Arianu Grande nepočúvam, nie je to hudobne moja šálka kávy ani čaju. Ale viem, kto ju počúva. Má najmä tínedžerské publikum, prevládajú v ňom dievčatá v pubertálnom a predpubertálnom veku. O to je ten útok v Manchestri bolestnejší.

Je Barack Obama černoch? Ako sa jeho nejasná identita preniesla do jeho politiky? Kacírska otázka, zdalo by sa, ale neprišla od jeho zarytých protivníkov. Kladie si ju nositeľ Pulitzerovej ceny David J. Garrow, autor práve vydaného životopisu Rising Star: The Making of Barack Obama.

Keď sa Emmanuel Macron včera stretol s Angelou Merkelovou, mnohí si romanticky vzdychli. Z tých dvoch vyžarovala toľká harmónia, že to pre kontinent muselo veštiť len dobré veci. Ale pozor na vznešené očakávania. Európa z nich zvykne chytať zlé choroby.

Dobre to dopadlo, Emmanuel Macron sa stane francúzskym prezidentom. Človeka ovláda pocit vďačnosti, zvíťazil rozum! Ale kto sme my, aby sme Francúzom povznesene blahopriali?

Český premiér Bohuslav Sobotka sa minulý týždeň zapísal možno aj do dejín svojej vlasti. Alebo ak aj nie do dejín, tak minimálne do príručky typu Politici robia najväčšie pochabosti.

Emmanuel Macron má podľa posledných prieskumov vo Francúzsku stabilný náskok. Marine Le Pen sa však nevzdáva. Nielen preto, že je bojovníčka. Ešte stále je možné, že vyhrá.

Je George Soros sivou eminenciou globálnych pohybov? Ak áno, tak jedna vec, dosť podstatná pre sivé eminencie, sa mu veľmi nedarí: zostávať v úzadí, nikým nepozorovaný.

Prvým a zásadným dôvodom, pre ktorý si môžeme po sto dňoch Trumpovho prezidentovania vydýchnuť, je ten, že sme sa pred voľbami príliš báli. No možno je lepšie báť sa, ako sa potom strašne zľaknúť.

Francúzi majú povesť ľavičiarov, ale po prvom kole prezidentských volieb sa tamojšia ľavica plazí a pravica oslavuje. Vyzerá to, že sa stalo niečo prevratné.

Už nám z tých vzrušujúcich volieb v poslednom období trošku stúpa tlak. Je fajn, že výsledok v tých francúzskych prezidentských vyzerá potešiteľne a skôr z kategórie tých nudnejších.