Tri skvele rozbehnuté zápasy, tri zbabrané závery. Namiesto 6, 7 či dokonca 8 bodov v tabuľke jediný a skrčené posledné miesto. Štvrťfinálové ambície vystriedali reči o záchrane. Stačila však jediná výhra proti Nórsku a opäť sme boli optimisti.
Páni v Londýne v roku 1882 ani netušili, ako ovplyvnia život jednému chlapcovi koncom 20. storočia na Slovensku – v severnej časti mesta bol založený futbalový klub Tottenham Hotspur.
Keď som bol malý chlapec, zdalo sa mi, že dostať sa na hokejový alebo futbalový Slovan je takmer nemožné. Bolo to z Petržalky ďaleko, až cez most, a stálo to celých päť korún.
Také boli podľa oficiálneho sloganu zimné olympijské hry v Rusku, také chvíle zažívajú športovci aj na práve prebiehajúcej zimnej paralympiáde v Soči. A také sú aj aktuálne geopolitické hry v tejto časti sveta.
O tom, že je niečo zhnité v hokeji slovenskom, pochybuje po tejto olympiáde málokto. Na povrch vyplávali veci, o ktorých sa síce hovorí už dávno, ale nie dosť nahlas.
„Prepáčte mi to!“ boli prvé slová Kuzminovej v cieli, keď vo svojom druhom štarte na olympiáde v Soči nezopakovala svoje medailové umiestnenie. Anastasia Kuzminová sa neospravedlňovala prvý raz.
V olympijskej publikácii Imricha Hornáčka o Mníchove a Sappore 1972 má kapitola o biatlone názov „Bež a páľ!“ Biatlon bol vtedy pomerne mladým olympijským športom (v programe od 1960), mal dve disciplíny (preteky na 20 km a štafetu). Dnes by sme mohli jeho čarovnú formulku rozšíriť na „rýchlo bež a rýchlo páľ!“
Majú to byť Putinove hry, teda presnejšie povedané zimná olympiáda Putinovho Ruska. Nebyť návštevy ruského prezidenta na zasadnutí MOV v lete 2007 v Guatemale a nebyť jeho prejavu v angličtine, sotva by sa dnes v Soči konali.
V noci na pondelok si Amerika tradične sadla pred televízory a tri hodiny sa venovala národnému športu. Hral sa Superbowl. Tentoraz postúpili do boja o trofej Denver Broncos a Seattle Seahawks. A ako to už v krajine superlatívov býva, zápas to bol historický.