Labouristi sa už prakticky videli vo vláde – v parlamentných voľbách čakali víťazstvo a keď im ho konzervatívci vychytili spred nosa, takmer sa položili. Uprostred pátrania po vinníkoch prehry sa strana rozhádala na všetkých frontoch. Volebný líder Ed Milliband odstúpil, ako sa od neho čakalo, ale nájsť zaňho nástupcu, to sa ukázalo nad ľudské i stranícke sily. Vnútrolabouristické boje vytvorili atmosféru, v ktorej si členovia jednotlivých frakcií navzájom nadávali do toryovcov, idiotov či záškodníkov.
Traja kandidáti na predsedu strany boli pomerne jasní – Andy Burnham, Yvette Cooper a Liz Kendall. Štvrtého medzi nich labouristickí poslanci pridali až na poslednú chvíľu a takpovediac „na psiu knižku“ – bol ním Jeremy Corbyn. Tí poslanci, ktorí ho neveľmi nadšene podporili, sa vyjadrili, že to robia iba preto, aby rozšírili záber diskusie pred voľbami. To sa im naozaj podarilo. Do predvolebného boja sa dostal ľavičiar ako repa, ktorý nikdy nemal iné platené zamestnanie ako v odboroch a v politike.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.