Ako píše denník The New York Times, matky z chudobných pomerov dostávali v prvý rok života svojho dieťaťa mesačne 333 dolárov (približne 295 eur). Vedci následne v ich bábätkách spozorovali zmeny mozgovej aktivity spájané s lepším poznávacími schopnosťami.

V týchto dňoch inžinieri prikážu elektronike Webbovho ďalekohľadu, aby spustila posledný korekčný manéver, ktorý umiestni Webb na jeho obežnú dráhu okolo bodu L2. Končí sa tak jeden a pol milióna kilometrov dlhá cesta a Webb môže začať svoju vedeckú misiu. Tá by mala trvať najmenej päť rokov, môže sa ale natiahnuť až na dvojnásobok.

Špina z látky sa najjednoduchšie odstráni vypratím vo vode s nejakým druhom mydla či inej tukomilnej látky. Sú však látky a odevy, ktoré sa takto zbaviť špiny nedajú. Teda, špiny sa zbavia, len sa už potom nedajú nosiť inde, ako pri okopávaní záhradky.

Minule spomínaný pračlovek si s čistotou svojho kožušinového odevu zrejme starosti nerobil. Keď sa kožušina zašpinila príliš, z úlovku stiahol novú. Situácia sa zmenila, keď sa ľudia naučili vyrábať látky. Boli drahé a ak sa zašpinili, nedali sa len tak vyhodiť. Bolo ich treba čistiť.

Asi neviete, čo znamená Yoshida Kogyo Kabushikigaisha. Ale ak sa pozriete na niektorý z kovových zipsov na svojom oblečení, s najväčšou pravdepodobnosťou nájdete aspoň jeden, ktorý má na páčke zipsu tri písmená – YKK.

Webbov ďalekohľad je v čase písania tohto článku vzdialený len niečo vyše štyristo tisíc kilometrov od bodu L2. Od včera majú Webbove citlivé infračervené prístroje k dispozícii aj špeciálny výmenník tepla, ktorý im umožňuje pracovať pri extrémne nízkych teplotách. Tie sú pre ich prácu nevyhnutné.

Vo vzdialenosti takmer milión kilometrov od Zeme sa dnes inžinierom podarilo vyklopiť sekundárne zrkadlo Webbovho ďalekohľadu do jeho pracovnej polohy.

Pred niekoľkými minútami NASA oznámila, že sa inžinierom podarilo rozvinúť a napnúť všetkých päť vrstiev tepelného štítu Webbovho vesmírneho ďalekohľadu.

TASR o tom informovala hovorkyňa Slovenskej akadémie vied (SAV) Katarína Gáliková.

Keby sa politici riadili vedeckým poznaním, pravdepodobne by sme už mali pandémiu pod kontrolou. Keďže je opak pravdou, naučili sme sa očakávať to najhoršie. A potom nás už môžu len príjemne prekvapiť. Bude omicron len ďalšou kapitolou nášho zlyhania?