Samit EÚ o utečencoch bol skutočne núdzový. Zvolaný pod tlakom humanitárnej krízy, plný neobratných pokusov o ľudskosť a až príliš obratných snáh o únik pred zodpovednosťou. Výsledkom je otáznik, ktorý visí nad utečencami aj nad zjednotenou Európou.

120 tisíc utečencov si rozdelia krajiny EÚ podľa kvót, ktoré odsúhlasili ministri vnútra členských krajín. Česko, Maďarsko, Rumunsko a Slovensko boli proti. Fínsko sa hlasovania zdržalo. Prečo sú kvóty problém?

Prekvapivé zvolenie Jeremyho Corbyna do čela britských labouristov vyvolalo rozpaky ešte aj v ľavej časti politického spektra. Jeremy Corbyn môže totiž svoju stranu pochovať – a to aj v prípade, že jej v budúcich parlamentných voľbách zabezpečí slušný zisk.

Jeremy Corbyn bol do čela Labour Party zvolený zo zúfalstva. Šesťdesiatšesťročný kariérny odborár a politik je pravý opak Tonyho Blaira a ešte sa ukáže, či bude pre britskú ľavicu požehnaním, alebo záhubou.

Nemecko patrí k preferovaným cieľom utečencov a ku krajinám, ktoré ich najochotnejšie prijímajú. Z prísnej Angely Merkelovej je zrazu patrónka ľudí na úteku. Až 88 percent Nemcov sa niečím podieľa na pomoci utečencom. Nezrazí sa táto vlna ľudskosti s tvrdou realitou?

Libanon, pred časom oáza relatívnej stability na Blízkom východe, zažíva vlnu protestov. „Smrdíte!“ odkazujú davy politikom. Hrozí Libanonu občianska vojna alebo má šancu zmeniť svoj vývoj k lepšiemu?

Prečo nejdú utečenci zo Sýrie radšej do susedných štátov? Nemali by ich prijímať moslimské krajiny, keďže tam nehrozí konflikt kultúr? V súvislosti s utečeneckou krízou počúvame aj tieto otázky. Čo je na nich pravdy a čím pravdu skresľujú?

Sýrska občianska vojna je ako tragické perpetuum mobile. Tí, ktorí dúfali, že sa skončí bez zásahu zvonku a priveľmi nepresiahne hranice Sýrie, sa prerátali. Európa aj USA vidia, že niečo robiť treba. Európe to pripomenuli utečenci. Spojeným štátom zase Moskva.

V poslednom období sa to na európsky projekt len tak valí. Spoločná mena je pod paľbou už dávno, teraz sa v základoch otriasa Schengen. Pritom dohoda o spoločnom priestore (takmer) bez hraníc je podľa niektorých dušou európanstva. A čo už s kontinentom bez duše?

Londýnčania svoje metro milujú, ale čoskoro ho možno aj znenávidia, prinajmenšom dočasne, pretože odborári ohlásili rozsiahly štrajk zamestnancov podzemnej dráhy.