekto dostal rozum.

Po dlhom čase som si prelistovala zopár Literárnych týždenníkov z jari a leta tohto roka. Ani ma tam nič veľmi neprekvapilo, až kým som nedošla po júnový rozhovor so Štefanom Nižňanským, riaditeľom Slovenskej televízie, ktorý s ním urobila Gabriela Rothmayerová.

Jedenásteho júna 2015 zomrel Ornette Coleman. Mal 85 rokov a za sebou kariéru jedného z najdôležitejších džezmenov všetkých čias.