Boh nehrá kocky, povedal vraj Albert Einstein. Ak by sme to aplikovali na Liou Cch’-sina, je vo svojej brilantnej trilógii Spomienka na Zem ako Boh – rozohráva hocakú hru, aká len vo vesmíre existuje: strelnicu, schovávačku, stavbu bunkrov, počítačové hry, a takto sa dá pokračovať dlho.

Autor Problému troch telies verí v ľudstvo, ale aj v komunistickú stranu. Ovplyvňuje tento rozpor jeho tvorbu?

Šéf Pan Am Juan Trippe tlačil na dodávateľov lietadiel, aby pre spoločnosť vyvinuli a vyrobili niečo oveľa väčšie a výkonnejšie ako Martin M-130. S tými sa lietalo do Pacifiku, ale ich kapacita a dolet boli na hranici. Trippe chcel z pacifických trás urobiť ziskový podnik, čo sa mu od roku 1935 nedarilo. Navyše, príprava na otvorenie trás v Atlantiku tiež vyžadovala veľké sumy peňazí. To neuniklo ani správnej rade Pan Am, ktorá Trippemu formálne šéfovala.

V januári 1935 začal L. L. Odell, bývalý Trippeho partner v Eastern Airlines a súčasný hlavný inžinier pre letiská Pan Am, dávať dokopy vybavenie a ľudí na stavbu letísk na ostrovoch uprostred ničoho. 118 mladých mužov, väčšinou vysokoškolákov, sa na štyri mesiace chystalo vyplávať na USS North Haven, aby v Pacifiku na ostrovoch Midway a Wake postavili základne pre hydroplány.

V júni 1931 oslovil Juan Trippe šesť veľkých výrobcov lietadiel v Amerike, aby pre Pan Am postavili nový hydroplán. Mal mať dolet minimálne 4000 kilometrov v protivetre s rýchlosťou 50 kilometrov za hodinu, uniesť štvorčlennú posádku a 400 kilogramov pošty. Podľa neho to boli mierne požiadavky.

Vo svojich najlepších časoch predstavovali zlatý štandard, s ktorým sa porovnávali všetky ostatné letecké spoločnosti. Vždy patrili medzi priekopníkov techniky a inovácie, ktoré vyvolali, viedli k dramatickej zmene cestovania ľudí na celom svete. Ich logo – prezývané aj „modrá mäsová guľka“ – je dodnes svetoznáme a svojho času bolo rovnako známe ako Coca Cola. Kúzlo, pôvab, šarm a elegancia – tieto slová sa spájali s cestovaním v ich lietadlách. Neoficiálny medzinárodný letecký dopravca Spojených štátov – Pan American World Airways.

Prvý let LZ 129 Hindenburg nebol komerčný let. Joseph Goebbels a jeho ministerstvo propagandy spolu s Göringovým ministerstvom letectva použili Hindenburg na propagandistické lety pred dodatočným referendom o Nemcami už spáchanom obsadení Porýnia.

LZ 127 Graf Zeppelin predstavovala spolu s LZ 129 Hindenburg vrchol éry leteckej dopravy vzducholoďami. V roku 1931 podnikla Graf Zeppelin už spomínaný polárny let, počas ktorého sa dostala do vzdialenosti len 910 kilometrov od severného pólu. Už v roku 1926 sa ale iná vzducholoď dostala oveľa ďalej.

Opäť sa raz môžeme vrátiť až k našim pravekým predkom. Už oni si zrejme všimli, že horúci vzduch a iskry z ohňa stúpajú smerom hore. V starovekej Číne sa tento poznatok pretavil do dodnes používaných papierových balónov, kde horiaci kúsok sviečky alebo iného horľavého materiálu zahrieva vzduch v balóne. Boli to zrejme prvé teplovzdušné balóny na svete.

Hodili si mincou. Wilbur vyhral, a tak sa položil do konštrukcie na krídle lietadla – len niekoľko desiatok centimetrov od motora. Pohybom svojho tela do strán dokázal ovládať smer letu. Vzniesol sa zo zeme, ale stúpanie bolo príliš strmé. Len po troch sekundách stratil vztlak a spadol s ním znovu na zem. Lietadlo sa mierne poškodilo, ale už o tri dni boli späť na pláži Kitty Hawk a tentokrát to bol Orville, kto sa s lietadlom vzniesol do vzduchu. Let bol kratší ako plavecký bazén. Napriek tomu nám otvoril cestu k oblohe. Písal sa 17. december 1903.