v blahorečení Anny Kolesárovej videli katolíci logické vyústenie dlhodobého spontánneho uctievania pamiatky nevinného dievčaťa, ktoré sa stalo obeťou strašného činu. Liberáli tu však videli vinenie obetí sexuálneho násilia za svoj osud.
Hľadanie spoločnej reči je ťažké. Kritici prísnejšej regulácie interrupcií bijú na poplach pred ohrozením jedného zo základných práv žien, odporcovia potratov zasa vidia masové, ničím neospravedlniteľné vraždenie nenarodených detí. S takými rozdielnymi videniami sveta je vlastne malým zázrakom, že dokážeme žiť v jednej krajine.
Moja vlastná dispozícia je v hrubých rysoch liberálna. Domnievam sa napríklad, že slovenský vidiecky katolicizmus vo svojich horších okamihoch vidí ženu naozaj ako podriadenú bytosť. Manželstvá osôb rovnakého pohlavia robia v mojich očiach svet šťastnejším a láskyplnejším miestom. A situácia, v ktorej sú dnes slovenskí Rómovia, je podľa mňa hanbou pre našu krajinu. O to viac ma trápi, že moderní liberáli niekedy zabúdajú na to, z akých prameňov vzišli skutočné víťazstvá v boji za rovnosť. Neboli výsledkami toho, že by liberálna ľavica otĺkala druhej strane o hlavu jej homofóbiu, mizogýniu či rasizmus, ale naopak, pochopenia, že väčšinová spoločnosť má toho s utláčanými a znevýhodňovanými veľa spoločné.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.