Diskusia (45)

1. .pán Kušnierik, nechajte sa informovať, koho obhajujete od .viete, s kým sa kamarátite? | 15. február 2011 12:37

   hnonline.sk ... stále je to 86 miliónov eur za halu s kapacitou 10 000 sedadiel. Aj tak sa mi to zdalo neskutočne veľa, požiadal som o príklady iných porovnateľných hokejových hál. Nech sa páči, Riga Arena v Lotyšsku, s kapacitou 10 300, dokončená v roku 2008, stála 28 miliónov eur, Siemens Arena vo Vilniuse s kapacitou 8750 taktiež 28 miliónov eur a Steel Arena v Košiciach, kapacita 8437, dokončená v roku 2006, stála 22,2 milióna eur. Takže cena za jedno sedadlo kapacity je v Bratislave 8600 eur, v Rige 2718 eur, vo Wilniuse 3200 eur a v Košiciach 2660 eur.

2. .keď kradnú naši, kradnú 3-násobne od .wald | 2. február 2011 17:47

   Pán Kušnierik, obávam sa, že Vám rozumiem. V prostredí prežívajúcich komunistických a eštebáckych verejných činiteľov bratislavské kresťanské a pravicové zastupiteľstvá za ostatných 20 rokov mali byť ostrovom pravicovej serióznosti, čestnosti, kultúrnosti. Na zaostalom Slovensku Bratislava mala šancu byť majákom poriadku, čistoty, prosperity a kultúrnosti; a takto sa stať symbolom úspechu pravicového a kresťanského zmýšľania. Má všetky predpoklady: ekonomické (región ekonomicky presahuje priemer EÚ; dane, poplatky, parkovné, ceny porovnateľné a vyššie voči špičkovým EU mestám; rozpredaj majetku v takej hodnote, že mohlo byť špičkovo zrekonštruované a vybudované všetko), vzdelanostné (univerzitné, vedecké, priemyselné centrum SK), kultúrno historické (vysoký štandard už za Rakúsko Uhorska a ČSR), geografické (blízkosť a dostupnosť najvyspelejších častí EU) ... je ťažké si predstaviť výhodnejšie východiskové podmienky pre vybudovanie exkluzívne krásnej a people friendly metropoly svetového štandardu. Skutočnosť? Centrum už 20 rokov tvoria 4 zrekonštruované ulice s 2 námestiami, Eurovea oddelená tankodrómom, chladno agresívny River park a izolované štvrte multimilionárov. Zvyšok mesta sa nielen nepohol, ale nedosahuje ani úroveň normalizačných komunistov. Zlikvidovaný amfiteáter, PKO, kúpele Centrál, parky, lesík Krasovského, cyklistický štadión, zelené plochy, privlastnené ulice, pasáže a prechody, takmer spadnutý Starý most, sprivatizované parkovacie miesta v celom centre ... čo za prevod svojich majetkov Bratislava dostala ako protihodnotu? Nič. Páchnuce stanice na úrovni brloha bezdomovcov či ukrajinskej tržnice, podchody na úrovni kanalizačnej stoky. Nefunkčné 3 lanovky zo 4, verejné osvetlenie a spráchnivené vybavenie lesoparku, z ktorého sa vyviezlo exkluzívne zdravé drevo za stovky miliónov ... kde sa ocitli utŕžené peniaze z môjho a vášho majetku? Zimný štadión, kvôli ktorému skolabujú financie mesta aspoň na 10 rokov? Ulice, chodníky, obrubníky rozbité tak, že za komunizmu sme si to ani nevedeli predstaviť? Dopravné značenie na úrovni Čečenska? Mestskí policajti platení z našich daní, ktorí miesto pomoci zbíjajú vzácnych hostí mesta? Prešovčan toto môže freudovsky vytesniť. Avšak pre nás, čo sme sa tu narodili, poznáme každý kameň a každú besiedku v lesoparku, zablokované prechody a cesty vo vilových štvrtiach, čo sme sa učili plávať v plavárni, lyžovať na 4 funkčných lanovkách za večerného osvetlenia, v PKO sme mali možnosť naživo vidieť muziku svetovej úrovne ... ale aj celé mesiace sme sa ako krtkovia hrabali v jame na Cukrovej, ktorá bola okrem stavby podzemného zhromaždenia aj ostrovom pozitívnej deviácie nie len pre cb-ákov, ale aj evanjelikov, baptistov a niektorých katolíkov, ku ktorým sme automaticky priradili aj ex-ochranára Ďurkovského ... Pán Kušnierik, toto nie je sentiment, ale pocit zodpovednosti za niečo, čo dôverne poznáme. Tragédia je v tom, že väčšina, ktorá sa sem prisťahoval za kšeftom, Bratislavu nemá rada. Ak nás trápi situácia kresťanov na Blízkom (u p.Šebeja je to na Strednom) východe, musí nás trápiť aj totálna deštrukcia kresťanských hodnôt pod naším nosom. Kto to takto cíti, chápe, že PKO je špička ľadovca, symbol 20 – ročnej postkomunistickej epochy. Ďurkovský je dnes už len nesvojprávnym otrokom žralokov, ktorí už majú na konte desiatky či stovky PKO. Najstrašnejšie je však to, že keď kradnú naši, kradnú trikrát: najprv ukradnú PKO (lesík, parky, stromy, ulice, byty ...), potom musia tolerovať rovnaké „fóry“ aj širokým komunistom a výskumníkov vína ovládaných KGB (čo asi bude z týchto ziskov financované?). Tretí krát ukradli verejnosti dôveru v kresťanské a pravicové hodnoty. Pán Kušnierik, aj vaša šija je už v tlame žraloka. Zatiaľ vás masíruje, „láskavo“ sa s vami zahráva... rovnako ako pred rokmi s vtedy úprimným katolíkom, obetavým otcom a ochranárom, ktorý neprišiel len o obrovské majetky mesta, ale aj o schopnosť rozlišovať medzi zatratením a spasením; jeho parta rada uverila tomu, že ak by to takto „nezorganizoval“, ukradli by to komunisti ... ale oni to „zachránili pre našich“. Ibaže „naši“ na nás Bahamách zvysoka kašlú. Pán Kušnierik, žralok, ktorý vás drží v tlame, nehrá o váš biznis, ale o vašu dušu; ako profesionál v „ohodnocovaní“ a „zhodnocovaní“ (lacno kúpiť, draho predať) vie, v čom je vaša cena. Prosím vás, neskončite ako Ďurkovský! Tak málo ľudí už u nás dokáže rozlíšiť dobro od zla; vy ste roky boli symbolom tejto schopnosti. Lenže dnes už ste nedokázali rozlíšiť, že v PKO sa nehrá o starú búdu zo stalinských čias, ale o symbol, princíp, presvedčenie, že kradnúť sa nepatrí, aj keď by to bolo „právne“, „obchodne“, „ideologicky“ a „politicky“ v poriadku. Že ľudí nerozdeľujeme na tých, ktorí kradnú (klamú) akože „pre nás“ (kámoši s sdkú, kdh), a tých, ktorí kradnú (klamú) proti nám (kámoši so slota, mečiar, fico), ale na tých, čo kradnú a tých, čo nekradnú. Pokiaľ toto už nedokáže rozlíšiť už ani vy, pán Kušnierik, dajte vedieť – je to dôležitá informácia. Kufre mám nachystané, ale nie je ľahké sa rozhodnúť, či ešte veriť na zázrak, alebo už len logický rozum ...

3. .my sme na to prišli: pán primátor nás okabátil! od .fiťo a maťa | 6. január 2011 17:42

   ujco Juraj, viete "Prečo primátor Ďurkovský najprv predal pozemky, potom chcel brániť búraniu a nakoniec búranie povolil?" - pretože nás chcel všetkých OKABÁTIŤ! A vy tomu nechcete veriť. Preto nerozumiete.

4. .viva ... od .julojulo | 28. december 2010 11:05

   Kam idú moje dane presne viem a nie som naivný ... vidim to a pozeram sa na to ... viem, ze aj prestavba zimaku a pod je masaker ... ale tu v tomto momente v pripade PKO ide uz len o princip moci ... Durkovsky konal tak ako konal (okrem ineho) preto lebo .... 1) nemal zaujem o kulturu ... (dotovat, opravovat PKO a riesit to globalne) 2) mal "vsetky" prostriedky a nik ho nekontroloval (primatora) 3) nik ho nepotrestal za (akekoľvek) rozhodnutie (PKO, Parkovanie, nicenie zelene a parkov a pod ...) 4) a nasledne isiel pre istotu do parlamentu lebo ho to ochrani - imunita + ludia zabudnu za 4 roky ... Co dodat ak mesto/stat takto funguje je to pruser ... Tieto vymozenosti zariadili dnesny stav veci... a to = buranie ... zmluva je zmluva ... Alternativa v RP II nie je jedina ... mesto dostalo ponuku, o ktorej pisete a moze a nemusi ju zobrat ... je to obchod ... PS: a vy si myslite, ze ak nahodou PKO ostane comu neverim .... Za kolko milionov a uplatkov zrekonštruuje BA toto PKO??? ... za 10 nasobne viac ako mesto zaplati za najom v RP II ... za 10 rokov ... Ak si ho necha mesto bude dalej pokracovatz tunelovanie a rozkradanie pod ruskom zachranovania ... PKO ... Obe strany maju svoje za usami ... ale radsej moderny stanok vybudovany v rieseni nabrezia ako pozliepany GRC ... co dokazalo toto mesto za 20 vybudovat a okrem ineho kvalite a pekne a za vlastne ?? NIC VOBEC NIC ...

5. .rE (2): julojulo od .viva | 27. december 2010 18:00

   Julojulo, ak by sa malo PKO zbúrať, toto je zatiaľ variant jeho "náhrady" : ------------------------------------------ Náhrada za staré PKO River Park II je stále obrovskou neznámou, mesto si v ňom už na 20 rokov prenajalo jeden z virtuálnych objektov. S investorom podpísalo zmluvu o budúcej zmluve na prenájom sály, ktorá by mala nahradiť PKO. "Ročne by za ňu malo platiť 466 480 eur," informovala Eva Chudinová hovorkyňa magistrátu (28. júna 2010). ----------------------- 466 480 EUR = 14 053 176 SK za ročný prenájom v podstate nevyhovujúceho/nedostatočného priestoru ! Aj to budeš, julko, platiť, zo svojich daní a to po dobu 20 rokov !!! To sa ti ako páči ? Dúfam, že tak, ako to tvoje búranie PKO !!

6. .re: julojulo od .viva | 27. december 2010 17:40

   " ...napr. planovane TwinCity by stacilo "upravit a doplnit 2 priestory na koncety velke a klub" pristor by dotovala BA a nakupne centum ... ". No ak "by stačilo", tak sa vyber za investorom (súkromným) a presvedč ho o tejto tvojej variante ! Som zvedavý, kam by ťa investor poslal, ak by mal z príjmov za nákupné centrum (a ubratie z administratívnych priestorov) dotovať tie priestory na kultúru ... (asi vieme kam). Inak si len mlátil prázdnu slamu o tom búraní PKO. "... a ja ho z mojich dani zachranovat nechcem". Nuž, keby si len tušil, čo všetko budeš podporovať zo svojich daní ... a to aj napriek tomu, že by si to nechcel. Len si zober do úvahy ten úver, či si mesto teraz muselo zobrať kvôli dostavaniu rekonštrukcie zimného štadióna ... To si myslíš, že zaplatia ufóni ?! To zaplatia všetci bratislavčania tým, že mesto nebude mať financie na iné, potrebné veci (oprava ciest, sanovanie výtlkov, ...). Asi tak, julko.

7. .burat sa musi to je jasna sprava ... od .julojulo | 27. december 2010 15:04

   O co tu ide? dnes uz o nic ... Kde bol pan Budaj a spol ... ked podpisoval Durkovsky predaj ... resp. kde boli vsetci co dnes pisu zachovat ked zacalo PKO chatrat a toto mesto ho samo zatratilo ... Dnes je neradno plakat zmluva je podpisana a platna ... Burat sa bude a nabrezie dostane konecne modernu podobu ... K PKO len tolko nikdy ani za cias Oceanu (ked som tam chodil) nezvladalo okolie a hala nadupanu kapacitu ... Zachody 4 ks ... Bufet Jeden ks ... satniarky nestihali ... Vzduchotechnika ziadna ... Niet za cim dnes plakat ... Ftacnik ma len jedinu sancu vymenit "dake pozemky za stavbu haly a prevadzku ale ... ake a kde neviem" kazdopadne na to managersky nema ... Je to slaboch a za velke rozhodnutia sa bude schovavat "za dav a verejnu diskusiu" ako v Petrzalke. BA poptrebuje moderny kulturny stanok s parkovanim, normalnou vzduchotechnikou a pod na mieste, ktore je komercne zaujimave ... tak ako je to vo velkym mestach ... napr. planovane TwinCity by stacilo "upravit a doplnit 2 priestory na koncety velke a klub" pristor by dotovala BA a nakupne centum ... dostupnost dobra a aj ludia by prisli .... (hned vedla je divadlo ... napr.) Prestanme plakat za PKO ... nik z kompetentych ho tu nechce a ja ho z mojich dani zachranovat nechcem ... radsej podporim novu vystavbu moderneho kulturneho centra ... (musi to byt nove nakolko stare vsetko uz zburali a predali ...) k

8. .budaj a zburanie hangaru od .loci | 27. december 2010 12:02

   Ak je na cele zachrany PKO Jan Budaj, potom ten hangar by mal byt zburany co najskor.

9. .týždeň & J&T od .duri78 | 26. december 2010 11:59

   Toto nie je síce o PKO, ale je dobré si to prečítať (je to o Tatrách, ale keďže .týždeň od určitého času ničenie Tatier ignoruje, hodí sa to možno práve sem): spw.blog.sme.sk ...veľmi poučné, obzvlášť pre nás, ktorí čítame týždeň dlhšie a nie celkom sme pochopili obrat pána šéfredaktora (a celej redakcie) o 180 stupňov vo vzťahu k J&T.

10. .pKO od .javorsky | 26. december 2010 10:01

    Vyzyvam pani premierku slovenskej republiky Radicovu,nech poda trestne oznamenie na pana Durkovskeho byvaleho primatora Bratislavy za zneuzitie funkcie verejneho cinitela.Ak by nemala na to odvahu,nech prikaze predsedovi KDH.Potom sa Vam ciastocne vrati reputacia tak casto Vami spominanana demokracia a klientelizmus.Nech Vam v tom Boh pomaha.

11. .re: socialisticý hangár od .tomáš r. | 25. december 2010 17:29

    wokata - Očividne vás v PKO nikto neoblapkával a máte z toho do teraz traumu. Njn, zostať na ocot nie je nič moc... K PKO - Je to jediná stavba svojho druhu a kapacity(!) v BA. Kde sa budú konávať všetky tie akcie a koncerty ako sú imatrikulácie, beánie, majálesi, džezáky, rockáriny a pankáčiny? V NTC alebo Inchebe? To si ľudia nebudú môcť dovoliť zaplatiť a ich kapacita je aj tak zbytočne veľká. Kluby sú na také akcie zas malé. PKO je jediná stavba v BA svojho druhu na podobné spoločenské akcie, treba sa trošku aj zamyslieť nad všetkými okolnosťami a nie iba tak trepnúť do vetra. Ku Kušnierikovi - To myslíte vážne s tým Ďurkovským? KDH v komunále je banda skorumpovaných rodinkárov a rozpredávačov. Obyčajná bytová mafia, ktorá sa skrýva za obrázok mnohopočetných rodiniek a praktizujúcich kresťanov. Pozrite sa ako končia ich detičky, kde študujú a aké bytíky majú v 20 rokoch. Pozrite sa čo spravil B. Hollý s Dlhými dielmi. Pán Kušnierik otvorte oči a uši a nenechajte sa bulikať chlácholivými rečičkami a slušným správaním. Ja som pravičiar, ale nie za každú cenu.

12. .ocenujem zhrnutie jana budaja od .hu | 25. december 2010 11:05

    s ktorym sa mal pan Kushnierik oboznamit predtym, nez napisal svoj nemastny neslany clanok z ktoreho je zjavne, ze vobec nevie kde je sever...

13. .peterG od .hu | 25. december 2010 11:01

    zdielam tvoje rozhorcenie, len by som chcel jednu zasadnu vec uviest na pravu mieru: komunalne volby v Bratislave vyhrala vzdy SDKU, nie KDH. napriek tomu dosadili za primatora Durkovskeho, kandidata KDH. preco to robili? jednoducho preto, ze obchody a ksefty s mestskym majetkom, durkiho vystrcili na celo, aby niesol osobnu a politicku zodpovednost. v takom anglicku by za podobnu cinnost dostal 30 rokov natvrdo, u nas nic, len sa stiahne z verejneho zivota - a to budme radi, ze znovu nekandidoval, lebo by ho zaslepeni bratislavski volici opat zvolili...

14. .kusnierik od .peterG | 25. december 2010 02:37

    Prečo primátor Ďurkovský najprv predal pozemky, potom chcel brániť búraniu a nakoniec búranie povolil? Prečo tak rýchlo menil názor? Má sa za to, že bol "v balíku". Ja tomu nechcem veriť. Ale potom nerozumiem. Comu preboha nerozumies? Durkovsky je vyvrcholenim korupcneho spravania sa KDH v Bratislave od novembrovej revolucie. To co sa dialo v Bratislave, za to by v normalnom pravnom state proste sli ludia sediet, ale nie do parlamentu ako na Slovensku. Ako mozes takto makko pisat o brutalnej korupcii a zneuzivani pravomoci verejneho cinitela, defraudacii majetku, manipulacii, mafianskym praktikam? Ved s tymto sa da porovnat len meciarovska privatizacia ci nastenkove tendre. To je hanba, ako tyzden zlyhava, pokial sa jedna o korupcnu katolicku elitu.

15. .re bendi od .viva | 24. december 2010 10:09

    Zato, zastavaním celého nábrežia ďalšími ohyzdnými RiverParkmi, to bude víťazstvo ? Bol si sa tam pozrieť, ako to tam teraz vyzerá ? Des a hrôza. Zabratá skoro celá promenáda a ešte je tam aj tá vyčnievajúca časť čo trčí do Dunaja ... Ak sa ti toto páči, tak to už máme plnú riť všelijakých Polusov, Auparkov a pod. škatulí .... Tam môžeš oddychovať a relaxovať. To radšej nech tam ďalej chátra dnešné PKO, tak je stále ešte šanca, že v budúcnosti, keď mesto bude mať financie, sa to tam bude dať zrevitalizovať !

16. .zburat od .bendi | 24. december 2010 08:40

    ja sa cucdujem tejto histerii okolo pekaca. tiez som tam absolvoval viac akcii, no vzdy to bola nevludna stavba, ktorej oprava nepomoze. je to predane, a som proti tomu aby BA platila za odkupenie a potom co? dalsie prachy do rekonstrukcie... urbanizmu toho nabrezia nepomoze, ak tam medzi novymi panelakmi zostane toto cudo.

17. .príbeh PKO , rekapitulácia od .ján Budaj | 23. december 2010 20:05

    Pripájam rekapituláciu príbehu PKO od r. 2005 (predaj pozemkov) až do zastavenia búrania v decembri 2010: Občianska sebaobrana 2010 Ján Budaj Nasledujúci text rekapituluje príbeh úspešného zápasu občianskych iniciatív voči straníckej mašinérii korupcie a klientelizmu v Bratislave. Pred viac ako 5 rokmi schválil mestský parlament uznesenie o predaji mestských pozemkov na nábreží, (lacno, bez súťaže, vopred určenému záujemcovi) . Súčasne s pozemkami mali byť predané aj budovy PKO, stojace na nich (uzn. č.719/2005 ). V bode c/ 2 čítame : MsZ žiada primátora rokovať s kupujúcimi o odkúpení budov PKO a podať informáciu na zasadnutie Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy. Termín : do 31. 10. 2005. Vidíme teda, že vtedy bol developer z Henbury ešte len „kupujúcim“ , nie majiteľom pozemkov. Primátor nemusel pozemky predať, ak by s nimi nechceli zaplatiť aj budovy, na nich stojace. Viacerí občania mu už vtedy neverili, vznikli prvé iniciatívy za záchranu PKO. Ale pre širšiu verejnosť bola predstava, že by primátor za KDH a SDKÚ, pán A.Ďurkovský, chcel cieľavedome poškodiť mesto, ktoré riadil, neuveriteľnou... Začiatky primátorovej služby developerovi Primátor úlohu, ktorú mu dalo zastupiteľstvo, nesplnil, budovy nepredal. Kontrola plnenia uznesenia sa v r. 2006 vôbec neuskutočnila. Až keď sa po voľbách (november 2006) skonsolidovalo staronové vedenie mesta,(A.Ď. opäť na čele) prišlo ku kontrole plnenia dotyčného uznesenia a zastupiteľstvo konštatovalo (2.február 2007). Uznesenie znelo : Po rokovaniach so záujemcami o kúpu nehnuteľnosti vedenie mesta rozhodlo, že budovy PKO sa predávať nebudú. (kontrola plnenia uznesenia č. 719/2005 časť C bod 2) Povšimnime si fakt, že uznesenie nazýva Henbury termínom "záujemca o kúpu nehnuteľnosti". Neobjasňuje, čo sa pri rokovaní Henbury a primátora prihodilo, že tento záujemca budovy PKO nekupuje. Verejnosti aj poslancom sa citované uznesenie predložilo ako doklad stabilizácie mestského kultúrneho stánku, PKO. Na moje nedôverčivé otázky , čo teraz s tým, že pozemky pod PKO sú predané Henbury, primátor odpovedal : nevadí to, naše PKO môže takto fungovať bárs aj 50 či 100 rokov. V ten februárový deň netušili poslanci , ani verejnosť, že primátor Ďurkovský už 8 mesiacov predtým (2.6.2006) podpísal „Zmluvu o spolupráci“ so spoločnosťou Henbury, v ktorej sa obe strany dohodli na zbúraní PKO bez toho, aby developer nehnuteľnosti odkúpil. (!) O existencii tajnej "Zmluvy o spolupráci ... " a o zámere primátora napomôcť Henbury zbúrať neodkúpené PKO, sme začali tušiť až po uverejnení jeho rozhovoru v SME zo dňa 24.4.2009 (Kráková, Stulajter). Čiže 2 roky od konania spomínanej schôdze MsZ a 3 roky po utajenom podpise dohôd primátora a Henbury. (!) Prečo primátor opakovane konal tajne a v neprospech mesta ? Neprekročil právomoci verejného činiteľa ? To by mali objasniť vyšetrovatelia. Pre názor, že sa na radnici vytváralo v prípade PKO korupčné prostredie, je totiž dosť príčin. Podobné podozrenia sú namieste aj v prípade mnohých ďalších predajov vopred vybratým záujemcom , v prípade nevýhodných zámien mestských majetkov so súkromnými, a pod. Primátor slúži developerovi : chce im PKO darovať Bez ohľadu to, ako kto posudzuje vtedajšiu situáciu okolo PKO, jedno asi nemôže spochybniť nik : že primátor pomáhal developerovi. Developer pochopiteľne nechcel odkupovať budovy PKO, boli by totiž dosť drahé. Na vysokej odhadnej cene by sa podpísal mimoriadne veľký zastavaný objem objektov PKO, aj fakt, že PKO nebolo ruinou, ale fungovalo a zarábalo mestu peniaze. Navyše - mesto do PKO na počiatku tohto desaťročia investovalo cca 130 mil. Sk, a táto suma nebola ani zďaleka odpísaná. To sú dôvody, pre ktoré by výsledkom odhadu trhovej ceny bola suma rádovo v stovkách miliónov korún. A. Ďurkovský sa od okamihu odpredania pozemku pod PKO nezasadzoval za to, aby boli budovy PKO riadne odpredané, ani za to, aby boli ako hodnotný majetok mesta uchvané – ale o to, aby sa dostali bezplatne do rúk majiteľa pozemku. Pre toto tvrdenie sa dá predložiť množstvo dôkazov , napr. návrhy , ktoré opakovane predkladal zastupiteľstvu. Ale hlavným dôkazom sú tajné dohody a dodatky k nim, ktoré primátor priznal až pár dní po voľbách (Dodatok č. 2 tajil aj pred viceprimátormi , ako prednedávnom zverejnila jeho viceprimátorka Dyttertová, mimochodom - tiež nominantka KDH) Primátor slúži developerovi : ako vybavoval predĺženie búracieho povolenia PKO Originálnou kapitolou činnosti primátora A.Ďurkovského zameranou v prospech záujmov Henbury development bolo predstierané búranie PKO v marci 2009. Verejnosť aj médiá boli vtedy šokované náhlym „búraním PKO“ – súčasne ale aj existenciou dovtedy neznámej informácie, že na budovy PKO , ktoré nám vraj mali slúžiť „aj 50-100 rokov“ si magistrát na Stavebnom úrade Starého mesta zaopatril búracie povolenie. Prečo ? A.Ďurkovský v situácii, kedy developer začal s deštrukciou mestského majetku - čím poškodil mestský majetok a ohrozil bezpečnosť a zdravie zamestnancov BKIS - nevykonal žiadne právne kroky na ochranu majetku, ani právne kroky voči poškodzovateľovi, ale vyhlásil, že búranie sa zastaví vtedy, keď si mesto predĺži búracie povolenie. Vraj práve to uspokojí developera. Pred verejnosťou a poslancami v tejto dobe ešte tajil, že hoci búracie povolenie sa vystavuje na mesto, on ho na základe "Zmluvy o spolupráci" prenáša potajme na developera, ktorý má od primátora podpísanú objednávku na zbúranie PKO. To, že v tejto dobe (jar 2009) ku zbúraniu PKO neprišlo, spôsobila najmä mobilizácia obrancov PKO a tiež politické ohľady : bol totiž tzv. volebný superrok v ktorom sa malo odohrať trojo volieb (prezidentské, do europarlamentu , do VÚC). Dramatická deštrukcia PKO, idúca proti verejným vyjadreniam primátora aj proti vôli mnohých Bratislavčanov , by bola mohla poškodiť voličskú podporu strán vládnúcich v Bratislave. Búranie PKO sa odsunulo. Primátor prináša developerovi bonus navyše : objednávka nového PKO Popri úsilí primátora pripraviť mesto o budovy PKO sa usiloval o súhlas zastupiteľstva s plánom, aby spoločnosť Henbury development dostala objednávku na novostavbu kultúrneho zariadenia, ktoré by malo v budúcnosti nahradiť zbúrané PKO. Primátor v tomto úsilí predkladal nevýhodné (pre mesto) návrhy v rokoch 2008 a 2009. Protesty niektorých poslancov (žiaľ - nemnohých) , občianskych aktivistov aj rastúce podozrenia novinárov však primátorove snahy brzdili. Zlomovou bola v tomto smere schôdza MZ zo dňa 17.12.2009. Vtedy sa - po opakovaných pokusoch - konečne vytvorila poslanecká väčšina, ktorá odsúhlasila primátorovi A.Ďurkovskému škandalózne uznesenie, podľa ktorého si mesto objednalo u developera Henbury novú kultúrnu halu pre cca 1000 osôb na bližšie neurčenom pozemku za bližšie neurčených finančných podmienok (V uznesení je iba cena samotného nájmu na 20 rokov, chýbajú režijné poplatky a najmä poplatky za užívanie podzemných parkovísk, ktoré mohli cenu nájmu zdvojnásobiť). Budúci prenájom bol v uznesení č. 832/2009 nazvaný ako „komplex River park II.“. Čo je však v našom kontexte dôležité : ani v tomto uznesení 832/2009 nie je zmienka , že by sa schvaľovalo búranie PKO. O budúcnosti PKO sa v tomto ani iných uzneseniach zastupiteľstva neschválilo nič. Primátor slúži developerovi : tajné dodatky ku zmluvám Na základe uznesenia MZ zo dňa 17.12.2009 mala byť s developerom podpísaná Zmluva o budúcej zmluve , týkajúca sa dlhodobého nájmu „komplexu River Park II“ od spoločnosti Henbury - a to do 6 mesiacov (tzn. do 17.6.2010) Primátor využil neobvyklý inštitút pol ročného odkladu aby na jar 2010 kandidoval za poslanca NR SR. Na otázky, čo bude s PKO , zahmlieval. Tesne potom, čo si prebral osvedčenie o zvolení za poslanca NR SR podpísal s Henbury Zmluvu o budúcej zmluve, objednávajúc si ňou „nové PKO“ do prenájmu na 20 rokov. Ako sa ukázalo v ostatných dňoch – v rozpore s uznesením 832/2009 ju doplnil aj dodatkami o odovzdaní (darovaní) budov PKO spoločnosti Henbury. Tým išiel nad rámec schváleného uznesenia 832/2009. Existenciu dodatkov primátor až do 30.11.2010 utajoval. V Dodatku č. 2. ku „Zmluve o spolupráci“ sa primátor zaviazal, že k 28. 11. 2010 mesto zabezpečí, aby BKIS ukončila všetky akcie v PKO a že 1. 12 . 2010 odovzdá vysťahované budovy PKO spoločnosti Henbury development na zbúranie. Dodatok č. 2 považujem za protiprávny (kompetencie primátora nakladať s majetkom mesta určuje Štatút Bratislavy, ako aj Zákon o Bratislave. Nakladanie s majetkom , akým je aj darovanie majetku, môže primátor uskutočniť len na základe uznesenia zastupiteľstva) Primátor slúži developerovi : zaplatíme si aj búranie vlastného majetku ? Tým, že podľa dodatku č.2 ku Zmluve o budúcej zmluve sa primátor (mesto) zaviazal , že vykoná všetko, aby k dátumu 28.11.2010 (mimochodom – deň komunálnych volieb) boli ukončené akékoľvek kultúrne aktivity BKIS v PKO, aby bola budova vyprataná a odpojená od energií – pripravil primátor Ďurkovský ešte jednu ťarchu pre Bratislavu. V Dodatku č.2 sa totiž mesto prostredníctvom primátora zaväzuje, že ak sa z PKO v určenom termíne nevysťahuje, náklady aj škody spojené s búraním objektov PKO prechádzajú na mesto (Búranie PKo je odhadované na cca 700 mil. Sk) Primátor však sťahovanie PKO nezabezpečil, existenciu Dodatku č. 2 utajoval do 30.11.2010. Až v tento deň doručil riaditeľovi BKIS, Grežovi, príkaz na vysťahovanie z PKO a to do nasledujúceho dňa (tzn. do 1.12.2010). To samozrejme nebolo možné. Aj týmto postupom zvýhodnil primátor A.Ďurkovský developera, pretože na mesto uvalil povinnosť uhradiť náklady búracích prác, aj zodpovendosť za všetky škody pri búraní PKO. Primátor a developer narazili na iniciatívu Zmena zdola V tejto situácii sa zdala byť budúcnosť PKO spečatená. Aj iniciatívy občianskych iniciatív za PKO sa zdali byť vyčerpané, ich aktivisti neboli v mestskom zastupiteľstve a mnohé médiá ich hlas cieľavedome marginalizovali (to, čo za to kto dostal, by si zaslúžilo iný materiál). Vtedy sa začala angažovať iniciatíva Zmena zdola, DÚ. Zúčastnili sme sa vo voľbách, pričom sme v kampani cieľavedome senzibilizovali verejnosť voči téme budúcnosti PKO . S touto agendou (hoci nie len s ňou) som ako primátorský kandidát Zz DÚ získal 19% voličov. Po voľbách kandidáti Zz DÚ a sympatizanti uchovania PKO pokračovali v aktivitách. Začali sme objekt strážiť, vyzývajúc ku podpore aj politikov, ktorí sa predtým často – či už verbálne, alebo podpisom petície – zasadzovali za ochranu PKO. Na tieto výzvy reagovala napr. premiérka I.Radičová. Tá sa prihlásila do občianskych hliadok. Desaťtisíce iných ľudí strážili PKO prostredníctvom sledovania cez namontované web kamery , ďalší sa zúčastnili denných a nočných hliadok, iní písali protesty a popisovali novú vlnu petícií za PKO. Vysvetlenie faktu, že naša iniciatíva na podporu PKO bola účinná je v tom, že sme z nej urobili silnú predvolebnú tému , ktorá prerazila zo zadných strán denníkov na prvé strany a do hlavných správ elektronických médií. Vynútila si tak vyjadrenia a sľuby zo strany každého z kandidujúcich na post primátora. V predvolebnom období sme získali nový záujem médií o PKO, o.i. aj vďaka vlastnému direct mailovému periodiku Zmena zdola (Pravda o Bratislave). Keďže zničenie PKO naplánoval primátor na dni tesne po voľbách – bola naša mobilizácia verejnej mienky ešte živá - a my sme to naplno využili. Intenzita občianskych protestov spôsobila, že pôvodný plán, - zbúrať PKO v dňoch 1-2. 12.2010 sa neuskutočnil. Nový primátor, zvolený vo voľbách 2010 – Milan Ftáčnik - nebol dohodnutý s búračmi PKO a v zmysle svojich predvolebných výrokov stál na strane obráncov PKO zo Zz DÚ a občianskych iniciatív. Silným faktorom bolo, že od začiatku decembra sledovali ianie v PKO "oči verejnosti" , 5 web kamier , ktoré prenášali 24 hodín denne obraz diania v a okolo PKO desiatkam tisícov ľudí (cca 80 000 prístupov). Bolo to prvé politické využitie on line web kamier na Slovensku. Developer čelil našej obrane PKO masívnou kampaňou na bilbordoch aj v tlači : za nové PKO. Žiaľ, jeho akcie do istej miery ovplyvnili spôsob, akým o situácii informovlai médiá, najmä tie, ktoré patrili developerovi, resp. tie, ktoré prijali reklamu. Akoby „strážne psy demokracie“ vo vidine ziskov z celostránkových inzerátov tu i tam prižmurovali oči...Stále tu ale boli ľudia, odhodlaní postaviť sa proti buldozérom, vo dne aj v noci. Primátor slúži developerovi : druhý termín búrania PKO Ešte stále úradujúci primátor Ďurkovský sa pokúsil nachystať pre developera náhradný termín búrania – prikázal riaditeľovi Grežovi vyprázdniť budovu do 10.12.2010, búrať sa malo v sobotu 11.12. Ale práve 10.12.2010 dosiahla iniciatíva Zz , DÚ, a s nimi spriaznené občianske iniciatívy rokovanie s M.Ftáčnikom a developerom, ktorý pod našim tlakom súhlasil s Ftáčnikovým plánom : že odloží búracie plány pokým neprebehne o veci verejná diskusia a nevyjadrí sa nové zastupiteľstvo. V skutočnosti pri rokovaní zavádzal mňa, pozvaných aktivisto Zz, aj primátora Ftáčnika. Vypočuli sme si o tom, aká namáhavá bude práca špecialistov reštaurátorskej firmy pri demontáži pamiatkovo chránených vitráží, že potrvá mesiace – zatiaľ prebieha len obhliadka, príprava ... ktovie, či sa vôbec do Vianoc s demontážou vitráží začne. V skutočnosti išlo o firmu, v ktorej živnostenskom povolení sa nič ako narábanie s umeleckými artefaktami nenachádza (ak za to nepovažujeme montáž a demontáž sádrokartónových stien). Napriek zákazu Krajského úradu, začala táto firma chystať demontáž vitráží hneď po spomínanom rokovaní , hoci developer prisľúbil zdržať sa zásahov do budovy PKO a uchovávať "status quo". Nasledovali dni, kedy developer chystal na demontáž aj veľkorozmernú olejomaľbu (tiež pamiatkovo chránenú) , ohradil celý pozemok a uzavrel ho pred cudzími očami. Tzv. oči verejnosti, tzn. 5 kamier sledujúcich dianie v a okolo PKO dal developer postupne vyraďovať, zakrývať, resp. otáčať. Primátor sa skrýva, s PKO sa lúčia bezdomovci 14.12.(utorok) bol pre obrancov PKO krízový. Developer sa netají, že mestské budovy čoskoro zbúra. Vraj je im jedno, či bude na zodpovednosť braný primátor Ďurkovský, alebo jeho riaditeľka magistrátu . Často sa ako príklad pripomínajú podvodnícke zmenky Duckého... Hoci boli podpísané protiprávne, v rozpore s komptenciou Duckého, ich držitelia sa na súdoch dožadujú vyplatenia ich ceny. 14.12. sa v PKO udiala posledná verejná akcia : developeri nedovoli v obsadenom a ohradenom PKO sobotnú folkovú noc, riaditeľovi Grežovi umožnili len utorňajší Vianočný večierok predajcov Nota Bene. Bezdomovci sa za nás lúčia s PKO. Primátor Ďurkovský sa v týchto dňoch skrýva . Prebieha schôdza v NRSR, ale nie je ani tam. Vraj dovolenka. Nedáva rozhovory novinárom, neberie telefón Ftáčnikovi.... Na radnici vraj skartujú materiály. KSÚ 15.12.2010 potvrdzuje, že Predbežné opatrenie zakazujúce búranie PKO sa týka aj narábania s vitrážami a obrazom. Aktivisti ale v noci zistili pokračovanie demontáže. Zavolali preto do PKO políciu, aby zaistila dodržiavanie zákona. Developerom objednaná „vysokoodoborná firma“ napokon na základe ráznej požiadavky polície prerušila demontážne práce. Po odchode polície ale pokračujú. Developerova ochranka sa usiluje vyradiť kamery vo vstupnej hale, zamestnanci BKIS (ešte tam sú) obnovili záznam a prenos. 23:15 Firma pokračuje v demontáži vitráži. Je zdemontovaných 8 vitráži, keď do PKO prišiel minister vnútra D. Lipšic. Po istom váhaní mu ochranka umožní obhliadku situácie vo vnútri PKO. Potvrdí, že firma porušuje zákaz KSÚ. Okolo polnoci je pred PKO tlačovka : firma garantuje ukončenie prác v PKO a nám sa zdá, že PKO bude mať aspoň jednu noc pokoj. Občianske hliadky ale strážia PKO aj túto noc...O jednej v noci som situáciu zhodnotil takto : „v tejto chvíli som dorazil od PKO. Dosiahli sme, aj za pomoci množstva novinárov a ministra vnútra, že sa demontáž zastavila. M.Ftáčnik sa vyslovil za dokončenie demontáže vitráží, vraj sú už príliš uvoľnené. Nesmie sa ale demontovať nič viac : ani obraz, ani sochy, hoci jedno aj druhé plánovali dnes v noci odniesť. Ráno nabehne stavebný dozor. Začne sa riešiť zodpovednosť za vyčíňanie odchádzajúceho primátora. Lipšic pred novinármi priznal, že okolo PKO sa dejú veci mimo rámec práva..." Na druhý deň , 15.12. , prišiel do PKO p. Petrek, starosta (končiaci) Starého mesta, ktorý najužšie spolupracoval s primátorom Ďurkovským. On a úradník jeho Stavebného úradu vykonali v PKO kontrolu. Bolo to trochu absurdné – práve oni totiž vydali pochybné búracie povolenie . Trúfli si spochybniť zákaz búrania vydaný nadriadeným orgánom, Krajským stavebným úradom. Absurdné ? Samozrejme absurdné. Ale v ten deň všetky médiá oznamujú verejnosti : demontáž artefaktov a ich odvoz z PKO je v poriadku. Vitráže sú už demontované, zabalené a odvezené do Mestského múzea. Obraz a sochy zostávajú ešte na pôvodnom mieste, ale chystá sa ich odvoz . Ako zapísala jedna z aktivistiek : Pred PKO je pristavené veľké nákladné auto s otvorenou plošinou a dlhým ramenom. Dvere sú otvorené dokorán. Na schodoch sú pripravené trojuholníkové nájazdy. Prisľúbená stála hliadka polície chýba." Občianske hliadky strážia PKO ´dalšiu mrazivú noc, odvoz artefaktov (ktorý by umožnil zbúranie PKO) developeri odložili. 16.12.2010 Jedna z dvoch ešte fungujúcich kamier zachytila obraz mužov na rebríku, ktorí manipulujú s obrazom. Vo vstupnej hale sú mechanizmy s vysokozdvižnou plošinou. Potom je kamera sklopená smerom k zemi. Aktivisti volajú na políciu. Prichádza hliadka, no je neochotná brániť v protiprávnej demontáži. Ďalšia noc , kedy je PKO strážené občianskymi hliadkami , hoci sa objavujú agresívne snahy ich odohnať, alebo zastrašiť. Za vlnitým plechom plotu okolo PKO je množstvo SBSkárov aj so psami (jedna aktivistka je psom uhryznutá, hoci nevnikla za plot). Opis aktivistky , strážiacej PKO : „Keďže prekryli v noci akousi handrou (zas) kameru vo vestibule, privolali sme hliadku, vonku stála za plotom pred vchodom dodávka, bol tam pohyb ľudí. Mali sme podozrenie, že idú zvesovať už aj olejomaľbu... Rovno ako prišli, nepýtali sa na dôvod ich privolania, vystúpili z áut, odmietali si čo i len vypočuť, prečo sme ich volali. Prosto hneď na nás dosť ostentatívne vybehli, že občianske, nie len od Ľubice, hoci im vravela, že ich volala ona. Keď sme sa pýtali na dôvod legitimácie, prišla hláška "pátranie po nezvestných osobách" a aby sme sa nestarali, všetkých si nás zapísali, na čo začali s vysvetľovaním a nátlakom, že čo si už nedáme pokoj a že toto nevyriešia ani oni, ani my a čo nejdeme za primátorom a podobné kecy....takže kde je p. Lipšic s jeho vyhlásením, kde je Radičová s výrokmi o bránení....zas len kauza, na ktorej sa niekto priživí, niekto nabalí, niekto si do tých, ktorým na tom naozaj záleži prosto len kopne...." V Bratislave sa práva tak ľahko nedovoláte. Nasledujúci deň, 17.12. bol zatiaľ v príbehu PKO kľúčovým. Ako zapísala iná aktivistka : Zvesením obrazu spoločnosť Henbury prekročila zákon. Z tohto dôvodu prišli situáciu priamo do PKO riešiť Ján Budaj, Iveta Radičová, ktorá prišla rovno z Bruselu.... Ja dodávam, že prišiel aj M.Ftáčnik, podľa premiérky bol v rezerve aj zásah ministerstva vnútra. Premiérku po "demontujúcom sa" PKO sprevádzal aj jeden z majiteľov finančnej skupiny J&T, p. Korbačka. Ako sa k jej požiadavkám postavil, to vidno na video zázname, ktorý obehol médiá (zaznamenal E.Korda, pozri SME, 18.12.2010). Moje hodnotenie som zapísal ešte v tú noc takto: „Radičová zjednala sľub developera, že nebude prekračovať zákon. Dobrá správa. Má jedno "ale". Ak by sa u nás mali občania šancu domôcť práva iba za osobnej pomoci premiérky, ministra vnútra a pod., bolo by to veľmi, veľmi zle." Úspech akcie Zmena zdola a s ňou spolupracujúcich občianskych iniciatív Po úspechu hŕstky občanov v 50.rokoch pri záchrane bratislavského hradu, po zápase s normalizačným režimom v 80.rokoch pri záchrane historických cintorínov – je toto tretí prípad účinnej občianskej sebaobrany pred mocenskou aroganciou politikov v Bratislave. Nech už bude vývoj okolo PKO akýkoľvek, zostane faktom, že občania zastavili starostlivo naplánovaný scenár developera a primátora mesta v neprospech hodnôt mesta – čím vytvorili šancu pre nové riešenie, rešpektujúce hodnoty PKO aj silu občianskej sebaobrany.

18. .zhodnotenie Ďurkovského v komunálnej politike ... od .miromirko | 23. december 2010 17:14

    Výsledkom pôsobenia Ďurkovského (člen KDH a donedávna aj člen vrcholového vedenia KDH, a dnes ašpirant na veľvyslanecké kreslo ???! - ďakujem pekne za takého "zástupcu" ...) v komunálnej politike je jeden veľký, zapálený a svrbiaci vred na zadku každého bratislavčana. Kauzy PKO, stavba zimného štadióna a čachrovanie s pozemkami, BVS, úbytok zelene (!), neriešenie parkovania v meste, prideľovanie-rozdávanie bytíkov (pre straníckych prominentov a pracovníkov úradov a ich príbuzných), predávanie mestských pozemkov za babku (takzvane "nepotrebných" - a dnes teda nie je kde postaviť nejaké mestské parkovacie domy na lacnejšie parkovanie ...), ktoré mohli slúžiť verejnosti a čo ja viem čo všetko ešte, doviedli BA ešte aj do zúfalej finančnej zadľženosti, takže najbližšie roky tu žiadny rozvoj verejnej infraštruktúry pre obyvateľov a návštevníkov nemôžeme čakať. Takže asi tak. BA je rozkradnutá, urbanisticky zdevastovaná a ešte aj zadľžená ! "Ďakujeme".

19. .pan Kushnierik, jedna osobna poznamka pre vas od .hu | 23. december 2010 16:45

    - neviem ci viete, ale ten primator ktoreho ma v prispevku dolu nizsie jan budaj na mysli, sa vola Andrej Durkovsky, kandidat KDH, ktoreho na funkciu primatora po dve volebne obdobia dosadila vasa skvela - demokracii, pravu a poriadku - oddana SDKU. takze ked uvidite bagre a rypadla ako buraju PKO, spomente si na to, koho ste volili. vyzyvat vas k tomu, aby ste sa zamysleli nad sebou a svojimi pisackami vas nebudem, lebo viem, ze je to aj tak zbytocne - obycajny hlas do slonovinovej veze, v ktorej zijete, aj tak nedoleti...

20. .budaj ma pravdu, cit: od .hu | 23. december 2010 16:38

    Príbeh PKO nie je výnimočný tým, že je kšeftom samosprávy s developerom, podobných bolo veľa. Jeho osobitosť je v podobnosti s príbehom zápasu o historické cintoríny, ktoré sme viedli s totalitným vedením mesta pred tromi desiatkami rokov. Opäť tu stojí na jednej strane vládnuci politik (s napohľad neotrasiteľným postavením) a na druhej strane občania s holými rukami. Pred 5 rokmi poslanci predali pozemky pod PKO s tým, že primátor s nimi odpredá aj budovy PKO , ktorých cenu mal dohodnúť s kupcom pozemkov. Namiesto toho začal robiť všetko preto, aby mu budovy PKO pripadli gratis. Nie dosť, že pozemky dostal pod trhovú cenu (cca o 100 %). Prečo na ne nebola súťaž? Lebo... Podľa uznesenia mal byť vyhotovený aj podrobný plán zóny, aby sa na nábreží nepostavili nejaké opachy, ale nebol a nie je dodnes. N eskôr si primátor bez súhlasu zastupiteľstva objednal na stavebnom úrade Starého mesta na budovy PKO búracie povolenie – a toto odovzdal práve tej developerskej firme Henbury, čo mala pozemky pod nimi. Bolo by veru naše milé PKO dávno ľahlo popolom, nebyť realitnej krízy.

21. .re m. Stefanovic od .viva | 23. december 2010 16:36

    Hmm, takže vlastne ľahostajnosť ... :-( Aspoň, že ste si prečítal tento Kušnierikov článok ... a aktivistom vyčítate, že vraj dlho mlčali. Aspoň že vy ste sa tu do diskusie vyjadril (?) a aktivistov "prirovnal", že strážia PKO ako Leninovo mauzóleum... Všetci bratislavčania by im mali byť vďačný. Bez nich by už dávno žiadne PKO nebolo, len ohavný RiverPark II, kde by sme mohli chodiť tak akurát slintať pred výklady luxusných obchodov, ak by nás tam do toho priestoru vôbec pustili ... Som nadšený z takéhoto prístupu. P.S. S tou novou plavárňou však s vami súhlasím. BA by potrebovala aspoň dve veľké (s 50m bazénom) !

22. .sviatky od .m. stefanovic | 23. december 2010 16:09

    zial, nemam uz cas sledovat kadejake webove stranky. ale som rad, ze ste ma aspon ciastocne pochopili. dufam.. pekne sviatky prajem.

23. .re m. Stefanovic od .viva | 23. december 2010 13:54

    1. Zbytočne sa navážate do aktivistov proti búraniu PKO, ktorí tam teraz v zime strážili tento objekt. Skúste sa zamyslieť, čo ste urobil vy (!) "ked sa rusilo {moje oblubene} kino Metropol ?? alebo Slovan, Pohranicnik, Mier, atd ?". Asi ste len pindal niekde u piva ? 2. Ak chcete porozumieť, o či teraz ide v PKO, odporúčam vám (a aj ostatným) prečítať si tieto články. Boj o verejný priestor www.changenet.sk Za oponou monikatoth.blog.sme.sk Občania proti arogancii moci www.janbudaj.com Skúste teda popremýšľať a možno niečo pochopíte. Možno. A ak nie, a mávneme nad tým rukou, tak nás tu JaTy pochovajú zaživa svojimi hnusnými RiverParkami ...

24. .zla, alebo dobra sprava, to je dilema! od .vsadedoma | 22. december 2010 20:27

    J. Kusnierik: //Dnes sa v Bratislave ujal svojho úradu pán Ftáčnik a ja by som sa veľmi nedivil, keby sa hneď na úvod svojho pôsobenia stal "záchrancom PKO". Len neviem, či by to bola dobrá alebo zlá správa.// - - - - - - - - - Nuz, tak je nacim sa rozhodnut, pan Kusnierik. Ono je to trochu tazsie po tom, ako sa vlastnym telo snazila zachranit PKO aj pani Radicova spolu s Ftacnikom plece pri pleci, vsakze? Do kelu, to je pruser, ved ona je modra a Ftacnik cerveny. Uz vidim, ake zurivo-nenavistne clanky plne zloby a slin by sa vyrojili prave v .tyzdni (na tu svinu cervenu), ak by Ftacnik buranie povolil. Ha, ak je Ftacnik za zachranu, tak je "zachrancom PKO" s paradnymi uvodzovkami. Ale ak je to nasa draha premierka, tak je to jej _nezistny_ osobny boj za zachovanie nostalgie a historie Bratislavcanov (za cenu vlastneho zivota :D). Aj z nich, starsich, je 80% pristahovalcov, myslim tych "starych", RODENYCH, lebo to je to najdolezitejsie - RODENYCH. Pristahovalcov a "starych" - to preto, lebo ich rodicia, alebo stari rodicia taktiez prisli do Bratislavy kdesi z Hornejdolnej, presne tak, ako teraz prichadzaju novi pristahovalci tiez kdesi z lazov, ale ich decka uz budu vsade vykrikovat tak, ako tie dnesne: "ja som ROOODENY Braaatislafcan, neee?" :-)) Zakomplexovani malomestiaci su to vacsinou, cest miniaturnym vynimkam a echt starym bratislavskym bardom.

25. .oprava od .m. stefanovic | 22. december 2010 19:20

    chcel som napisat- podobna obsesia..

26. .musim suhlasit od .m. Stefanovic | 22. december 2010 19:18

    musim s clankom p. Kusnierika suhlasit. najma s jeho otazkami. nie vzdy ma jeho "veci" zaujmu, ale teraz hej.. z PKO sa stala podobna obesia { pre tu skupinku, co ho strazi} ako keby sa jednalo o Leninovo mauzoleum, Riesenrad v Pratri aleo mesitu Al Aksa v Jeruzaleme. je to len {mozno zaujimava} nabrezna budova. je zvlastne ako dlho vsetci mlcali. preco nejaki aktivisti nekricali, ked sa rusilo {moje oblubene} kino Metropol ?? alebo Slovan, Pohranicnik, Mier, atd ? Kinematografia a navstevy kin patria rovnako ku kulture. To mlcanie drvivej vacsiny bratislavcanov vyrobilo urcitu klimu, kde je mozne zaberat alebo rusit coraz viac budov a priestoru. tak preco sa dnes cuduju >? zial, prisli s krizkom po funuse... co by si Bratislava zasluzila je okrem nejakeho noveho, mensieho kina v centre aspon jednu novu krytu plavaren.

27. .otazka stoji inak: Co namiesto sucasneho PKO? od .wokata | 22. december 2010 17:05

    Otazka stoji inak: Co namiesto sucasneho PKO? Mam pochybnost ci JaT dokaze postavit novy moderny kulturny stanok, ktory by nahradil sucasne PKO. No ak uz je JaT vlastnikom pozemkov, nema zmysel mrhat energiou na zachovanie tohto hangaru. Treba skor iniciativu nasmerovat tak, aby sa tam postavil slusny priestor pre kulturu! Priestor, ktory bude vkusne a funkcne architektonicky zasadeny do toho krasneho dunajskeho priestoru. Teda nie Budajovske smiesne spanile jazdy na obranu status quo, ale silny tlak na to, ako ma a bude vyzerat novy priestor a na aky ucel bude sluzit.

28. .kto ? od .p.Kmeto | 22. december 2010 12:54

    Kto to celé doje. ? Môj názor je, že to bol pán Ďurkovský, ktorý si teraz hovká v parlamente SR, smeje sa popod fúziky a k Vianociam dostal tučné odstupné od mesta, ktoré neuveriteľne kruto podojil. Bude niekto riešiť pána Ďurkovského ? ? ? Dosť o tom pochybujem, prepečie sa mu to rovnako ako všetkým idiotským pravicovým starostom BA ktorý toto mesto nádherne doje..li a určite to nerobili zadarmo.

29. .vystavba PKO - aka je pravda od .kvetoslav Strihon | 22. december 2010 12:33

    Povodne budovy pre Dunajske veltrhy a budovy PKO su dve zasadne rozdielne zalezitosti. Nielen funkcnostou, ucelovostou, ale aj z hladiska architektury a architektoniky. Aby bolo jasne, debata je o tom, kedy bol budovany a vznikol PKO, nie "budy" pre Dunajske veltrhy. Je pravda, ze tam boli do r. 1948 postavene "hangare", ale tie sluzili hlavne administrative pre DV. Ziadna kultura, koncerty, tancovacky, a pod. Ani vnutri ani zvonka nic take ani len nenaznacovalo. Nova vystavba, pristavba, generalna prestavba a rekonstrukcia nastala naozaj az v 50-tych rokoch, ked komunisti rozhodli, ze z hangarov sa stane kulturny stanok. PKO bol slavnostne otvoreny az v r. 1955, ale dalsia prestavba + vystavba (estradna a spolocenska hala, ale aj ine) pokracovala dokonca az do r. 1959! Pan miroV, Vy ste dali link, co sa tyka historie pavilonov Dunajskych veltrhov. PKO je totiz uplne ina, diametralne odlisna kapitola, aj ked povodne pavilony tvorili zaklad stavby. Samotne PKO bol uz jasne komunistickou propagandou. :-)

30. .názor od .mino6 | 22. december 2010 11:22

    Ja mám len jednu poznámku. kedysi som bol pravidelný návštevník "džezákov" ( dokonca som bol aj na prvých, v Slovnafte, v starej jedálni v roku 1972 alebo 3) ale v posledných rokoch som tam prestal chodiť, lebo z pána Lipu sa stáva senilný dedo, ktorý už nemá schopnosti toto podujatie organizovať. Všelijaké tzv jazzové, v skuročnosti funkové kapely čo sem v posledných rokoch ťahá ma skutočne nezaujímajú a bolo by už načase aby ho niekto vystriedal. Keď si človek pozrie trebárs hudobnú TV stanicu MEZZO, dávajú tam záznamy s jazzových festivalov z celej Európy, zjavne je dobrých kapiel ako maku, len pán Lipa vždy dotiahne do BA nejaké funky vykopávky, po ktorých doma už ani pes neštekne. A platiť za taký odpad také nehorázne peniaze ozaj nemienim. To radšej sem tam zájdem do Viedne do Kunsthausu a každý týždeň sa tam dá nájsť koncert svetovej kvality v sále svetovej kvality, s úžasnou akustikou a architektúrou. P.S. Kľudne môžu tú komunistickú ohavu zbúrať, mne chýbať nebude! A džezáky? S Lipom na čele sa aj tak blížia k svojmu zániku...

31. .re: Wokata, Stary foter od .miroV | 22. december 2010 10:44

    Nevylucujem, ze sa mylim. Vasa informacia (teda ze sa PKO stavalo za socializmu) je na prvych vypisoch v Googli. Ovsem pocetnost vyskytov neznamena vzdy potvrdenie pravdy. Text v tychto odkazoch prezradza, ze ide o jeden - preberany zdroj. Ja som cerpal informacie zo stranky www.register.ustarch.sav.sk co je zrejme stranka Slovenskej akademie vied. Je to register modernej architektury Slovenska od roku 1920. Ak teda mam dat vedla seba info z novin a info zo SAV, tak si vyberiem radsej SAV.

32. .wokata, suhlas, od .stary foter z Gorkeho | 22. december 2010 00:11

    mas pravdu, ale stacilo len napisat, ze projekt budov bol robeny v rokoch 1943 - 1948 pre Dunajske veltrhy, pricom neskor sa to zmenilo a samotna stavba prebiehala v rokoch 1951-1954, cize uz pod tazkym komunistickym dozorom. Smytec, a pan miroV sa moze ist hanbit do kuta. :-)

33. .rE. Miro V : Za sociku sa ten skaredy hangar PKO dotvoril do dnesnej podoby od .wokata | 21. december 2010 23:35

    PKO robil architekt, ktory v 5O rokoch "robotnicky" prznil Martin. Za sociku sa skaredy hangar PKO dotvoril do dnesnej podoby. História a genéza PKO Pôvodne administratívne budovy pre Dunajské veľtrhy, neskôr kultúrne budovy pre Park kultúry a oddychu (PKO) sa nachádzajú na nábreží Dunaja ako samostatne stojace, s voľným priestorom na južnej strane (promenáda) a mestskou triedou (Nábrežie arm. gen. L. Svobodu) na severnej strane. Budovy sa stali organickou súčasťou nábrežia a sú verejnosťou vnímané ako nedeliteľná súčasť organizmu mesta. S ohľadom na exponované umiestnenie na brehu medzinárodnej rieky s pozadím krajinársky a panoramaticky výnimočného územia, budovy dobre zapadajú do prostredia a výškou ani proporciami ho nenarúšajú, naopak, sú už jeho prirodzene vnímanou súčasťou. V prípade ich náhrady stavbami so zmenenou výškovou hladinou sa môže riskovať narušenie mierky, s ohľadom na uvedenú panoramaticky a krajinársky exponovanú situáciu. V neskorších rokoch boli k týmto budovám pridávané montované pavilóny pre potreby veľtrhu Incheba, boli však neskôr odstránené. Na západnej strane stojí budova Výskumného ústavu vodohospodárskeho, postavená neskôr, ktorá však proporčne nie je s budovami PKO v rozpore. Ďalej na západ sú postavené budovy vysokoškolských internátov Lafranconi. Možno konštatovať, že všetky uvedené budovy na nábreží tvoria vyvážený celok modernej architektúry. Stavebno-historický vývin: Budovy, pôvodne projektované v rokoch 1943-48, boli určené pre Dunajské veľtrhy, ktoré bývali od roku 1921 v Bratislave. (Ešte predtým sa rátalo s názvom Orientálny trh, pre sprostredkovanie obchodu s východnými krajinami). Autormi projektu boli architekti Pavol Andrik, Ján Štefanec a Kamil Gross. Ing. arch. Pavol Andrik – venoval sa hlavne urbanizmu. Projektoval napr. územný plán aglomerácie Martin a zastavovací plán rodinných domov pre robotníkov martinských strojární (oboje okolo r. 1950). Tieto územné plány sa vyznačovali na danú dobu progresívnosťou, veľkorysosťou pri udržaní ľudskej mierky. V zastavovacom pláne rodinných domov pre robotníkov uplatnil zásady v zmysle tvorby záhradných miest. Ing. arch. Kamil A. Gross – v prevažnej miere architekt - urbanista. V zmysle svojho profesionálneho zamerania pracoval 20 rokov na bratislavskom magistráte (1931-1953) kde významným spôsobom ovplyvnil koncepčný rast mesta s dôrazom na proporčný a vyvážený prístup. Tieto princípy možno postrehnúť aj v jeho projektovej tvorbe ako napr. Zimný štadión (1946-1957), škola v Bratislave na Palisádach (1936) a pod. Svoje praktické skúsenosti zdieľal aj v teoretickej rovine ako prispievateľ článkami a úvahami o urbanizme. Roku 1968 robil sekretára medzinárodnej súťaže na riešenie novej Petržalky. Ing. arch. Ján Štefanec – časť svojho profesionálneho života pracoval v ateliéri architekta Emila Belluša. Neskôr pôsobil na bratislavskom magistráte. Projektoval napr. bratislavské kúpalisko na Tehelnom poli (1938-1939) a dnešnú železničnú stanicu v Banskej Bystrici (1940-1945). Všetci traja architekti sa nemalou mierou zapísali do dejín Slovenskej architektúry o čom svedčia ich zrealizované projekty a stavby, ktoré z dnešného pohľadu tvoria kostru vývoja Slovenskej modernej architektúry. Samotnému projektu predchádzala starostlivá príprava, ktorú robil Kamil Gross ako pracovník bratislavského magistrátu, študoval pritom príklady zo zahraničia, o samotnej stavbe sa viedla obsiahla odborná diskusia s dôrazom na účel projektu, viacvýznamové využitie a komplexnosť. Stavba budov prebiehala približne v rokoch 1951-1954, súčasne s vtedajšou prestavbou nábrežia podľa predstáv vedenia mesta. Treba ešte pripomenúť aj fakt, že v tom čase boli istou mierou stavebné práce pokryte dobrovoľníckymi brigádami Bratislavčanov. Krátko po postavení budov prebiehala parková úprava okolia, ktorú vykonávali občania mesta taktiež vo forme dobrovoľných brigád. Keďže medzitým boli Dunajské veľtrhy zrušené, budovy boli určené pre Park kultúry a oddychu. V 60. rokoch 20. storočia sa začalo uvažovať o tom, že Bratislava by predsa len mohla byť veľtržným mestom a keďže tu bol rozvinutý chemický priemysel, od roku 1969 sa tu začali usporadúvať medzinárodný chemický veľtrh INCHEBA. Neskôr sa k nim pripojili také dôležité veľtrhy ako napr. stavebné výstavy CONECO a pod. V súvislosti s využitím pre výstavy boli v tesnom susedstve pôvodných objektov vybudované ľahké pavilóny. Po vybudovaní nového výstavného komplexu na pravom brehu Dunaja – v Petržalke sa z priestoru PKO výstavy vysťahovali a pavilóny boli demontované. Popri tomto využití sa ostatné objekty využívajú na kultúrne, zábavné, politické a športové účely. V blízkosti PKO postavili okolo r. 1970 budovu Útvaru hlavného architekta z východnej strany a budovu Výskumného ústavu vodohospodárskeho zo západnej strany. Útvar hlavného architekta mesta Bratislavy bol asi roku 1990 zrušený a jeho budovu okolo roku 2000 zbúrali. Stavebno-historický popis: Budovy sa skladajú z pavilónov A, B a C s hlavným vstupom zo strany Dunaja, pozostávajúcich z bočných krídel a ústrednej vstupnej haly. V hlavnej budove má vstupná hala po obvode balkónové ochodze nesené stĺporadiami, v krídlach sa nachádzajú chodby a prevádzkové haly hľadiskového typu pre kultúrne podujatia. Stĺpy sú výtvarne riešené plynulým prechodom do hlavíc. Hlavná budova má výtvarne hodnotné interiéry. Vo vstupnej hale sa nachádzajú vitráže na spôsob kostolných okien, realizované podľa predlohy akademického maliara Janka Alexyho na severnej strane, na poschodí - galérii je rozmerná obrazová kompozícia - monumentálny závesný obraz Dožinky od akademického maliara Františka Gajdoša. Výtvarné diela sledujú slovenské ľudové motívy. Okrem týchto artefaktov – solitérov má v tomto vstupnom priestore architektonickú hodnotu aj samotné riešenie obkladu stien a dlažby. Spoločenská hala je uzavretá na spôsob sedlovej strechy, s viditeľnou konštrukciou lomených nosníkov, obložených drevom; stĺpy sa smerom dolu zužujú a hore plynule prechádzajú do hlavíc. Tento priestor vedno vytvára výraznú jednotu staticko-konštruktívneho a architektonického diela. Vytvára prenikavý estetický dojem. Priečelia sú vyvážené, riešené symetricky. Na južnom priečelí je sgrafitová výzdoba s umeleckou tematikou, ďalej dve monumentálne sochy v národných krojoch od akademického sochára Tibora Bártfaya. Celková kompozícia budov svedčí o modernom slohovom poňatí, ale so snahou vyvážiť prílišnú strohosť členením, použitím rôznych materiálov ako aj s uplatnením výtvarných diel. Výtvarné a architektonické prvky budov tvoria navzájom integrálnu jednotu. Nie je preto celkom na mieste uvažovať o oddelení či o vyňatí z celku a prenesení do nového „skanzenu“. Kompozičný celok je potrebné uchovať v celosti ako výpoveď tvorby doby a architektonického myslenia a vyjadrovania. Budovy PKO ako celok, sú významnou historickou pamiatkou povojnovej slovenskej architektúry a funkcionalistickej architektúry na našom území, nesú jasný rukopis a historickú výpoveď doby ako aj obsahovo a formálnu čistotu architektonického a umeleckého vyjadrovania. Na brehu Dunaja pred budovami PKO je ucelený priestor a stromoradie, ktoré Bratislavčania tradične využívajú ako oddychovú promenádu. ...............Fakt podarený Hangár

34. .re: wokata od .miroV | 21. december 2010 23:17

    Pan Wokata, to nie je socialisticky hangar. Tie budovy sa postavili pred rokom 1948. To len na upresnenie. Ale odpovede pre Kusnierika tu este dopisem: 1. Nikdy. Bolo, Kto si chcel oddychnut - ten si mohol. 2. lebo sa majitel nestaral o majetok. Majitel. 3. Hovoria to mnohi z tych, co tam vystupovali. Mozno bola Stoka dolezitejsia, ale nerozumiem otazke - to sa pytate, ci PKO, alebo Stoka? A preco nie obidvoje? Mozno je odpoved v Uhlarovom clanku "Kde lezi nasa bieda". Ten zvysok zavisi od osobnych preferencii. Ked by som sa chcel nadychat mariskoveho vzduch, asi do tych vymenovanych pajzlov pojdem.... 4. To neviem, dovodovu spravu som necital. Asi chceli radsej peniaze, ako PKO. 5. Nikde . Nikdy. 6.Preto, ze je oportunista. -//-. 7. Lebo by nedosiahol ocakavany vynos, resp. 2-rocnu navratnost investicie. Je to investor, nie minister kultury.

35. .ad Juraj od .dianaS | 21. december 2010 21:54

    podľa môjho názoru pko bolo na úpadku už koncom sedemdesiatych a zač. osemdesiatych rokov, čo ja si pamätám vždy to tam vyzeralo otrasne, baraky a budovy polepené kadejako. Nábrežie bolo na prechádzku áno, ale to je všetko ani kvalitný chodník tam nikdy nebol, všetko rozbité, tak ako to bývalo za socializmu. Lukratívny pozemok to je - ajajaj - ale fakt nemuseli povoliť až také zatieňujúce a stiesňujúce stavby na takej relatívne úzkej ploche.

36. .sklad c 7 od .mato | 21. december 2010 21:14

    konecne to niekto poriadne pomenoval. znovu sa opakuje fraska ako pri stoke alebo propeleri o slubenych nahradnych priestoroch a odstaveni poslednych miest na nekomercne akcie. kde je to slubene auditorium na sklade c. 7 ? www.bratislava.sk

37. .pKO od .bab | 21. december 2010 19:40

    pridavam sa - tiez mi viac ako buranie budovy PKO vadi to, co na jeho mieste vyrastlo a ma vyrast. J&T dany priestor svojimi ohyzdnymi megastavbami uplne "zabili", nehodia sa tam proporcne, ani funkcne. I ked - je to len moj nazor laika. K panu Durkovskemu sa uz vyjadrovat ani neoplati.. to, co tento pan v Bratislave dopustil, by malo byt na paragrafy. I ked - v podstate robil iba to, co mu ludia dovolili svojim nezaujmom a ignoranciou.

38. .pekné. od .kalypsoo | 21. december 2010 17:23

    Mne sa budova PKO páči aj architektonicky, má svoje čaro a určitú osobitosť. Stojí na skvelom mieste, spája sa s ňou kopec skvelých akcií. Súhlasím však s tým, čo píše Juraj v príspevku - takých podobných miest je kopec, tak prečo práve PKo? A tiež - odkedy sa datuje tá jeho jedinečnosť? určite nespĺňa kritériá moderného "parku kultúry", ale tie nespĺňa ani predražené a rozporuplné nové národné divadlo. Takže keď to mám zhrnúť - nepáči sa mi, ako sa v BA povoľujú podivné megastavby, ako sa pritom ignoruje ich začlenenie v priestore (vrátane takej banality, akou je zapojenie na dopravnú infraštruktúru), a ako sa ľahkým švihom prútika neustále, od 50-tych rokov, búrajú a ničia domy, chrámy, synagógy a iní svedkovia našej minulosti. To je to, čo mi na kauze PKO vadí najviac.

39. .pan Kushnierik od .hu | 21. december 2010 13:57

    bratislavsky magistrat je v rukach modrych bolsevikov uz dobrych 15 rokov - Kresanek, Moravcik, Durkovsky su svetonazorovo plne na vasej strane. popredali co sa dalo, zburali tiez co sa dalo, zahltili mesto sklenenymi krabicami. haprujuca doprava, povytlkane cesty - to su ich a vase vizitky. ze zmizne aj posledny kusok toho stareho, podla vasho usudku - komunistickeho? co na tom, v bratislave sa uz davno neda slusne byvat...

40. .kUSNIERIK od .shimanski | 21. december 2010 13:45

    JA SOM ZA TO ABY, PAN KUSNIERIK PRESTAL VEREJNE VYSTUPOVAT.

41. .ten socialisticky hangar by bolo dobre zburat od .wokata | 21. december 2010 13:25

    Ten socialisticky hangar by bolo dobre zburat. Za zachovanie PKO sa dnes vacsinou zastavaju ti, ktori tam za sociku chodili oblapkavat maturitne spoluziacky a dnes im na tento hangar zostal uz len spomienkovy optimizmus. Aj ked im vtedy pri tych spoluziacakach mozno obcas stal , dnes by ten hangar uz stat nemal.

Komentáre do diskusie môžu pridávať len predplatitelia Piana. Zaregistrovať sa môžete tu.

Redakcia si vyhradzuje právo vymazať príspevky, ktoré obsahujú vulgárne či rasistické výrazy, a tiež tie, ktoré sú osobným útokom na redaktorov a spolupracovníkov .týždňa.