Máločo je takým spoľahlivým zdrojom politického dopamínu ako spravodlivé rozhorčenie kultúrnej vojny. Žiaľ, máločo je tiež podobne korozívne pre našu schopnosť žiť tu spoločne.

Je dobre, že redaktorka Denníka N Monika Tódová neúnavne pátra po okolnostiach únosu vietnamského občana, na ktorom sa mal podieľať aj exminister vnútra Robert Kaliňák

„Čistý deň“ sa stal symbolom našej neschopnosti ochrániť deti v ohrození. Zlyhávame, keď deťom v ohrození ubližujú? Aká môže byť rola každého z nás voči deťom v našej komunite? Čo sa môžeme naučiť do budúcnosti z týchto káuz?

Niektoré mestá v USA boli pred sto rokmi najväčšie slovenské mestá, našich prisťahovalcov tam žilo viac ako u nás doma. Tam sa zrodila ich podnikavosť, v demokracii dorástli aj politicky. Vďaka našim krajanom vzniklo Česko-Slovensko. Diskutujú Boris Németh a Michal Novota.

Prečo ostať žiť v meste, ktorému mestské atribúty ešte stále alebo už zase chýbajú? Kedysi tu žili ženy, ktoré chodili po uliciach nášho malomesta, hrdo označovaného za tretie najväčšie na Slovensku. Mali svoje sny, predstavy, nápady, a tie aj realizovali.

Včerajšie blahorečenie Anny Kolesárovej ukázalo katastrofálnu úroveň slovenskej diskusie o inakosti, ktorá nie je „naša“.

Aj napriek včerajším záplavám v hlavnom meste a dnešnému dažďu sa Bratislavčania odhodlali preplávať z jedného brehu Dunaja na druhý v rámci akcie Trans Danube Swim. Bola medzi nimi aj naša kolegyňa Ada Šimšíková.

„Kokos, to už bolo fakt príliš, toho dvadsiateho prvého. Celý fejsbúk som mal zaplavený tým výročím okupácie. Každý to musel riešiť,“ povedal mi pohoršene mladý absolvent medzinárodných vzťahov.

Nevieme to presne. Buď v roku 17, alebo 18 nášho letopočtu zomrel rímsky básnik Publius Ovidius Naso. Nech je to už akokoľvek, pripomíname si 2000. výročie od jeho úmrtia. Zíde nám pri ňom na myseľ aj niečo konkrétne? Alebo len matná spojitosť s erotikou?

Asi ste si to všimli aj vy. Už dávno som nevidel taký záujem o naše národné dejiny, aký vidieť v poslednom čase.