Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ukrajina ONLINE: Rusko zvažuje druhý útok na Kyjev, píšu médiá (1.5. – 26.6.)

.redakcia .svet

Pozrite si prehľad uplynulých udalostí na Ukrajine.

Ukrajina ONLINE: Rusko zvažuje druhý útok na Kyjev, píšu médiá (1.5. – 26.6.) Dattalion Detská hračka nasiaknutá krvou sa stala symobol útoku na železničnú stanicu v meste Kramatorsk, pri ktorom zahynulo najmenej 50 ľudi.

najnovšie informácie sa dočítate tu.

Informácie z predchádzajúceho dňa (26.6.) si môžete prečítať nižšie:

20:39 Západné sankcie voči Rusku majú vážny vplyv, tvrdí americký minister zahraničia

Západné sankcie voči Rusku pre jeho inváziu na Ukrajine majú podľa amerického ministra zahraničia „vážny vplyv“. Antony Blinken pre televíziu CNN na samite skupiny siedmich popredných ekonomík sveta G7 v Nemecku povedal, že aj keď Rusko „získava príjmy z ropy s vyššími cenami, nemôže ich minúť pre vývozné kontroly“. 

SITA/AP Photo/Michael Sohn

Rusko nedokáže získať to, čo potrebuje na modernizáciu svojho obranného sektora, technológií a energetického prieskumu, pokračoval minister s tým, že to znamená, že „časom každá z týchto oblastí upadne“. Spomenul tiež prognózy, podľa ktorých sa ruská ekonomika v budúcom roku zníži až o 15 %. G7 a NATO „budú naďalej spoločne robiť všetko, čo je v našich silách, aby zabezpečili, že Ukrajinci budú mať vo svojich rukách to, čo potrebujú na odrazenie ruskej agresie,“ dodal.

17:55 Od začiatku vojny padlo 34 850 ruských vojakov

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu doteraz podľa Kyjeva padlo približne 34 850 ruských vojakov. Ruská armáda tiež prišla o 3 659 obrnených vozidiel. Ukrajina vo svojom pravidelnom hlásení o ruských stratách uvádza, že Moskva stratila tiež 184 vrtuľníkov, 1 532 tankov a 217 lietadiel. Informuje o tom televízia Sky News, ktorá upozorňuje, že tieto údaje sa jej nepodarilo nezávisle overiť.

17:19 Útok na Kyjev si vyžiadal jednu obeť; Rusko tvrdí, že útočilo na vojenský cieľ

Rusko tvrdí, že pri útoku na ukrajinské hlavné mesto Kyjev, ktorý sa odohral v nedeľu skoro ráno, zasiahlo továreň na výrobu zbraní. Uvádza sa to vo vyhlásení ruského ministerstva obrany, z ktorého citovala agentúra AFP.  

Ruské ministerstvo spresnilo, že továreň Arťom bola cieľom ako vojenská infraštruktúra. Dodalo, že škody na neďalekej bytovej budove spôsobila raketa protivzdušnej obrany vypálená Ukrajinou.

„Došlo k poškodeniu spodnej časti budovy, ako aj vrchnej časti, čo potvrdzuje verziu, že išlo o padajúcu strelu,“ uvádza sa vo vyhlásení ruského ministerstva obrany, ktoré označilo tvrdenia o ruskom útoku na civilné objekty v Kyjeve za nepravdivú.

Ako informovala TASR, v Kyjeve bolo v nedeľu skoro ráno počuť štyri výbuchy. Novinári francúzskej tlačovej agentúry AFP informovali, že zasiahnutý bol bytový komplex neďaleko centra mesta.

14:46 Rusko podniklo útoky na tri výcvikové strediská ukrajinskej armády

Údery sa uskutočnili vysokopresnými zbraňami ruských vzdušno-kozmických síl a raketami Kalibr, informoval hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov.

12:27 Kuleba žiada od G7 po raketovom útoku na Kyjev viac zbraní a sankcií na Rusko

Ukrajinská vláda vyzvala v nedeľu lídrov združenia ekonomicky najvyspelejších štátov sveta G7 – ktorí sa aktuálne stretávajú v Nemecku –, aby dodali Ukrajine viac zbraní a uvalili na Moskvu ďalšie sankcie. K tejto žiadosti prišlo niekoľko hodín po tom, čo ruské jednotky zasiahli ráno v Kyjeve obytné budovy. Píše o tom agentúra AFP.

Najmenej štyria ľudia utrpeli podľa kyjevského starostu Vitalija Klička zranenia a ďalšie osoby zostali uväznené pod troskami deväťpodlažnej obytnej budovy, ktorú v nedeľu v skorých ranných hodinách zasiahol raketový útok ruských jednotiek. Spod sutín sa podarilo vytiahnuť živé sedemročné dievča a takisto živú jej matku, spresnil starosta.

11:34 Ruský minister obrany navštívil vojakov zapojených do ofenzívy na Ukrajine

Ruský minister obrany Sergej Šojgu navštívil vojenské jednotky ruskej armády zapojené do ofenzívy na Ukrajine. V nedeľu o tom informoval rezort obrany v Moskve, na ktorý sa odvolali agentúra Reuters a spravodajská stanica Sky News.

SITA/Russian Defense Ministry Press Service via AP

„Armádny generál Sergej Šojgu si na veliteľských stanovištiach ruskej ruských jednotiek vypočul hlásenia veliteľov o aktuálnej situácii a operáciách ruských ozbrojených síl v hlavných operačných oblastiach,“ uviedlo ruské ministerstvo obrany vo vyhlásení.

Bezprostredne nebolo známe, kedy sa návšteva Šojgua na Ukrajine uskutočnila, ani to, či tam bol sám, konštatuje Sky News.

9:41 Raketový útok zasiahol deväťpodlažnú obytnú budovu v Kyjeve

Deväťpodlažná obytná budova v Kyjeve bola v nedeľu skoro ráno zasiahnutá raketovým útokom, oznámil podľa agentúry DPA poradca šéfa ukrajinského ministerstva vnútra Anton Heraščenko.

SITA/AP Photo/Nariman El-Mofty

Ďalšia raketa dopadla na dvor materskej škôlky v kyjevskom Ševčenkovom distrikte, napísal Heraščenko na sociálnej sieti Telegram.

Informácie z predchádzajúceho dňa (25.6.) si môžete prečítať nižšie:

19:03 Rusko poskytne Bielorusku raketové systémy Iskander-M;môžu niesť jadrové hlavice

Ruský prezident Vladimir Putin v sobotu oznámil, že Rusko v priebehu niekoľkých mesiacov poskytne Bielorusku operačno-taktické raketové systémy Iskander-M. Ide o systémy, ktoré sú schopné niesť aj jadrové hlavice.

Ako informovala agentúra AFP, Putin to oznámil v sobotu v Petrohrade na stretnutí so svojím spojencom, bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom.

Z Putinovho vyjadrenia vyplýva, že o raketové systémy požiadal Lukašenko a ruské vedenie sa mu rozhodlo vyhovieť.

„V priebehu niekoľkých nasledujúcich mesiacov presunieme do Bieloruska taktické raketové systémy Iskander-M, ktoré môžu používať balistické aj riadené strely, a to v ich konvenčnej i jadrovej verzii,“ vyhlásil Putin.

18:01 Severodoneck padol do rúk ruskej armády, potvrdil to prokyjevský primátor mesta

Ruská armáda sa zmocnila  východoukrajinského mesta Severodoneck. Po týždňoch ťažkých bojov o mesto to v sobotu potvrdil jeho primátor Olexandr Striuk.

Ruské a proruské jednotky v Severodonecku ovládli aj miestny chemický závod Azot a „evakuovali“ odtiaľ viac ako 800 civilistov, ktorí sa tam ukrývali, uviedli v sobotu promoskovskí separatisti citovaní agentúrou AFP, ktorej správu prebrala i agentúra TASR.

Informácia, že ruské a proruské jednotky „prevzali úplnú kontrolu nad priemyselnou zónou závodu Azot“, zverejnil v aplikácii Telegram predstaviteľ separatistov Andrej Maročko.

15:24 Ruská armáda tvrdí, že na východe Ukrajiny zabila 80 poľských bojovníkov

Ruská armáda v sobotu vyhlásila, že na východe Ukrajiny jej sily počas presných útokov zabili 80 poľských bojovníkov v radoch ukrajinských ozbrojených síl. TASR informuje na základe správ prevzatých z agentúr DPA a AFP, ktoré však nebolo možné nezávisle overiť.

Hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov povedal, že počas raketového útoku na zinkovú továreň Megatex v meste Kosťantynivka v Doneckej oblasti bolo zlikvidovaných 80 poľských žoldnierov. DPA približuje, že Rusko označuje všetkých dobrovoľných bojovníkov na strany Ukrajiny za žoldnierov. Konašenkov dodal, že zničených bolo pri tomto útoku aj 20 obrnených bojových vozidiel a osem raketometov typu Grad.

13:11 Rusko pravdepodobne odvolalo niekoľko generálov

Rusko podľa britskej vojenskej rozviedky tento mesiac pravdepodobne odvolalo niekoľkých generálov z kľúčových veliteľských rolí. Vo svojom najnovšom hodnotení vojny na Ukrajine britské ministerstvo obrany uvádza, že novým veliteľom južného vojenského okruhu zrejme bude generálplukovník Sergej Surovikin. 

Rezort pripomína, že jeho kariéru sprevádzajú „obvinenia z korupcie a brutality“. Rusko už niekoľkokrát počas invázie urobilo zmeny na veliteľských pozíciách po jej dezorganizovanom začiatku, ktorý nedokázal splniť kľúčové ciele Moskvy, pripomína na svojej webstránke televízia Sky News.

11:20 Na Ľvovskú oblasť vystrelili z Čierneho mora šesť rakiet

Rusko vystrelilo z Čierneho mora šesť rakiet na Ľvivskú oblasť na západe Ukrajiny. Tamojší gubernátor Maksym Kozyckyj, na ktorého sa odvoláva web Kyiv Independent, v sobotu informoval, že dve strely zostrelili a štyri zasiahli vojenskú infraštruktúru v Javorivskom okrese. Štyria ľudia utrpeli zranenia.

Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter v sobotu uviedol, že cez noc zasiahlo Ukrajinu 48 striel s plochou dráhou letu. Útoky sa podľa neho zamerali „výlučne na civilné ciele“. Zároveň obvinil Rusko, že sa snaží zastrašiť Ukrajinu, uvádza spravodajský portál Sky News.

10: 33 Ruské sily zasiahli severodeneckú továreň, kde sa ukrývajú civilisti

Ruské sily uskutočnili v sobotu delostrelecké a letecké útoky na ukrajinské mestá Severodoneck a Lysyčansk, pričom zasiahli aj chemickú továreň Azot, v ktorej sa ukrývajú stovky civilistov. Uviedol to gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj, na ktorého sa odvoláva agentúra Reuters.

Hajdaj priblížil, že ruské jednotky zaútočili na severodoneckú priemyselnú zónu a pokúsili sa tiež vstúpiť do mesta Lysyčansk a o jeho blokádu.„ V Lysyčansku došlo k leteckým útokom. Severodoneck zasiahli delostrelecké (útoky),“ napísal Hajdaj na online platforme Telegram. Dodal, že ostreľovaná bola aj severodonecká továreň Azot a dediny Syneckyj, Pavlohrad a ďalšie.

Informácie z predchádzajúceho dňa (24.6.) si môžete prečítať nižšie:

18:45 Rusko plánuje útoky na obytné oblasti v Bielorusku, aby ho vtiahlo do vojny, tvrdí ukrajinská rozviedka

Rusko plánuje zaútočiť na obytné oblasti v Bielorusku, aby ho vtiahlo do vojny proti Ukrajine. Na Telegrame to v piatok uviedla ukrajinská rozviedka. Podľa nej Rusko plánuje vyhodiť do vzduchu obytné domy v Mozyre.

Do mesta už podľa ukrajinskej spravodajskej služby prišli ruské sabotážne jednotky vydávajúce sa za civilistov, ktoré sú tvorené pracovníkmi ruských spravodajských služieb a žoldniermi. Údajne chcú použiť rovnaký scenár so sériou teroristických útokov, aký použila Moskva, keď si potrebovala nájsť zámienku pre vojnu v Čečensku. Podľa Ukrajincov chcú Rusi v Mozyre delostreleckými a raketovými útokmi zasiahnuť rafinériu a sídliská, a následne zvaliť vinu na Kyjiv.

Dôstojníci bieloruskej armády na základe týchto informácií už vraj začali evakuovať svoje rodiny z Mozyru.

V blízkosti ukrajinských hraníc bolo k 21. júnu sústredených až sedem bieloruských práporov. Celkovo má bieloruská armáda približne 60-tisíc vojakov.

16:00 Ruské operácie sa v Donbase v najbližších týždňoch pravdepodobne zastavia, tvrdí Inštitút pre štúdium vojny

Ruské sily dosiahli za ostatných niekoľko dní značné zisky v oblasti Sjevjerodonecka a Lysyčanska v Donbase na východe Ukrajiny, pričom ukrajinské jednotky trpia vysokými stratami. Na svojom oficiálnom webe to uvádza americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW), ktorý však tvrdí, že ukrajinské sily v podstate dosiahli svoj cieľ v bitke o Donbas, a to spomalením a degradáciou ruských jednotiek.

Experti z ISW prognózujú, že ruské útočné operácie sa v najbližších týždňoch pravdepodobne zastavia, bez ohľadu na to, či ruské sily dobyjú oblasť okolo Sjevjerodonecka a Lysyčanska, čo pravdepodobne poskytne ukrajinským silám príležitosť začať obozretnú protiofenzívu.

„Ideologická fixácia Kremľa na dobytie Sjevjerodonecka, podobne ako predchádzajúce obliehanie Azovstaľu, bude pravdepodobne v konečnom dôsledku na úkor ruských schopností v budúcich postupoch na Ukrajine. Strata Sjevjerodonecka je pre Ukrajinu stratou v tom zmysle, že akékoľvek územie dobyté ruskými silami je stratou, ale bitka pri Sjevjerodonecku nebude rozhodujúcim ruským víťazstvom,“ uvádza ISW.

14:40 Rusi tvrdia, že v Donbase obkľúčili asi 2-tisíc ukrajinských vojakov

Rusko tvrdí, že v Donbase obkľúčilo približne 2000 ukrajinských vojakov. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na hovorcu ruského ministerstva obrany Igora Konašenkova.

„Celkovo sme v oblasti Hirske odrezali až 2000 ľudí - asi 1800 vojakov, 120 nacistov z Pravého sektora, až 80 zahraničných žoldnierov, ako aj viac ako 40 bojových obrnených vozidiel a asi 80 zbraní a mínometov,“ povedal Konašenkov. Tvrdil tiež, že v priebehu ostatných 24 hodín sa dobrovoľne vzdalo 41 ukrajinských vojakov.

CNN nedokázala tieto tvrdenia nezávisle overiť a vyjadrenie ukrajinských predstaviteľov zatiaľ nezískala.

12:00 Ruskí vojaci zničili časť ciest do mesta Lysyčansk

Ruské ozbrojené sily zničili časť ciest, ktoré vedú do východoukrajinského mesta Lysyčansk. Uviedol to šéf regionálnej vojenskej administratívy Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. „Rusi s použitím vrtuľníkov ničia cesty a mosty vedúce do Lysyčanska,“ napísal Hajdaj v piatok na svojom oficiálnom účte na komunikačnej platforme Telegram. Správa, súčasťou ktorej je videozáznam jedného z bombardovaných mostov, dodáva: „Most je poškodený, teraz cez neho budú môcť prejsť len osobné autá, nákladné vozidlo do mesta neprejde“. Ruské sily sa už niekoľko týždňov snažia prerušiť zásobovacie trasy do miest Lysyčansk a Sjevjerodoneck. Informuje o tom portál cnn.com.

8:40 Ukrajinské jednotky dostali rozkaz stiahnuť sa zo Severodonecka 

Ukrajinské jednotky brániace východoukrajinské mesto Severodoneck dostali rozkaz ustúpiť. Informovala o tom agentúra AFP, ktorá sa odvolala na facebookový status šéfa vojenskej správy Luhanskej oblasti Serhija Hajdaja.

Hajdaj napísal, že ukrajinskí obrancovia Severodonecka ustúpia z mesta na nové, lepšie opevnené pozície.

Dodal, že ruské jednotky „takmer zničili Severodoneck, všetka kritická infraštruktúra bola zničená, 90 percent mesta je poškodených, 80 percent bytových domov bude musieť byť zbúraných – nedajú sa zrekonštruovať“.

Hajdaj zároveň informoval, že ukrajinským jednotkám sa podarilo odraziť ofenzívu ruských síl na južnom okraji mesta Lysyčansk. Ruská armáda však obsadila Mykolajivku.

8:00 V Doneckej oblasti už neexistuje mesto bezpečné pre civilistov

Žiadne mesto v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny už nie je bezpečné pre civilné obyvateľstvo, vzhľadom na stupňujúce sa boje medzi ukrajinskými vojakmi a ruskými inváznymi jednotkami. Uviedol to donecký gubernátor Pavlo Kyrylenko, ktorého v piatok citovala agentúra AFP.

„V Doneckej oblasti nie je miesto, nie je mesto, kde by to bolo bezpečné,“ povedal Kyrylenko s odvolaním sa na najnovšie poznatky tajných služieb. „Je extrémne nebezpečné pre obyvateľov, aby zostávali na ktoromkoľvek mieste v (Doneckej) oblasti,“ dodal v súvislosti s ťažkými bojmi v okolí miest Lysyčansk a Severodoneck.

Gubernátor poukázal na to, že v Kramatorsku zostáva zhruba 45-tisíc civilistov - približne jedna tretina z predvojnového počtu obyvateľov. Kyrylenko ďalej uviedol, že evakuácie civilistov pokračujú, pričom v stredu z oblasti evakuovali 251 ľudí. Zásobovanie potravinami pokračuje v Doneckej oblasti napriek výpadkom elektriny a občasným prerušeniam zásobovania vodou a plynom, cituje AFP.

Informácie z predchádzajúceho dňa (23.6.) si môžete prečítať nižšie:

20:50 V Lysyčansku podľa šéfa regionálnej vojenskej správy už nie je nijaké bezpečné miesto

V meste Lysyčansk na východe Ukrajiny už nezostalo nijaké bezpečné miesto. Povedal to vo štvrtok šéf ukrajinskej regionálnej vojenskej administratívy Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. „Celý Lysyčansk bombarduje delostrelectvo veľkého kalibru a letectvo," povedal Hajdaj. Miestne úrady však pokračujú v evakuácii civilistov a v poskytovaní humanitárnej pomoci, dodal. Informuje o tom portál cnn.com.

Lysyčansk je posledným mestom v Luhanskej oblasti, ktoré stále odoláva útokom. Ruské sily obsadili niekoľko dedín južne od mesta, ale utrpeli straty v dôsledku paľby ukrajinského delostrelectva.

17:30 Viac ako polovica Doneckej oblasti je pod kontrolou Ruska

Viac ako polovicu Doneckej oblasti na východe Ukrajiny má zjavne pod kontrolou Rusko. Len 45 percent oblasti kontrolujú ukrajinské sily.Informuje o tom televízia CNN.

„Je veľmi náročné povedať, či je zvyšok kontrolovaný nepriateľom, pretože tieto mestá nepriateľ ničí, sú len územiami,“ skonštatoval šéf vojenskej samosprávy Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko.

Ako tiež povedal, v Sloviansku a Lymane sa koncentrujú práporové taktické skupiny. Ukrajinské sily majú podľa Kyrylenka pred sebou vážne bitky, pričom pokračuje ostreľovanie pozdĺž cesty Bachmut – Lysyčansk s cieľom „odrezať“ Sjevjerodoneck a Lysyčansk od zásobovania.

15:30 Americké salvové raketomety HIMARS sú už na Ukrajine

Ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov vo štvrtok oznámil, že Spojené štáty už dodali jeho krajine salvové raketomety HIMARS. TASR informáciu prevzala od agentúry AFP.

"Systém HIMARS je na Ukrajine. Ďakujem môjmu (americkému) partnerovi a priateľovi (ministrovi obrany) Lloydovi Austinovi za tieto mocné zbrane. Leto bude pre ruských okupantov horúce a pre niektorých z nich to bude posledné leto," napísal Reznikov na sociálnej sieti Twitter.

Raketový systém HIMARS má dosah 70 kilometrov, čo je výrazne viac než delostrelectvo v súčasnosti používané ukrajinskou armádou. Spojené štáty o dodaní systému Ukrajine rozhodli po získaní záruk od jej prezidenta Volodymyra Zelenského, že ukrajinské sily ho nepoužijú proti cieľom na ruskom území.

U.S. Army photo

13:30 Na ruskej strane padlo už viac ako 34-tisíc vojakov, tvrdí ukrajinská armáda

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine zabila tamojšia armáda 34 430 ruských vojakov. Na Facebooku o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

Počas stredy zaznamenali ruskí okupanti najväčšie straty v oblasti okolo mesta Bachmut v Doneckej oblasti, uviedol ukrajinský generálny štáb.

12:00 Od začiatku vojny bolo na Ukrajine zničených viac než 150 kultúrnych pamiatok

Experti OSN potvrdili, že od začiatku ruskej invázie bolo na Ukrajine úplne alebo čiastočne zničených 152 kultúrnych a historických pamiatok.

Ako s odvolaním sa na aktualizovanú správu Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) vo štvrtok informovala agentúra AFP, patria medzi ne múzeá a pamätníky, kostoly a iné náboženské stavby, knižnice a iné výnimočné budovy.

"Tieto opakované útoky na ukrajinské kultúrne pamiatky musia prestať. Kultúrne dedičstvo vo všetkých svojich formách by nemalo byť za žiadnych okolností terčom útokov," uviedla vo vyhlásení generálna riaditeľka UNESCO Audrey Azoulayová.

Organizácia UNESCO pritom po vypuknutí vojny zintenzívnila svoju pomoc pre miestne úrady, aby na území Ukrajiny označili čo najviac historických pamiatok tzv. modrým štítom – ten svedčí o tom, že dané objekty sú chránené podľa Haagskeho dohovoru o kultúre v ozbrojených konfliktoch. Tento dohovor je z roku 1954 a jeho signatármi sú Rusko aj Ukrajina.

Napriek tomu však boli od 24. februára, keď sa začala na Ukrajine vojna, poškodené už desiatky pamiatok, z toho tri štvrtiny v Charkovskej a Doneckej oblasti na východe Ukrajiny a v blízkosti hlavného mesta Kyjev, uviedlo UNESCO vo svojej aktualizovanej správe.

Konštatuje v nej tiež, že sedem pamiatok svetového dedičstva, ako napríklad Katedrála sv. Sofie a kláštorné budovy Kyjevsko-pečerskej lavry v ukrajinskej metropole je zatiaľ nepoškodených.

Riaditeľ Centra svetového dedičstva UNESCO Lazare Eloundou Assomo už v apríli informoval o stovke poškodených alebo zničených pamätihodností vrátane historických pamiatok z 11. či 12. storočia a mnohých architektonických pamiatok zo sovietskej éry. Spomenul vtedy aj zničenie divadla v prístavnom meste Mariupol.

Po vypuknutí vojny Ukrajina žiadala, aby Rusko bolo vylúčené z UNESCO. Stretnutie, na ktorom sa malo diskutovať o štatúte pamiatok svetového dedičstva a mohla na ňom byť predložená aj táto žiadosť, však bolo odložené na neurčito. Pôvodne ho malo organizovať Rusko, a to v júni v meste Kazaň na juhozápade Ruska.

UNESCO v súvislosti s konfliktom na Ukrajine upozornilo, že ruskí vojaci alebo predstavitelia jeho vládnych úradov, ktorí budú uznaní za vinných z vedomého ničenia ukrajinských pamiatok, môžu byť stíhaní podľa medzinárodného práva.

SITA/AP Photo/

11:40 Rusi prišli na juhu Ukrajiny o desiatky vojakov i dva muničné sklady

Ruská armáda prišla v priebehu stredy na juhu Ukrajiny o 20 vojakov i dva muničné sklady v Chersonskej oblasti ovládanej Ruskom. Ukrajinské ozbrojené sily na Facebooku informovali, že nepriateľovi zničili i časť vybavenia vrátane samohybnej húfnice a štyroch vojenských vozidiel.

Podľa Ukrajincov ruské sily dvakrát zaútočili na Odeskú oblasť, no obe rakety zničili nad morom jednotky protivzdušnej obrany. Ukrajinská armáda tiež tvrdí, že pokračuje operácia na zničenie nepriateľských síl na strategickom Haďom ostrove v Čiernom mori.

9:30 Ruské jednotky dobyli v Luhanskej oblasti dve ďalšie obce

Ruské jednotky dobyli v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny dve ďalšie obce nachádzajúce sa v blízkosti strategicky významného mesta Lysyčansk. S odvolaním sa na ukrajinské úrady o tom vo štvrtok informovala agentúra CNN.

Náčelník vojenskej správy Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj podľa CNN uviedol, že obce Loskutivka a Raj-Olexandrivka v stredu obsadili ruské jednotky. Obe dediny ležia juhozápadne od Lysyčanska a nachádzajú sa v okruhu približne ôsmich kilometrov od diaľnice spájajúcej Lysyčansk so západom krajiny.

Generálny štáb ukrajinskej armády vo svojej štvrtkovej aktualizácii situácie na bojiskách uviedol, že ruské a proruské jednotky sa teraz sústreďuje na obsadenie tejto diaľnice. Rusi sa "snažia obsadiť dominantné výšiny v oblasti Berestove s cieľom získať kontrolu nad diaľnicou Bachmut – Lysyčansk", pričom tam prevelili ďalšiu taktickú prápornú skupinu," uvádza sa v raporte ukrajinského generálneho štábu.

Pokiaľ ide o mesto Severodoneck, Hajdaj uviedol, že ukrajinskej armáde sa naďalej darí "zadržiavať" ruské jednotky.  Dodal však, že ruskí "okupanti ničia (v meste) priemyselné zariadenia". "Ruská armáda 'oslobodzuje' Severodoneck od života a pracovných miest," povedal Hajdaj.

Dodala tiež, že ruské jednotky sa pripravujú aj na premostenie rieky Donec.

CNN konštatovala, že územie, ktoré bránia ukrajinské sily v mieste, kde sa stretávajú hranice Luhanskej a Doneckej oblasti, sa postupom ruských jednotiek ešte viac zmenšilo. Ruské útoky tam pokračujú z troch strán.

SITA/AP Photo/Alexei Alexandrov

8:00 Rusi podnikli ťažké letecké a delostrelecké útoky v Donbase

Hovorca ukrajinského ministerstva obrany Oleksandr Motuzjanyk povedal, že na každú delostreleckú strelu, ktorú Ukrajinci vypália, pripadá šesť ruských. Zelenskyj preto apeloval na západné krajiny, aby urýchlili dodávky ťažkých zbraní „na zastavenie tejto diabolskej armády“.

Ruské sily dobyli tri dediny v Luhanskej oblasti. Tamojší gubernátor Serhij Hajdaj povedal, že obce sa nachádzajú neďaleko Lysyčanska, posledného mesta v Luhanskej oblasti, ktoré je stále plne pod kontrolou Ukrajiny. Rusi tiež dobyli strategickú dedinu Toškivka, čo im umožnilo zintenzívniť útoky, povedal Hajdaj.

Rusi tiež pokračujú v ostreľovaní Charkiva a okolitých miest. Šéf vojenskej správy Charkivskej oblasti Oleh Synjehubov informoval, že v dedine Pryšyb ruské sily zabili 10 ľudí vrátane piatich žien.

Správy z predchádzajúceho dňa 22.6.2022:

16:50 Podľa Británie je polovica doneckých separatistických síl mŕtva alebo zranená

Ruské a Ruskom podporované separatistické sily v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny utrpeli počas ruskej invázie ťažké straty, tvrdí britská vojenská rozviedka. Podľa jej odhadov len donecké milície prišli o 55 percent z ich pôvodných síl. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

Rusko sa mesiace vyhýba zverejneniu podrobností o jeho obetiach. Ombudsmanka v samozvanej Doneckej ľudovej republike minulý týždeň uviedla, že o život prišlo 2 128 príslušníkov doneckých síl a 8 897 utrpelo zranenia. Zomrelo tam tiež 654 civilistov.

Britská vojenská rozviedka upozornila, že sa Rusko veľmi pravdepodobne usiluje nasadiť do východoukrajinského regiónu Donbas, ktorý pozostáva z Doneckej a Luhanskej oblasti, veľký počet záložných jednotiek. Ruské sily sa sústreďujú na dobytie Luhanskej oblasti a podľa ukrajinských lídrov je ich cieľom obkľúčenie mesta Lysyčansk. Regionálny šéf Serhij Hajdaj uviedol, že v meste nastala „kolosálna deštrukcia“. Situáciu v susednom meste Sjevjerodoneck opísal ako „peklo“ a citujúc tamojšieho starostu povedal, že tam zostalo zhruba sedem až osem tisíc civilistov. 

13:40 Na mesto Mykolajiv podľa šéfa regionálnej vojenskej správy dopadlo 7 rakiet

Mesto Mykolajiv na juhu Ukrajiny v stredu zasiahlo sedem ruských rakiet. Uviedol to na komunikačnej platforme Telegram šéf regionálnej vojenskej administratívy Vitalij Kim. V čase útoku bol Kim na inšpekcii miestnej úrody. „Prerušil som inšpekciu v okrese. Vraciam sa do mesta. Mesto bolo zasiahnuté siedmimi raketami," napísal na Telegrame. Neuviedol však, či si údery vyžiadali nejaké obete. Informuje o tom portál cnn.com.

Ruské úrady a ruské médiá hneď o útoku na mesto Mykolajiv nepriniesli nijaké správy a televízia CNN nemohla nezávisle overiť tvrdenie šéfa regionálnej vojenskej správy, že na mesto dopadlo sedem rakiet. Mykolajiv bol v prvých týždňoch ruskej invázie miestom tvrdých bojov, ale ukrajinské sily ho úspešne ubránili.

13:00 Zacharovová: Moskva neodpovie na obmedzenie Litvy len diplomaticky 

Moskva neodpovie na zákaz prepravy tovaru cez územie Litvy do Kaliningradskej oblasti len diplomatickým, ale aj praktickým spôsobom. Uviedla to v stredu hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová, informuje agentúra Reuters.

„Ako jedna z hlavných otázok zaznieva, či bude reakcia (Moskvy) výlučne diplomatická. Odpoveď je: nie,“ povedala Zacharovová na pravidelnom tlačovom brífingu. „Odpoveď nebude diplomatická, ale praktická,“ dodala bez akýchkoľvek podrobností o tom, o aké opatrenia pôjde.

Vláda vo Vilniuse v sobotu zakázala tranzit tovaru do ruskej Kaliningradskej oblasti cez svoje územie. Ide o tovar, na ktorý sa vzťahujú ekonomické sankcie Európskej únie. Spojené štáty toto opatrenie privítali.

Kaliningradská oblasť, ktorá sa nachádza medzi Litvou a Poľskom, dostáva dodávky z Ruska železnicou a plynovodom cez územie Litvy. Exklávu, kde sídli veliteľstvo ruskej Baltskej flotily, v apríli 1945 dobyla Červená armáda od nacistického Nemecka a po druhej svetovej vojne bola postúpená Sovietskemu zväzu. Územie predtým patrilo pruskej provincii Východné Prusko.      

9:00 RSF: Ukrajinský fotograf a jeho sprievodca „boli chladnokrvne popravení“

Mimovládna organizácia Reportéri bez hraníc (RSF) zverejnila v stredu vyšetrovaciu správu o okolnostiach smrti ukrajinského fotoreportéra a novinára Maxa Levina a vojaka Olexija Černyšova, ktorý ho sprevádzal. RSF dospeli k záveru, že obaja muži boli „nepochybne chladnokrvne popravení“ ruskými vojakmi. Informovali o tom agentúra AP a denník Le Monde.

Max LevineSITA/AP Photo/Inna VarenytsiaMax Levine

RSF pripomenula, že telá týchto dvoch mužov sa našli 1. apríla v lese na frontovej línii severne od Kyjeva. RSF vo svojej správe konštatujú, že boli zastrelení „po tom, čo ich pravdepodobne vypočúvali a mučili ruské sily (ešte) v deň ich zmiznutia“ 13. marca 2022. Fotoreportér mal na ruke modrú pásku – podobnú tým, aké nosia ukrajinskí vojaci. „Novinári na frontovej línii museli nosiť túto pásku, aby ich ukrajinskí vojaci identifikovali ako ,priateľov',“ uviedla mimovládna organizácia.

Dodala, že novinár sa s niektorými ukrajinskými vojakmi na fronte pod Kyjevom poznal od roku 2014, keď pokrýval vojnu v Donbase. Niekoľko dní pracoval aj ako asistent fotografa a vojnového reportéra Patricka Chauvela, s ktorým RSF viedli vyšetrovanie okolností Levinovej smrti. Podľa prvých svedectiev, ktoré zozbierali RSF, krátko pred svojou smrťou hľadal v lesoch svoj fotodron. 

RSF podľa agentúry AP vo svojej správe uviedli, že v zhorenom trupe auta, ktoré použili Levin a Černyšov a stále sa nachádza na mieste činu, napočítala 14 dier po guľkách. Neďaleko sa našli opustené pozície ruských jednotiek, z toho jedna s nastraženou mínou. Zostali tam aj zvyšky pohotovostnej dávky potravín, škatuľky od cigariet a iné odpadky, ktoré tu zrejme zanechali ruskí vojaci. Podľa RSF tam zostali i niektoré osobné veci obetí vrátane Černyšovových dokladov a častí jeho nepriestrelnej vesty a prilba fotografa. Ukrajinský tím s detektormi kovov objavil dokonca guľku v zemi, kde ležalo Levinovo telo. Podľa RSF tento nález naznačuje, že Levin „bol pravdepodobne zabitý jednou, možno dvoma guľkami vystrelenými zblízka, keď už bol na zemi“. V blízkosti miesta nálezu Černyšovovho spáleného tela sa našiel aj kanister na benzín.

7:45 V ruskej armáde sú čistky vyšších dôstojníkov, tvrdí americký Inštitút pre štúdium vojny

Príliš „radikálne preskupenie“ štruktúry ruského vojenského velenia môže naznačovať „pretrvávajúcu dysfunkciu“. Ako na svojom webe referuje americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW), tá môže byť následkom čistiek vyšších dôstojníkov, ktorí sú obviňovaní zo zlyhania na Ukrajine.

Kremeľ nedávno vymenil veliteľa vzdušných síl Andreja Serďukova, ktorého podľa ruských médií nahradil Michail Teplinskij. Ukrajinské zdroje už predtým 17. júna informovali, že Kremeľ odvolal Serďukova pre slabý výkon počas invázie a vysoké straty v radoch výsadkárov. Rusko údajne chystá i výmenu súčasného veliteľa južného vojenského okruhu Alexandra Dvornikova. ISW s odvolaním sa na investigatívnu skupinu Bellingcat tvrdí, že ruský prezident Vladimir Putin ho plánuje nahradiť, pretože nadmerne pije a má nedostatok dôvery medzi ruskými silami.

Na frontovej línii ruské sily úspešne postupujú z juhu smerom k Lysyčansku v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny, aby tak obrali Ukrajincov o obrannú výhodu v podobe rieky Siverskyj Donec. ISW prognózuje, že v priebehu budúceho týždňa Rusi pravdepodobne zaútočia na predmestia Lysyčanska. Na juhu Ukrajiny tamojšia armáda v priebehu utorka 150-krát zaútočila na ruské ciele. Podľa jej tvrdení zabila 49 ruských vojakov, zničila dve samohybné húfnice, jeden delostrelecký ťahač, jeden muničný sklad a päť obrnených a vojenských vozidiel.

Informácie z predchádzajúceho dňa (22.6.) si môžete prečítať nižšie:

21:20 Mexického vedca v USA odsúdili na štyri roky za špionáž pre Rusko

Súd v americkom štáte Florida v utorok udelil mexickému vedcovi Héctorovi Alejandrovi Cabrerovi Fuentesovi štvorročný trest odňatia slobody za špionáž v prospech Ruska. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP a denníka El País.

Tento vedec sa už vo februári priznal, že bol donútený spolupracovať s ruskými spravodajskými službami. Dostal miernejší trest po tom, ako súhlasil, že bude spolupracovať s prokuratúrou, píše El País.

Cabrera Fuentes (37) je medzinárodne uznávaný odborník v oblasti biochémie, uvádza na svojej webovej stránke denník. „Svoje chyby nesmierne ľutujem,“ povedal vedec krátko pred vynesením rozsudku. Americké úrady prosil o odpustenie a žiadal milosť od súdu.

17:56 Zelenskyj pozval Orbána na návštevu Ukrajiny, Budapešť ale o tom neinformovala

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok telefonoval s predsedom maďarskej vlády Viktorom Orbánom, ktorého pozval na návštevu Ukrajiny. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti s odkazom na spravodajský server telex.hu, podľa ktorého to vyplynulo zo Zelenského príspevku na Twitteri, nie však z oficiálnej správy Orbánovho úradu.

SITA/AP Photo/Jon Super

16:39 Moskva sa vyhráža Litve pre zákaz tranzitu tovarov do Kaliningradskej oblasti

Ruské ministerstvo zahraničia si v utorok predvolalo veľvyslanca Európskej únie v Rusku Markusa Ederera a „vyjadrilo rozhodný protest“ proti zákazu tranzitu niektorých tovarov cez litovské územie do ruskej Kaliningradskej oblasti. Ministerstvo vo vyhlásení uviedlo, že „požaduje okamžité obnovenie bežnej prevádzky“ tranzitu, inak „budú nasledovať odvetné opatrenia“.

Tajomník ruskej štátnej bezpečnostnej rady Nikolaj Patrušev v utorok navštívil spomenutú ruskú exklávu a počas stretnutia o národnej bezpečnosti prisľúbil, že v súvislosti s litovským zákazom podnikne kroky. „Rusko určite odpovie na takéto nepriateľské akcie,“ poznamenal Patrušev. Dodal, že príslušné opatrenia už pripravujú, budú prijaté v krátkom čase a ich dôsledky budú mať výrazný negatívny dopad na obyvateľstvo Litvy.

14:50 Rusi sa zmocnili obce Toškivka na frontovej línii v Luhanskej oblasti

Ukrajina v utorok oznámila, že ruským vojakom sa podarilo zmocniť obce Toškivka, ležiacej v Luhanskej oblasti na frontovej línii – neďaleko kľúčových miest Severodoneck a Lysyčansk, kde už celé týždne prebiehajú intenzívne boje.  

„Podľa našich informácií Toškivku od dnešného dňa úplne ovládajú Rusi,“ povedal šéf severodoneckého okresu Roman Vlasenko, ktorého citovala agentúra AFP. Dodal pritom, že boje o Donbas sú momentálne v plnom prúde.

Toškivka, ktorá mala pred vojnou približne 5000 obyvateľov, sa nachádza zhruba 25 kilometrov južne od mesta Severodoneck, v ktorom už týždne prebiehajú boje medzi ruskou a ukrajinskou armádou.

„Celá Luhanská oblasť je teraz epicentrom bojov medzi ukrajinskou a ruskou armádou,“ priblížil Vlasenko.

14:19 Scholz sľúbil dodávky zbraní Ukrajine tak dlho, ako to bude nutné

Nemecko bude pokračovať v podpore Ukrajiny zbraňami „tak dlho, ako to bude potrebné", vyhlásil v utorok nemecký kancelár Olaf Scholz. „Európa a západné demokracie neakceptujú násilný útok na Ukrajinu," povedal Scholz na výročnej konferencii Federácie nemeckého priemyslu. Preto na Ukrajinu smerujú rozsiahle dodávky zbraní a na Rusko boli uvalené „bezprecedentne tvrdé sankcie", dodal. Informuje o tom portál cnn.com.

„Tieto sankcie účinkujú. Áno, tieto sankcie poškodzujú aj nás. Poškodzujú naše firmy, ale sú správne," povedal Scholz. „Sloboda niečo stojí. Demokracia niečo stojí. Solidarita s priateľmi niečo stojí. A my sme pripravení platiť túto cenu," vyhlásil nemecký kancelár.

13:33 Dvaja Američania zajatí na Ukrajine sú údajne zadržiavaní v Donecku

Dvaja Američania, ktorí boli zajatí na Ukrajine, sú údajne v zadržiavacom centre v meste Doneck na území samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) na vchode Ukrajiny. Uviedla to v utorok agentúra Reuters s odvolaním sa na informovaný zdroj z bezpečnostných služieb DĽR citovaný agentúrou Interfax.

Ak sa správa Interfaxu potvrdí, Andyho Huynha a Alexandra Druekeho pôvodom z amerického štátu Alabama by mohli stíhať v tomto separatistickom regióne.

Správu o mieste, kde sa občania USA momentálne nachádzajú, si agentúra Reuters nemohla bezprostredne overiť. Hovorkyňa príslušných úradov v Donecku totiž záležitosť odmietla komentovať.

Reuters v tejto súvislosti pripomenul kauzu Britov Shauna Pinnera a Aidena Aslina a marockého občana Bráhíma Saadúna, ktorí boli začiatkom júna súdom v DĽR odsúdení na trest smrti. Všetci traja padli do zajatia, keď bojovali v radoch ukrajinskej armády.

11:30 V Luhanskej oblasti ukrajinská armáda podniká protiútoky proti ruským zásobovacím trasám

Ruskí vojaci v Luhanskej oblasti sa podľa generálneho štábu ukrajinskej armády sústreďujú na predchádzanie ukrajinským útokom proti „zázemiu skupiny ruských síl operujúcich v smere na Slavjansk". V oblasti Rusi používajú delostrelectvo proti civilnej infraštruktúre. Informuje o tom portál cnn.com.

V oblasti západne a juhozápadne od mesta Izjum sa v posledných dňoch odohrali intenzívne boje, keďže ukrajinská armáda sa snaží podnikať protiútoky proti ruským zásobovacím trasám. Ukrajinské sily pri rieke Siverskyj Donec severne od Slavjanska podľa ukrajinského generálneho štábu naďalej odolávajú úsiliu Ruska o prielom pri obciach Bohorodyčne a Dolyna.

10:35 V Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny vysiela ruská televízia, tvrdí armáda

Ruské ozbrojené sily "prekonfigurovali posledné zo siedmich televíznych veží v Chersonskej oblasti na vysielanie ruských televíznych staníc". Armáda dodala, že toto vysielanie bude zdarma.Chersonská oblasť leží severne od Krymského polostrova, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014. Bola jedným z prvých regiónov, ktoré ruské jednotky ovládli po svojej invázii začatej 24. februára.

Príslušníci okupačných síl ovládajú veľkú časť Chersonskej oblasti vrátane oblastnej metropoly Cherson. Ukrajinské sily sa tam v posledných týždňoch pokúšajú o ofenzívu, ktorej cieľom je znovudobytie tohto územia.

Informácie z predchádzajúceho dňa (20.6.) si môžete prečítať nižšie:

12:20 Ostreľovanie v Charkovskej oblasti sa zintenzívnilo, no Rusi sa nepokúšajú o postup

Ruské sily zintenzívnili ostreľovanie oblastí na okraji ukrajinského mesta Charkiv, ale ich pozemné jednotky sa nepokúsili o prelomenie obranných línií. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na ukrajinských predstaviteľov.

Ako uviedol šéf vojenskej správy Charkivskej oblasti Oleh Synjehubov, ostreľovanie počas ostatného dňa zosilnelo. Neboli hlásené žiadne obete, no niektorí ľudia boli zranení. Podľa Synjehubova sa nepriateľ v Charkivskej oblasti sústreďuje hlavne na obranu. „Naši obrancovia pevne držia svoje pozície,“ dodal.

11:00 Ukrajina stratila kontrolu nad dedinou Meťolkine pri Severodonecku

Ukrajina v pondelok oznámila, že stratila kontrolu nad dedinou Meťolkine nachádzajúcou sa severovýchodne od mesta Severodoneck, kde už niekoľko týždňov prebiehajú ťažké boje proti ruským inváznym silám. TASR informuje na základe správy prevzatej z agentúry AFP.

"Žiaľ, nad Meťolkine už nemáme kontrolu. A nepriateľ naďalej posilňuje svoje rezervy," uviedol gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj vo vyhlásení na on-line platforme Telegram. V uvedenej obci žilo pred začiatkom vojny približne 1000 obyvateľov.

Ruské ministerstvo obrany už v nedeľu hlásilo, že prebralo kontrolu nad obcou Meťolkine, pripomína agentúra DPA. Ukrajinský generálny štáb vtedy ešte hovoril o čiastočnom úspechu ruských síl.

Hajdaj uviedol, že severodonecká chemická továreň Azot, kde sa ukrývajú stovky civilistov, je neustále pod paľbou ruských síl.  

Šéf vojenskej správy Severodonecka Olexandr Striuk v pondelok pre ukrajinskú televíziu povedal, že ruská armáda ovláda väčšinu rezidenčných oblastí v meste. "Ak hovoríme o celom meste, naše ozbrojené sily stále kontrolujú vyše tretinu. Rusi kontrolujú zvyšok," povedal. "V uliciach nepretržite prebiehajú boje," dodal s tým, že Rusko nasadzuje do bojov čoraz viac vojakov a snaží sa ukrajinské jednotky vytlačiť z mesta.

Evakuácia zo Severodonecka už niekoľko dní nie je možná, keďže bol zničený aj posledný most spájajúci toto mesto s Lysyčanskom.

10:30 V Zaporižžii hrozí kontaminácia podzemných vôd

V závode na spracovanie železnej rudy v Zaporižžii, ktorý ovládajú ruské sily, hrozí kontaminácia podzemných vôd. Prostredníctvom platformy YouTube to povedal gubernátor Zaporižskej oblasti Oleksandr Staruch.

Tvrdí, že ak by spomenutá továreň prestala prečerpávať vodu, existuje riziko, že okolité podzemné vody budú kontaminované železnou rudou. Závod na spracovanie železnej rudy ukončil svoju činnosť v marci, krátko po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

10:00 Rusko má problémy ovládnuť ukrajinské nebo a dochádzajú mu pokročilé riadené strely

Ruské vzdušné sily od začiatku invázie na Ukrajinu podávajú slabé výkony a ich neschopnosť dôsledne poskytovať vzdušnú silu je pravdepodobne jedným z najdôležitejších faktorov veľmi obmedzeného úspechu ruskej kampane. Vo svojom pondelkovom hodnotení vojny na Ukrajine to uvádza britské ministerstvo obrany. Ruské letectvo podľa Londýna nedokáže získať na Ukrajine plnú vzdušnú prevahu, pričom sa vyhýba rizikám a len zriedka prenikne hlboko za ukrajinské línie. Informuje o tom spravodajský portál Sky News.

„Po celé roky bola veľká časť ruského leteckého bojového výcviku s vysokou pravdepodobnosťou silne napísaná a navrhnutá tak, aby zapôsobila na vyšších predstaviteľov a nie na rozvoj dynamickej iniciatívy medzi leteckými posádkami. Zatiaľ čo Rusko má pôsobivý zoznam relatívne moderných a schopných bojových lietadiel, letectvo takmer určite zlyhalo v rozvoji inštitucionálnej kultúry a zručností potrebných pre jeho personál, aby splnilo túžbu Ruska zabezpečiť modernejšiu leteckú kampaň západného štýlu,“ konštatuje britský rezort obrany. To podľa neho viedlo k tomu, že na pozemné jednotky, ktoré sa vyčerpávajú, a na pokročilé riadené strely, ktorých zásoby sa pravdepodobne míňajú, dopadlo viac úsilia, ako bolo v pláne.

SITA/Russian Defense Ministry Press Service via AP

9:00 Zelenskyj varoval pred eskaláciou útokov v nadchádzajúcich dňoch

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj varoval pred zintenzívnením ruských útokov v nadchádzajúcich dňoch smerujúcich k rozhodnutiu o budúcnosti Ukrajiny v Európskej únii (EÚ). Vo svojom nočnom príhovore k národu uviedol, že treba čakať väčšiu nepriateľskú aktivitu z Ruska, „a to nielen proti Ukrajine, ale tiež proti európskym krajinám“. Dodal tiež, že ukrajinské sily sa pripravujú a sú pripravené na ruské útoky. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

„Myslím si, že je každému jasné, že od roku 1991 bolo pre Ukrajinu len málo takých osudových rozhodnutí, aké teraz očakávame," povedal Zelenskyj odkazujúc na rok, keď Ukrajina vyhlásila nezávislosť od Sovietskeho zväzu. „A som presvedčený, že len pozitívne rozhodnutie zodpovedá záujmom celej Európy,“ dodal.

V piatok, keď Európska komisia odporučila kandidátsky status Ukrajiny, ruský prezident Vladimir Putin povedal, že nemá nič proti ambíciám Ukrajiny pridať sa do eurobloku. Jeho hovorca Dmitrij Peskov však varoval, že akýkoľvek krok smerom k vstupu do EÚ si bude vyžadovať „zvýšenú pozornosť“ Moskvy.

Informácie z predchádzajúceho dňa (19.6.) si môžete prečítať nižšie: 

19:30 Ukrajinský parlament zakázal ruskú hudbu

Ukrajinský parlament v nedeľu zakázal ruskú hudbu v ukrajinských médiách a na verejných priestranstvách. Ako referuje web Ukrajinská pravda, používanie zvukových záznamov a hudobných videí interpretov podporujúcich ruskú agresiu, ako aj vystúpenia takýchto umelcov, bude zakázané.

Tieto obmedzenia budú platiť až do oslobodenia všetkých okupovaných ukrajinských území a zastavenia ruskej agresie. Na Ukrajine taktiež vznikne samostatný zoznam interpretov odsudzujúcich ruskú agresiu. Ich skladby sa budú môcť objaviť v rozhlase a na verejnosti.

Ruskú hudbu už predtým zakázali v Ternopiľskej oblasti. Teraz bude tento zákaz platiť na celoštátnej úrovni.

17:00 Rusko tvrdí, že zničilo ukrajinské veliteľské stanovište 

Rusko tvrdí, že raketovým útokom zničilo veliteľské stanovište ukrajinských ozbrojených síl a zabilo tak viac ako 50 vysokopostavených armádnych predstaviteľov. V nedeľu to oznámil hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry DPA.

Konašenkov uviedol, že medzi obeťami tohto útoku sú aj ukrajinskí generáli. Predmetné veliteľské stanovište sa nachádzalo v Dnepropetrovskej oblasti pri obci Šyroka Dača, píše DPA.

Hovorca ruského ministerstva obrany povedal, že v Doneckej oblasti bola raketami zasiahnutá väčšia ukrajinská vojenská jednotka.  Týmto útokom podľa jeho slov zneškodnila ruská armáda zhruba 300 ukrajinských vojakov.

Agentúra DPA upozornila, že tieto údaje nedokáže nezávisle overiť.

14:45 Ukrajina hlási odrazenie útokov pri Severodonecku, Rusko dobytie ďalšej dediny 

Ukrajinské jednotky odrazili ruské útoky na dediny pri meste Severodoneck na východe krajiny, kde obe armády vedú už niekoľko týždňov krvavé boje. Uviedla to v nedeľu ukrajinská armáda, ktorej vyjadrenie priniesla agentúra AFP.

„Naše jednotky odrazili útok v oblasti Toškivky,“ píše sa v správe ukrajinskej armády na sociálnej sieti. „Nepriateľ ustúpil a preskupuje sa,“ dodala s tým, že zastavený bol aj postup ruských síl k dedine Orichove.

Gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj v nedeľu uviedol, že ruská armáda v tejto oblasti neustále dopĺňa svoje jednotky rezervami. V ostreľovanom meste Lysyčansk, ktoré od Severodonecka oddeľuje rieka, podľa neho pokračujú evakuácie. Tie však nie sú možné v samotnom Severodonecku po tom, ako bol zničený posledný most spájajúci tieto mestá.

Podľa ukrajinských predstaviteľov sa stovky ľudí ukrývajú pred ostreľovaním v chemickom závode Azot v Severodonecku. OSN tento týždeň varovala, že civilistom, ktorí sú stále v meste, dochádza čistá voda a potraviny.

Rusko v nedeľu oznámilo, že jeho ofenzíva na Severodoneck postupuje úspešne, pričom ruské jednotky dobyli obec Meťolkine na jeho východnom okraji, informovala agentúra Reuters. „Ozbrojené sily Ruskej federácie naďalej útočia na vojenské ciele na území Ukrajiny,“ povedal hovorca ruského ministerstva obrany, podľa ktorého riadenými strelami Kalibr zasiahli veliteľské centrum v Dnepropetrovskej oblasti, kde údajne zahynuli ukrajinskí generáli a dôstojníci vrátane členov generálneho štábu.

Reuters pripomína, že tieto údaje nebolo možné nezávisle overiť. Hovorca ruského rezortu obrany tiež uviedol, že ruské sily zničili v meste Mykolajiv desať húfnic a 20 vojenských vozidiel, ktoré Ukrajine dodali západné krajiny, a pri útoku na závod na opravu tankov v Charkove tiež dva salvové raketomety.

13:30 Ruskí vojaci znovu postupujú smerom k Charkovu

Situácia severne od Charkova je veľmi ťažká a ruské sily sa pokúšajú znovu priblížiť k tomuto severovýchodnému ukrajinskému mestu, oznámil v nedeľu poradca ministra vnútra Vadym Denysenko. Správu priniesol portál britskej stanice Sky News.

Denysenko v štátnej televízii povedal: „Rusko sa pokúša urobiť z Charkova mesto na frontovej línii.“ Jeho slová prišli v čase, keď ruské ministerstvo obrany uviedlo, že v nedeľu jeho rakety Iskander zasiahlo podnik na opravu tankov v tejto oblasti.

Ministerstvo tiež informovalo, že v ukrajinskom meste Mykolajiv zničilo desať húfnic a 20 vojenských vozidiel, ktoré dodali západné krajiny za posledných desať dní.

Charkov, druhé najväčšie mesto na Ukrajine, čelilo počas prvých mesiacov ruskej vojny takmer neustálemu bombardovaniu a ostreľovaniu pre svoju blízkosť k ruskej hranici.      Ukrajinská armáda však potom v máji dosiahla bojový úspech - oznámila, že ruskí vojaci sa z Charkovskej oblasti sťahujú.

12:10 Ukrajina hlási raketový útok na hlavné mesto Kyjev 

Ukrajinská metropola Kyjev bola v nedeľu ráno znova terčom vzdušného útoku. V meste bolo počuť sirény ohlasujúce letecký poplach, ako aj výbuchy. Podľa oficiálnych predstaviteľov však protivzdušná obrana zostrelila ruské rakety nad mestom. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Viac v článku tu

08:00 Do Ruska boli presídlené z Ukrajiny už približne dva milióny obyvateľov

Približne dva milióny ľudí boli presídlené z Ukrajiny do Ruska od začiatku „špeciálnej vojenskej operácie“, ktorú koncom februára začal Kremeľ. Tvrdí to predstaviteľ ruského ministerstva obrany.

Ruské sily „evakuovali“ do Ruska už 1,9 milióna ľudí vrátane 307.000 detí, pričom len v sobotu to bolo 29.730 osôb vrátane 3500 detí, uviedol ruský generál Michail Mizincev, ktorého v sobotu večer citovala tlačová agentúra DPA.

Moskva tvrdí, že pomáha „evakuovať“ ľudí zo sporných oblastí Doneckej oblasti a Luhanskej oblasti do bezpečia. Podľa Kyjeva však Rusko bráni ľuďom v úteku na územia, ktoré nie sú pod kontrolou ruských síl, a v skutočnosti ich deportuje.

Mnohí z tých, ktorí boli poslaní do Ruska, sa pokúsili dostať späť na Ukrajinu cez tretie krajiny.

Ženevské konvencie z roku 1949, ktoré definujú medzinárodné právne normy počas vojnových konfliktov, zakazujú hromadné násilné presuny civilistov počas bojov na územie okupačnej mocnosti a klasifikujú ich ako vojnový zločin.

Informácie z predchádzajúceho dňa (18.6.) si môžete prečítať nižšie: 

18:00 Na ruskej strane padlo už viac ako 33-tisíc vojakov

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine zabila tamojšia armáda približne 33 350 ruských vojakov. Na Facebooku o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

Rusko podľa nich dosiaľ prišlo aj o 1465 tankov, 3573 bojových obrnených vozidiel, 2513 vozidiel a palivových nádrží, 739 delostreleckých systémov, 233 odpaľovacích raketových systémov, 98 systémov protivzdušnej obrany, 180 vrtuľníkov, 216 lietadiel, 594 dronov, 129 striel s plochou dráhou letu, 14 lodí a 55 kusov špeciálnej techniky.

Počas uplynulého dňa zaznamenali ruskí okupanti najväčšie straty v oblasti Bachmutu a Slavjanska v Doneckej oblasti i v okolí mesta Kryvyj Rih.

15:00 Prezident Zelenskyj navštívil čiernomorské mesto Mykolajiv

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívil čiernomorské prístavné mesto Mykolajiv v rámci svojej pracovnej cesty po regióne. Referuje o tom spravodajský web BBC s odvolaním sa na Zelenského kanceláriu.

„Prezident si prezrel budovu regionálnej štátnej správy v Mykolajive, ktorá bola zničená v dôsledku raketového útoku ruských síl,“ uvádza sa vo vyhlásení. Kancelária bližšie nešpecifikovala, kedy sa uskutočnila Zelenského návšteva mesta.

11:40 Ruské rakety zasiahli rafinériu v Kremenčuku

Ruské rakety zasiahli rafinériu v Kremenčuku v Poltavskej oblasti. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na gubernátora spomenutej oblasti Dmytra Lunina. Podľa neho bolo v noci na sobotu vystrelených na rafinériu šesť až osem rakiet.

Rafinéria v Kremenčuku pred nočným útokom nefungovala, keďže sa terčom ruského útoku stala už v skorších fázach vojny. Predpokladá sa, že minimálne do konca tohto kalendárneho roka nebude schopná obnoviť prevádzku.

Predseda Ukrajinskej asociácie pre ropu a plyn Andrij Zakrevskyj nedávno povedal, že po zničení najväčšej ukrajinskej rafinérie v Kremenčuku je Ukrajina závislá od dovozu palív.

10:00 Ukrajina hlási potopenie ruského remorkéra 

Ukrajinskými raketami zasiahnutý remorkér ruskej Čiernomorskej flotily sa podľa ukrajinských predstaviteľov potopil. Rusko ani nezávislé zdroje takúto informáciu dosiaľ nepotvrdili, informovala v sobotu agentúra DPA, od ktorej správu TASR prevzala.

Ukrajinská armáda v piatok uviedla, že ťažko poškodila ruský remorkér Vasilij Bech, ktorý podľa nej viezol muníciu, zbrane a vojakov na strategicky položený Hadí ostrov, obsadený ruskými jednotkami od konca februára. „Neskôr sa zistilo, že (tento remorkér) sa potopil,“ uviedol gubernátor ukrajinskej Odeskej oblasti Maksym Marčenko v piatok večer vo videu na sociálnej sieti.

8:40 Rusi pokračujú v útokoch na Severodoneck, Ukrajinci odolávajú

Rusko pokračuje v útokoch na ukrajinské mesto Severodoneck v Luhanskej oblasti, ukrajinská obrana však zostáva silná. Na svojom oficiálnom webe to uviedol americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW).

Vo svojom najnovšom hodnotení vývoja situácie na Ukrajine ISW informoval, že ruské sily pokračujú vo svojom úsilí prerušiť ukrajinské komunikačné linky do Lysyčanska. Ukrajinské sily pravdepodobne vedú protiofenzívu severozápadne od mesta Izium, ktorej cieľom je odtiahnuť ruské sily od útočných operácií smerom na Slavjansk a narušiť ruské zásobovacie trasy.

 

Informácie z predchádzajceho dňa (17.6.) si môžete prečítať nižšie: 

20:00 Johnson ponúkol Zelenskému rozsiahly výcvik ukrajinských vojakov

Britský premiér Boris Johnson, ktorý v piatok neohlásene pricestoval do Kyjeva na stretnutie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ponúkol Ukrajine rozsiahly výcvik tamojších vojakov. Pre agentúru Reuters to potvrdil jeho úrad na Downing Street 10. Londýn tvrdí, že by dokázal vycvičiť až 10.000 vojakov každých 120 dní.

"Moja dnešná návšteva uprostred tejto vojny, má vyslať ukrajinskému ľudu jasný a jednoduchý odkaz: Spojené kráľovstvo je s vami, kým nezvíťazíte," povedal Johnson počas spoločnej tlačovej konferencie v Kyjeve. Britský premiér dodal, že na Ukrajine dochádza k úmyselným útokom na civilistov zo strany ruskej armády, čo je podľa neho vojnový zločin a v tomto kontexte chápe, prečo Kyjev nemôže robiť kompromisy s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. "Mnoho dní tejto vojny dokázalo, že podpora Británie je pevná a rozhodná. Som rád, že v Kyjeve opäť vidím veľkého priateľa našej krajiny," uviedol Zelenskyj na svojom oficiálnom účte v aplikácii Telegram. Dodal, že s Johnsonom diskutovali o možnosti ďalšieho rozšírenia západných sankcií voči Moskve.

Vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak spresnil, že obaja lídri diskutovali aj o dodávkach ťažkých zbraní a systémov protivzdušnej obrany.

Johnsonova cesta do Kyjeva nebola vopred ohlásená z bezpečnostných dôvodov. Ide o druhú návštevu britského premiéra na Ukrajine od začiatku ruskej invázie.

18:00 Evakuácia zo závodu v Sjevjerodonecku je podľa gubernátora nemožná

Evakuácia ľudí v chemickom závode Azot v ukrajinskom Sjevjerodonecku je v dôsledku neprestajného ostreľovania a bojov „fyzicky nemožná“. Uviedol to gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. V závode sa podľa neho ukrýva 568 ľudí vrátane 38 detí. Skupina sa odmietla minulý mesiac evakuovať, ale teraz je opustenie továrne jedine možné s „úplným prímerím“, uviedol gubernátor. Informuje o tom spravodajský portál Sky News.

Sjevjerodoneck a závod Azot sú v ostatnom období najintenzívnejším bojiskom na Ukrajine a sú pod neprestajnou paľbou ruských síl.

16:30 Zatkli 19 ruských agentov zhromažďujúcich informácie o ukrajinskej armáde

Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) oznámila, že neutralizovala rozsiahlu spravodajskú sieť ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB), ktorá podľa nej zhromažďovala a odovzdávala informácie o ukrajinskej armáde. SBU uviedla, že zatkla 19 ľudí, ktorí podľa nej sú ruskými agentmi. Zatknutia boli v mestách Kyjiv, Charkiv, Odesa a Zaporižžia a tiež v Dnepropetrovskej a Vinnyckej oblasti. Informuje o tom portál news.sky.com.

Skupinu informátorov ruskej bezpečnostnej služby podľa SBU viedol agent ruskej FSB v Chersonskej oblasti. K informáciám, ktoré zhromažďovali, patrili elektronické mapy nevyhnutnej infraštruktúry a mapy umiestnenia jednotiek ukrajinskej armády, uviedla SBU.

15:45 Ukrajina ruší bezvízový styk s Ruskom

Ukrajinská vláda sa rozhodla zrušiť pre ruských občanov cestovanie na svoje územie bez víz. Potvrdil to ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ. Prezident Volodymyr Zelenskyj na komunikačnej platforme Telegram oznámil, že túto zmenu navrhol „s cieľom neutralizovať bezprecedentné hrozby pre národnú bezpečnosť, suverenitu a teritoriálnu integritu nášho štátu". Dodal, že zmena nadobudne účinnosť 1. júla.Informuje o tom portál cnn.com.

14:00 Mariupoľ sa ocitol v stredoveku, tvrdí poradca tamojšieho starostu

Podmienky v Ruskom okupovanom ukrajinskom meste Mariupoľ sú momentálne „stredoveké“. Ako referuje spravodajský web CNN, v piatok to povedal poradca tamojšieho starostu Petro Andriuščenko.

„Zásobovanie vodou je dostupné len pre dve až tri percentá domácností v meste. Ľudia si perú oblečenie v kalužiach na uliciach,“ poznamenal Andriuščenko a dodal: „Riziko šírenia chorôb sa každým dňom zvyšuje. Existujú informácie, že k lekárom prichádzajú ľudia s príznakmi podobnými úplavici alebo cholere.“

Svetová zdravotnícka organizácia minulý mesiac uviedla, že ju znepokojuje riziko cholery v Mariupoli, pričom tamojšiu hygienickú situáciu označila za „obrovské nebezpečenstvo“.

Andriuščenko, ktorý sa nenachádza v meste, ale má odtiaľ spoľahlivé informácie, tvrdí, že Rusko v Mariupoli zriaďuje „vojenský tábor“. Odchod z mesta je navyše možný iba do Ruska, na územia pod kontrolou Ukrajiny ľudí nepustia.

Andriuščenko odporúča občanom, aby odišli, ale sami a nie v oficiálnych kolónach, a následne sa pokúsili dostať do pobaltských štátov alebo Gruzínska. „Ľuďom odporúčame, aby išli bez prestávky a čo najskôr prekročili hranicu,“ podotkol.

12:30 Ruský útok na Mykolajiv si vyžiadal dve obete a 20 zranených

Najmenej dvaja ľudia zahynuli a 20 ďalších utrpelo zranenia pri ruskom útoku na obytnú štvrť v juhoukrajinskom meste Mykolajiv, uviedol v piatok gubernátor Mykolajivskej oblasti Vitalij Kim. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

"Raketový útok na obytnú oblasť zabil dvoch ľudí a 20 ďalších je zranených," napísal Kim na sociálnej sieti. Podľa jeho predchádzajúcich vyjadrení bolo medzi zranenými aj dieťa.

V dôsledku ranného raketového útoku na Mykolajiv boli podľa neho poškodené štyri výškové obytné budovy a objekt infraštruktúry. V oblasti pokračovali záchranné práce.

Mykolajiv sa od začiatku ruskej vojenskej ofenzívy 24. februára pravidelne stával terčom ostreľovania zo strany ruských jednotiek, píše AFP. Budova miestnej administratívy zasiahla ruská raketa ešte v marci. Zahynulo pri tom viac než desať ľudí.

Mesto drží obranu južnej Ukrajiny, pretože leží na ceste k strategickému čiernomorskému prístavu Odesa. Mykolajiv sa nachádza zhruba 100 kilometrov severozápadne od Chersonu, ktorý padol do rúk ruských jednotiek počas prvých týždňov vojny.

11:40 Námorníctvo zasiahlo ruský remorkér s muníciou, zbraňami a personálom

Ukrajinské námorníctvo zasiahlo v Čiernom mori ruskú loď. Tá prepravovala muníciu, zbrane a personál na Ruskom okupovaný Hadí ostrov. Na Facebooku o tom informovalo námorníctvo ukrajinských ozbrojených síl.

Na palube ruského remorkéra Vasilij Bech, ktorý postavili v lodenici v Astracháni a súčasťou ruskej čiernomorskej flotily je od roku 2017, sa podľa Ukrajincov nachádzal protilietadlový raketový systém TOR.

Hadí ostrov leží v severozápadnej časti Čierneho mora, asi 50 kilometrov od južného cípu ukrajinskej pevniny a 300 kilometrov západne od anektovaného polostrova Krym. Hoci má rozlohu iba 18 hektárov, má veľký strategický význam.

9:00 Nenapadli sme Ukrajinu, tvrdí minister zahraničných vecí Lavrov

Od útoku ruskej armády na Ukrajinu pred takmer štyrmi mesiacmi prišli o život tisíce civilistov, ukrajinské mestá sa zmenili na trosky a milióny Ukrajincov museli utiecť zo svojich domovov, no šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov tvrdí, že tieto veci nie sú také, ako sa na prvý pohľad zdajú. „Nenapadli sme Ukrajinu,“ povedal v rozhovore pre britskú spravodajskú televíziu BBC.

Lavrov tvrdošijne ďalej rozhlasuje, že Rusko pri svojom konaní nemalo na výber. „Vyhlásili sme špeciálnu vojenskú operáciu, pretože sme nemali absolútne žiadny iný spôsob, ako vysvetliť Západu, že zavlečenie Ukrajiny do NATO je trestný čin,“ poznamenal. Taktiež zopakoval oficiálnu líniu Kremľa, že na Ukrajine sú nacisti a ruská armáda „denacifikuje“ krajinu.

Neskôr mu redaktor BBC odcitoval oficiálnu správu OSN o tom, ako ruskí vojaci v ukrajinskej dedine Jahidne v Černihivskej oblasti prinútili 360 ľudí vrátane 74 detí a piatich osôb so zdravotným postihnutím zostať 28 dní v suteréne školy, kde nebola žiadna toaleta ani voda, pričom tam zomrelo desať ľudí. Keď sa ho opýtal, či aj toto je „boj proti nacistom“, Lavrov odpovedal: „Je to veľká škoda.“ Zároveň dodal, že predstavitelia OSN sú často vystavovaní tlaku zo strany Západu, aby šírili falošné správy.

Lavrov potom obvinil BBC, že neodhalila pravdu o tom, čo sa dialo s obyvateľstvom v separatistami ovládaných oblastiach východnej Ukrajiny, v ktorých podľa neho tamojších civilistov osem rokov bombardovali ukrajinské jednotky. Redaktor mu povedal, že BBC za ostatné roky mnohokrát kontaktovala vedenie v separatistami ovládaných oblastiach so žiadosťou o povolenie ísť sa pozrieť, čo sa deje. Zakaždým jej bol odmietnutý vstup.

Redaktor sa Lavrovom nenechal zmanipulovať a vzápätí naznačil, že ak by skutočne došlo ku genocíde, na ktorú sa Rusko odvoláva, tak by luhanskí a doneckí separatisti mali záujem, aby sa tam reportéri BBC dostali. Na otázku, prečo ich potom do samozvanej Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky nepustili, Lavrov stroho odvetil: „Neviem.“

SITA/TASS Host Photo Agency Pool via AP

Správy z predchádzajúceho dňa 16.6.2022:

20:53 Ukrajina je pripravená pracovať na vstupe do Európskej únie, povedal Zelenskyj

Ukrajina je „pripravená pracovať“ na tom, aby sa stala plnohodnotným členom Európskej únie. Ako referuje spravodajský web BBC, povedal to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po štvrtkovom stretnutí so štyrmi lídrami EÚ v Kyjeve.

SITA/Ludovic Marin, Pool via AP

18:42 Tajná služba odhalila ruského špióna, chcel sa infiltrovať na Medzinárodný trestný súd

Holandská tajná služba (AIVD) odhalila ruského špióna, ktorý sa vydával za stážistu a chcel sa tak infiltrovať na Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu, ktorý vyšetruje vojnové zločiny páchané ruskými vojakmi na Ukrajine. AIVD o tom informovala vo štvrtok, píše agentúra AFP.

Sergejovi Vladimirovičovi Čerkasovovi z ruskej vojenskej rozviedky (GRU), ktorý používal falošné brazílske doklady na meno Viktor Muller Ferreira, v apríli nepovolili vstup do Holandska. Podľa AIVD predstavoval "hrozbu pre národnú bezpečnosť".

Prítomnosť ruského špióna v ICC by bola pre ruské tajné služby podľa AIVD veľmi cenná, keďže súd vyšetruje Ruskú federáciu v súvislosti s aktuálne prebiehajúcou vojnou na Ukrajine a rusko-gruzínskou vojnou z roku 2008.

16:02 Vojenská pomoc Ukrajine nie je provokácia, ale podpora nezávislého štátu, vraví Stoltenberg

Generálny tajomník Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) Jens Stoltenberg vo štvrtok povedal, že vojenská pomoc NATO Ukrajine nie je „provokácia“, ale skôr podpora nezávislého štátu. Referuje o tom spravodajský web CNN.

Keď ho požiadali, aby sa vyjadril k poznámkam pápeža Františka zverejneným začiatkom tohto týždňa, že vojna na Ukrajine „bola možno nejakým spôsobom buď vyprovokovaná, alebo sa jej nezabránilo“, Stoltenberg povedal, že „NATO je obranná aliancia a vojna je vojnou prezidenta Putina“.

„Toto je vojna, ktorú sa rozhodol viesť proti nezávislému suverénnemu národu, a to, čo NATO robí už mnoho rokov, je podpora suverénneho nezávislého národa v Európe - Ukrajiny,“ dodal Stoltenberg na tlačovej konferencii v Bruseli po stretnutí s ministrami obrany.

15:01 Od začiatku vojny sa na Ukrajinu vrátilo približne 2,5 milióna ľudí

Od konca februára, keď vypukla vojna na Ukrajine, sa do svojej domovskej krajiny vrátilo približne 2,5 milióna Ukrajincov. Na svojom oficiálnom webe o tom informoval Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR).

Viac ako päť miliónov Ukrajincov sa k 14. júnu 2022 zaregistrovalo v Európe na dočasnú ochranu alebo v podobnom systéme národnej ochrany. Najmenej 7,5 milióna Ukrajincov už v dôsledku vojny opustilo svoju vlasť.

14:02 Veľká Británia uvalili ďalšie sankcie na Rusko. Túkajú sa aj patriarchu Kirilla

Britské ministerstvo zahraničia oznámilo nové kolo sankcií voči Rusku, ktoré súvisia s núteným presunom a adopciami ukrajinských detí. Medzi sankcionovanými je ruská komisárka pre práva detí Maria Ľvová-Belová, ktorú Londýn viní z „umožnenia násilného odobratia 2 000 zraniteľných detí z Luhanskej a Doneckej oblasti a vytvorenia novej politiky na uľahčenie ich nútených adopcií v Rusku“. 

AP Photo/Alexander Zemlianichenko

Sankcie sa tentoraz týkajú aj patriarchu ruskej pravoslávnej cirkvi Kirilla za jeho výraznú podporu ruskej vojenskej agresie na Ukrajine. Na sankčnom zozname sa tiež ocitli ďalší spojenci ruského prezidenta Vladimira Putina, informuje spravodajský portál Sky News.

12:45 Ďalšie zbrane pomôžu Ukrajine získať späť okupované územia

Zbrane dodané Spojenými štátmi pomôžu Ukrajine získať späť Rusmi okupované územia vrátane Krymu a Donbasu. Uviedol to ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov vo štvrtok v rozhovore pre americkú stanicu CNN, informuje TASR.

„Chystáme sa oslobodiť všetky naše územia, všetko vrátane Krymu,“ uviedol Reznikov v rozhovore s reportérom CNN Matthewom Chanceom v Bruseli.

Ako ďalej priblížil, prvým krokom bude stabilizácia situácie, aby sa predišlo ďalším stratám na životoch. Druhou etapou je podľa neho zatlačenie ruských jednotiek naspäť na pozície, na ktorých boli pred inváziou z 24. februára.

10:03 V bojmi zmietanom Severodonecku zostáva zhruba 10 000 civilistov

Približne 10 000 civilistov zostáva uviaznutých vo východoukrajinskom meste Severodoneck, kde už niekoľko týždňov zúria ťažké boje medzi ukrajinskými a ruskými jednotkami. Uviedol to vo štvrtok gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. 

„Zo 100 000 obyvateľov zostáva (v meste) približne 10 000,“ napísal Hajdaj na sociálnej sieti Telegram. Ako dodal, jednotky Kyjeva sa snažia čo najviac zadržať nepriateľa.

Vnútri chemickej továrne Azot v priemyselnej časti mesta, v ktorom ukrajinské sily už celé týždne odolávajú ruskému bombardovaniu a útokom, uviazlo podľa slov Hajdaja vyše 500 civilistov.

AFP píše, že situácia v závode Azot pripomína mariupolské oceliarne Azovstaľ, kde sa takisto ukrývali tisíce civilistov a ukrajinské sily tam niekoľko týždňov odolávali prevahe ruskej armády, až napokon v máji utrpeli porážku

9:34 Prezident Volodymyr Zelenskyj ocenil ďalšiu vojenskú pomoc zo strany USA

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že je „vďačný" za pomoc v sume 1 miliardy dolárov, ktorú ohlásili USA. Pomoc, ktorej súčasťou je delostrelectvo a moderné raketové systémy, bude osobitne dôležitá pre obranu Donbasu, povedal Zelenskyj. 

„Samozrejme, budeme robiť všetko, aby sme zatiaľ prekonali ich výhody," povedal o ruskej ofenzíve na východe Ukrajiny. „Každý deň bojujem, aby Ukrajina dostala nevyhnutné zbrane a vybavenie," dodal ukrajinský prezident vo svojom stredajšom večernom videopríhovore. Zelenskyj zároveň ocenil aj ďalšiu humanitárnu pomoc, ktorú v sume 225 miliónov dolárov pre Ukrajinu sľúbil americký prezident Joe Biden.

7:50 Macron, Scholz a Draghi sú na ceste do Kyjeva

Francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecký kancelár Olaf Scholz a taliansky premiér Mario Draghi odcestovali vo štvrtok z Poľska vlakom do ukrajinskej metropoly Kyjev, uviedli talianske a nemecké médiá. 

Nemecká televízna stanica ZDF spresnila, že traja lídri na Ukrajinu odcestovali vo štvrtkových ranných hodinách. Taliansky denník La Reppublica zverejnil aj fotografiu Macrona, Scholza i Draghiho, píše AFP

Scholza opakovane kritizovali za to, že počas vojny na Ukrajine nezaujal dostatočne dôrazný postoj proti Rusku a od začiatku ruskej vojenskej invázie (24. februára) ešte nenavštívil Kyjev.

Informácie z predchádzajúceho dňa (15.6.) si môžete prečítať nižšie: 

20:58 Ukrajina údajne zmarila teroristický útok proti vedeniu krajiny

Ukrajina v stredu vyhlásila, že tamojšej polícii sa podarilo zmariť teroristický útok namierený proti vedeniu štátu. Informovala o tom britská spravodajská stanica Sky News s odvolaním sa na agentúru Interfax-Ukrajina.

Ako povedal námestník ukrajinského ministra vnútra Jevhenij Jenin, útok bol zastavený vďaka informáciám, ktoré dostávame od našich operatívnych zdrojov.

Jenin v televíznom rozhovore dodal, že podrobnosti bude možné zverejniť až po víťazstve ukrajinských síl bojujúcich proti ruskej armáde.

20:00 USA poskytnú Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc za miliardu dolárov

Spojené štáty poskytnú Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc vo výške jednej miliardy dolárov. Zahŕňať bude delostrelectvo, muníciu a protilodné strely. V stredu to oznámil americký prezident Joe Biden. TASR informuje na základe správy britskej spravodajskej stanice BBC.

Biden po stredajšom telefonáte s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským ohlásil, že nový balík vojenskej pomoci je určený pre ukrajinské obranné operácie v Donbase. Obsahuje ďalšie delostrelecké systémy a zbrane pobrežnej obrany, ako aj muníciu pre delostrelectvo a sofistikované raketové systémy, uvádza sa vo vyhlásení Bieleho domu.

18:59 Ukrajina spustila protiofenzívu v okupovanej Chersonskej oblasti

Ukrajinská armáda spustila ofenzívu v Chersonskej oblasti na juhu krajiny, ktorej veľkú časť – vrátane oblastnej metropoly Cherson – ovládajú príslušníci ruských okupačných síl. Pre britskú televíziu Sky News to uviedol vojenský analytik Michael Clark.

Podľa jeho informácií ukrajinské sily otvorili 80-kilometrov dlhý front v oblasti na sever a severovýchod od Chersonu s cieľom oslobodiť tamojšie oblasti okupované Ruskom.

17:10 Minister obrany USA vyzval Západ na zvýšenie dodávok zbraní pre Ukrajinu

Americký minister obrany Lloyd Austin vyzval v stredu spojencov, aby zintenzívnili dodávky zbraní pre Ukrajinu brániacu sa pred ruskými inváznymi silami. 

„Musíme pridať v našom spoločnom záväzku týkajúcom sa sebaobrany Ukrajiny a musíme sa ešte viac usilovať, aby Ukrajina  dokázala brániť seba, svojich občanov a svoje územie,“ uviedol Austin na zasadnutí Severoatlantickej rady (NAC) na úrovni ministrov obrany v Bruseli. Stretnutie sa zaoberá prípravami summitu NATO v Madride, ktorý sa bude konať o dva týždne.

15:56 Zelenskyj je pozvaný na nadchádzajúci summit NATO v Madride

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v stredu oznámil, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj je pozvaný na summit lídrov Severoatlantickej aliancie, ktorý sa uskutoční koncom júna v španielskej metropole Madrid.

„(Zelenskyj) je samozrejme vítaný, aby prišiel osobne. Ak to preňho ale nebude možné, tak sa nám prihovorí prostredníctvom videokonferencie,“ uviedol Stoltenberg na tlačovej konferencii v Bruseli.

Lídri NATO sú podľa generálneho tajomníka „veľmi odhodlaní podporiť Ukrajinu a preukázať, že solidarita nespočíva iba v slovách, ale aj v skutkoch.“

13:40 Ukrajinskí vojaci v Severodonecku bojovali aj tesne pred uplynutím ruského ultimáta

Rusko vyzvalo ukrajinské jednotky nachádzajúce sa v chemickej továrni Azot, aby „zastavili nezmyselný odpor“ a od stredajšieho rána zložili zbrane. Podľa Ukrajiny sa pritom v Azote nachádzajú okrem vojakov aj civilisti, ktorých Rusko prisľúbilo v stredu evakuovať cez humanitárne koridory.

„Je to stále ťažšie, no naša armáda zadržiava nepriateľa naraz v troch smeroch,“ uviedol Serhij Hajdaj, gubernátor Luhanskej oblasti, v ktorej sa Severodoneck nachádza. Hajdaj zverejnil túto informáciu na sociálnej sieti pred 8.00 h miestneho času. Práve o tomto čase malo uplynúť ruské ultimátum.

„Bránia Severodoneck a nedovolia (ruským vojakom) postupovať smerom k Lysyčansku,“ uviedol Hajdaj v súvislosti s mestom, ktoré od Severodonecka oddeľuje iba rieka. „Bez ohľadu na to sú však Rusi blízko, obyvatelia trpia a domy sú ničené,“ dodal gubernátor.

11:40 OSN varuje pred adopciami ukrajinských detí v Rusku

Ukrajinské deti nesmú byť v Rusku adoptované, do tejto krajiny boli totiž od začiatku invázie Moskvy na Ukrajine vo februári premiestnené tisíce detí a dospievajúcich, upozornila v utorok predstaviteľka OSN Afšán Chánov

SITA/AP PHOTO/NATACHA PISARENKO

„Znovu opakujeme, aj Ruskej federácii, že počas núdzových situácií alebo bezprostredne po nich nesmú prebiehať adopcie,“ povedala novinárom Chánová, regionálna riaditeľka Detského fondu OSN (UNICEF) pre Európu a strednú Áziu.

Viac sa dočítate na tomto mieste.

9:50 Ukrajinské sily odrazili pokusy o útoky na mestá v Donbase

Ukrajinská armáda tvrdí, že úspešne odrazila pokusy ruských síl zaútočiť na jej pozície v mestách Sjevjerodoneck a Toškivka na východe Ukrajiny. Boje tam však pokračujú, uviedol generálny štáb ukrajinských síl. 

Ruská armáda použila mínomety, delostrelectvo a salvové raketové systémy (MLRS) na ostreľovanie niekoľkých populačných centier v oblasti Sjevjerodonecka vrátane spomenutého mesta, Lysyčanska, Toškivky, Ustynivky, Borivského a Meťolkina. Informuje o tom spravodajský portál BBC, ktorý upozorňuje, že tieto tvrdenia sa nedali nezávisle overiť.

7:25 Od bojov v Donbase bude závisieť ďalšie smerovanie vojny, povedal Zelenskyj

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok večer povedal, že obrana Donbasu je životne dôležitá. Práve výsledok tamojších bojov totiž podľa jeho slov určí, akým smerom sa bude vojna ďalej uberať.

„Vydržať na Donbase je rozhodujúce. Donbas je kľúčovým v určení toho, kto bude dominovať v nadchádzajúcich týždňoch,“ povedal Zelenskyj prostredníctvom aplikácie Telegram vo svojom tradičnom večernom prejave k ukrajinskému ľudu. Zároveň však dodal, že ukrajinské sily bohužiaľ v Severodonecku a okolí utrpeli v intenzívnych bojoch bolestné straty.

Informácie z predchádzajúceho dňa (14.6.) si môžete prečítať nižšie: 

18:40 Rusko zakázalo vstup na svoje územie popredným britským novinárom 

Ruské ministerstvo zahraničných vecí v utorok oznámilo, že v súvislosti s protiruskými krokmi britskej vlády zavádza sankcie voči popredným britským novinárom a zástupcom rezortu obrany. Týchto 49 fyzických osôb má zákaz vstupu na územie Ruskej federácie.

Podľa vyhlásenia zverejneného ruským rezortom diplomacie v aplikácii Telegram sú britskí novinári, uvedení na zozname, zapojení „do zámerného šírenia nepravdivých a jednostranných informácií o Rusku a udalostiach na Ukrajine a v Donbase“. „Svojimi zaujatými hodnoteniami tiež prispievajú k podnecovaniu rusofóbie v britskej spoločnosti,“ píše sa vo vyhlásení.

Na zozname novinárov spravodajcovia BBC Clive Myrie, Orla Guerinová a Nick Robinson, ktorí pôsobili na Ukrajine, ako aj generálny riaditeľ BBC Tim Davie.       

Okrem nich dostali zákaz vstupu do Ruska aj redaktori, moderátori a komentátori denníkov a televízií: Financial Times, Guardian, Daily Mail, Independent, Daily Telegraph, Sky News, The Times, BBC, Channel Four News, ITV.

Zákaz vstupu do Ruska dostal aj politológ Mark Galeotti, ktorý sa špecializuje na problematiku medzinárodného zločinu a bezpečnosti v súvislosti s Ruskom. V zozname sankcionovaných osôb spojených s obranným priemyslom je napr. námestník ministra obrany Jeremy Quin, viacero vysokopostavených predstaviteľov velenia britských ozbrojených síl vrátane veliteľa kráľovského námorníctva Bena Keya a veliteľa letectva Michaela Wigstona.

Zákaz vstupu do Ruska má už aj množstvo poslancov britského parlamentu a predstaviteľov vplyvných spoločností.

15:20 Amnesty International obvinila Rusko z použitia kazetovej munície

Medzinárodná mimovládna organizácia Amnesty International obvinila Rusko z použitia zakázanej kazetovej munície pri útokoch na Charkov, pri ktorých prišli o život a utrpeli zranenia stovky civilistov.

Spomenuté druhé najväčšie ukrajinské mesto nachádzajúce sa pri hraniciach s Ruskom čelí prakticky od vypuknutia vojny intenzívnemu ostreľovaniu. „Opakované používanie zakázanej kazetovej munície je šokujúce a je ďalším znakom absolútnej neúcty k životom civilistov,“ povedala konzultantka Amnesty International pre krízové situácie Donatella Roverová. Ruské sily zodpovedné za tieto „strašné útoky“ musia byť podľa nej brané na zodpovednosť za svoje činy. „Obete a ich rodiny musia dostať odškodnenie,“ dodala.

Amnesty International vo svojej pondelkovej správe citovala viacerých lekárov z charkovských nemocníc. Tí vyšetrovateľom ukázali úlomky, ktoré odstránili z tiel pacientov, preživších a svedkov útokov.

14:15 Protivzdušná obrana zostrelila ruské rakety nad Ternopiľskou i Ľvivskou oblasťou

Ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila niekoľko ruských rakiet nad Ternopiľskou oblasťou na západe Ukrajiny. Na Telegrame o tom informoval gubernátor oblasti Volodymyr Truš. Podľa predbežných správ nedošlo k žiadnym civilným obetiam ani škodám. Truš vyzval obyvateľov, aby sa počas náletov schovali do krytov.

Gubernátor susednej Ľvivskej oblasti Maksym Kozyckyj zasa na rovnakej platforme informoval, že protivzdušná obrana zostrelila raketu nad mestom Zoločiv, ktoré leží približne na polceste medzi Ternopiľom a Ľvivom. Raketa poškodila civilnú infraštruktúru. Informácie o možných obetiach zatiaľ nie sú známe.

V sobotu Rusi zaútočili v Ternopiľskej oblasti na mesto Čortkiv, pričom pri raketovom útoku utrpelo zranenia 22 ľudí vrátane 12-ročného dievčaťa. Moskva tvrdí, že útok bol zacielený na sklad zbraní, no podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského nemal tento útok žiadny taktický ani strategický zmysel.

11:00 Evakuácia civilistov zo Severodonecka pokračuje

Evakuácia ľudí na východe Ukrajiny, 11. 6. 2022SITA/AP Photo/Efrem LukatskyEvakuácia ľudí na východe Ukrajiny, 11. 6. 2022Ukrajinské úrady pokračujú v evakuácii civilistov zo Severodonecka počas každého utíšenia „extrémne eskalovaného“ boja o kontrolu nad týmto východoukrajinským mestom. Posledný z troch hlavných mostov zo Severodonecka bol podľa šéfa regionálnej vojenskej správy už v pondelok neprejazdný, ale úrady uviedli, že stále majú cesty na príchod do mesta a odchod z neho. Informuje o tom portál cnn.com.

„Cesty spojenia s mestom sú dosť ťažké, ale existujú,“ povedal pre ukrajinskú televíziu šéf vojenskej správy Severodonecka Oleksandr Strjuk. Konštatoval, že evakuácia sa realizuje „každú minútu, keď je tu pokoj alebo existuje možnosť prepravy“. Strjuk dodal, že viac ako 500 civilistov sa stále ukrýva v chemickom závode Azot.

Šéf vojenskej správy Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj pre ukrajinskú televíziu v utorok povedal, že Rusi do oblasti presunuli ďalšie dva taktické prápory. Poznamenal, že ruské sily sa naďalej snažia obkľúčiť ukrajinských vojakov v mestách Severodoneck a Lysyčansk.

9:35 Podľa Británie Rusko po prvý raz za niekoľko týždňov postúpilo v Charkovskej oblasti

Ruská armáda pravdepodobne po prvý raz v priebehu niekoľkých týždňov dosiahla malý pokrok v Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny. Ako referuje spravodajský web BBC, tvrdí to britské ministerstvo obrany, podľa ktorého hlavnou snahou Moskvy zostáva útok na Severodoneck v Donbase.

Podľa Britov zvýšili Rusi rozpočet na obranu o 20 percent, čo umožní mobilizáciu tamojšej obrannej priemyselnej základne. Toto odvetvie však môže mať problémy so splnením požiadaviek ruskej armády, čiastočne pre vplyv sankcií a nedostatok odborných znalostí.

Rusko by tak mohlo mať problémy pri produkcii vysokokvalitnej techniky a pokročilejších systémov, čo by znamenalo, že by pomerne ťažko dokázalo nahradiť vojenské vybavenie, o ktoré prišlo na Ukrajine. 

Informácie z predchádzajúceho dňa (13.6.) si môžete prečítať nižšie: 

19:30 V hrobe pri Buči našli sedem tiel, niektoré mali zviazané nohy a ruky

Ukrajinská polícia informovala v pondelok o náleze ďalšieho masového hrobu neďaleko ukrajinského mesta Buča v Kyjevskej oblasti. V hrobe ležalo sedem tiel.

Na sociálnej sieti Facebook o tom informoval regionálny policajný veliteľ Andrij Nebytov, ktorý dodal, že viaceré z tiel mali zviazané ruky a nohy. "Sedem civilistov Rusi mučili a potom zbabelým spôsobom popravili guľkou do hlavy," uviedol Nebytov s tým, že "niekoľko obetí malo zviazané ruky a kolená".

Spresnil, že tento hrob bol objavený v oblasti neďaleko obce Myrocke, ktorá leží asi desať kilometrov severozápadne od mesta Buča. Podľa jeho slov pracuje polícia na identifikácii obetí.

Buča sa dostala do povedomia svetovej verejnosti a médií začiatkom apríla, keď sa odtiaľ po asi mesiaci okupácie stiahli ruské jednotky. Po ich odsune objavili ukrajinské armádne a bezpečnostné zložky na uliciach, v domoch či provizórne pochované desiatky tiel v civilnom oblečení, niektoré so zviazanými rukami.

Odvtedy v oblasti Buče a jej okolí objavujú stále viac tiel, ktoré sa podľa agentúry AFP stali synonymom obvinení z vojnových zločinov pripisovaných ruským vojakom. Moskva takéto tvrdenia opakovane odmieta a trvá na tom, že išlo o "falzifikáty", ktoré zinscenoval Kyjev s podporou Západu.

 Agentúra AFP pripomenula, že koncom apríla boli v hrobe v obci Myrocke nájdené telá ďalších troch zastrelených mužov so zviazanými rukami. Polícia uviedla, že na telá bolo vidno známky mučenia. Ukrajinský policajný prezident Ihor Klymenko na Facebooku informoval, že k dnešnému dňu sa na Ukrajine vyšetruje viac ako 12.000 prípadov smrti civilistov. Dodal, že asi 1200 tiel ešte nebolo identifikovaných.

Upozornil súčasne, že ide o predbežný počet obetí civilistov od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. "Sú len tí mŕtvi ukrajinskí civilisti, ku ktorým má Ukrajina prístup a ktorých sa jej podarilo nájsť," píše sa v statuse na Facebooku.  Podľa Klymenka asi 25 percent všetkých obetí nájdených na Ukrajine sú ženy a deti.

AP Photo/Vadim Ghirda, File

16:20 Od začiatku ruskej invázie zahynulo viac ako 12.000 civilistov

Viac ako 12.000 civilistov už zahynulo od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Oznámil to v pondelok šéf ukrajinskej polície Ihor Klymenko, informuje agentúra DPA.

Klymenko v rozhovore pre agentúru Interfax-Ukrajina uviedol, že 75 percent civilných obetí konfliktu predstavujú muži, 23 percent ženy a dve percentá deti.

"Sú to civilisti, títo ľudia nemajú nič spoločné s armádou alebo bezpečnostnými zložkami," zdôraznil šéf ukrajinskej polície. Dodal, že 1200 obetí rusko-ukrajinského konfliktu ešte stále nebolo identifikovaných.

Viac ako 1500 tiel obetí bolo nájdených v okolí hlavného mesta Ukrajiny Kyjeva po tom, ako sa z týchto oblastí na konci marca stiahli ruské invázne jednotky. Objavenie masových hrobov v meste Buča vyvolalo medzinárodné pobúrenie.

Rusko spustilo mohutný vojenský útok na Ukrajinu 24. februára. Organizácia Spojených národov doposiaľ potvrdila 4300 civilných obetí vojny na Ukrajine, avšak pripúšťa, že ich skutočný počet je zrejme omnoho vyšší.

SITA/AP Photo/Natacha Pisarenko

15:00 Ukrajina potrebuje delostrelecké systémy kalibru 155 mm

Hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj informoval, že frontová línia na Ukrajine sa v súčasnosti tiahne 2450 kilometrov, pričom na 1105 kilometroch sa vedú aktívne bojové operácie.

Zalužnyj to napísal v statuse zverejnenom na sociálnej sieti Facebook po rokovaní s americkým generálom Markom Milleym, predsedom Zboru náčelníkov štábov americkej armády.

Ukrajinský generál informoval svojho kolegu o aktuálnej situácii, pričom zdôraznil, že ruská armáda sústredila svoje hlavné sily na severe Luhanskej oblasti. Hromadne tam používa delostrelectvo, pričom má - podľa Zalužného - "desaťnásobnú palebnú prevahu" nad ukrajinskou armádou, ktorá však "napriek všetkému drží svoje pozície".

Podľa Zalužného je situácia komplikovaná najmä v meste Severodoneck, kde ruská armáda rozmiestnila až sedem práporových taktických skupín. Ukrajinskej armáde sa napriek silnej paľbe podarilo protivníka zastaviť, uviedol Zalužnyj. Dodal: "Každý meter ukrajinskej zeme je tam nasiaknutý krvou - nielen tou našou, ale aj tou okupantskou".

Informoval tiež o obnovení ostreľovania obytných oblastí Charkova, ako aj o tom, že jednotky Ruskej federácie pokračujú v delostreleckej a mínometnej paľbe na pozície ukrajinskej armády v okolí miest Černihiv a Sumy.

Dodal, že v niektorých oblastiach ukrajinská armáda podnikla protiútoky. Agentúra DPA v tejto súvislosti pripomenula, že nedávno sa objavili správy o tom, že ukrajinskej armáde sa podarilo získať späť územia na hraniciach Mykolajivskej a Chersonskej oblasti.  

Zalužnyj v súvislosti s vývojom na bojiskách Ukrajiny zopakoval požiadavku ukrajinského velenia adresovanú západným spojencov – aby pomohli Ukrajine získať viac delostreleckých systémov kalibru 155 mm, a to v čo najkratšom čase.

Podľa Zalužného statusu na Facebooku si s generálom Milleym vymenili názory na priebeh transferu a použitia spojencami už poskytnutých zbraní a prediskutovali scenáre ďalšieho možného vývoja situácie.

10:00 Ruské jednotky vytlačili ukrajinskú armádu z centra Severodonecka

Jednotky ukrajinskej armády boli vytlačené z centra mesta Severodoneck v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny, kde už týždne prebiehajú ťažké boje medzi ruskou a ukrajinskou stranou. Oznámila to v pondelok ukrajinská armáda na sociálnej sieti Facebook. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

"Nepriateľ vykonal útočné operácie s pomocou delostrelectva v meste Severodoneck a čiastočne uspel, keď vytlačil naše jednotky z centra mesta," uviedla ukrajinská armáda. Gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj taktiež uviedol, že ruské jednotky dosiahli cez noc v Severodonecku "čiastočný úspech". Podľa Hajdaja pritom Moskva "zhromažďuje stále viac vybavenia", aby "obkľúčila" Severodoneck a neďaleké mesto Lysyčansk.

Hajdaj tiež oznámil, že pri ostreľovaní Lysyčanska, ktoré od Severodonecku oddeľuje rieka Siverskyj Donec, zahynuli traja civilisti vrátane šesťročného chlapca. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v noci na pondelok uviedol, že ukrajinské a ruské sily bojujú "doslova o každý meter" Severodonecka.            

Severodoneck sa stal epicentrom bojov na východe Ukrajiny o kontrolu nad priemyselným regiónom Donbas, ktorý tvorí Donecká a Luhanská oblasť. Týždne trvajúce boje zničili časti tohto mesta a stali sa jednými z najkrvavejších od začiatku ruskej vojenskej ofenzívy 24. februára.

9:40 Podľa Zelenského by Rusko mohlo do konca júna stratiť viac ako 40-tisíc vojakov

Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského by počet obetí na životoch medzi ruskými ozbrojenými silami mohol do konca júna prekročiť hranicu 40-tisíc. Kyjiv opakovane tvrdí, že ruská armáda počas invázie na Ukrajinu stráca veľký počet vojakov, ale Moskva vysoké straty svojich vojakov nepriznáva. Informuje o tom portál news.sky.com.

6:00 Zelenskyj znova žiadal dodanie systémov protiraketovej obrany

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu opätovne vyzval partnerov svojej krajiny, aby jej dodali moderné systémy protiraketovej obrany. Informovali o tom televízia Sky News a denník The Guardian.

"Dodávka takýchto systémov bola možná tento rok, minulý rok a dokonca ešte predtým. Dostali sme ich? Nie. Potrebujeme ich? Áno," povedal Zelenskyj v pravidelnom večernom videopríhovore.

"Na túto otázku bolo už 2606 kladných odpovedí vo forme rôznych ruských riadených striel, ktoré zasiahli ukrajinské mestá, naše mestá, naše dediny, v období od 24. februára," uviedol ukrajinský líder.

Zelenskyj tiež informoval, že po ruskom raketovom útoku v Ternopiľskej oblasti na západe Ukrajiny je desať ľudí stále v nemocnici. Pri útoku na mesto Čortkiv utrpelo podľa tamojších predstaviteľov v sobotu večer zranenia najmenej 22 ľudí vrátane troch žien a dieťaťa.

"Tento útok, rovnako ako drvivá väčšina ďalších ruských úderov, nemal taktický ani strategický zmysel. Je to teror, len teror," povedal Zelenskyj. "Medzi obeťami je 12-ročné dievča z Charkova. Išlo do Ternopiľskej oblasti, aby utieklo pred ruskou armádou. A takéto skutočnosti budú teraz určovať vnímanie Ruska vo svete. Nie Peter I. alebo Lev Tolstoj, ale deti zranené a zabité pri ruských útokoch," vyhlásil.

Správy z predchádzajúceho dňa 12.6.2022:

20:59 Rezort zahraničia potvrdil, že na Ukrajine zomrel britský dobrovoľník

Ministerstvo zahraničných vecí Veľkej Británie potvrdilo, že v bojoch na Ukrajine bol zabitý britský dobrovoľník. „Podporujeme rodinu Brita, ktorý zomrel na Ukrajine," uviedol hovorca rezortu. Úmrtie Jordana Gatleya vo východoukrajinskom meste Sjevjerodoneck počas boja proti ruskej armáde už skôr oznámila jeho rodina. Jordan Gatley odišiel z britskej armády v marci a krátko po tom odcestoval na Ukrajinu, aby pomáhal odrážať ruské sily a aby cvičil ukrajinských vojakov. Informuje o tom portál news.sky.com.

17:39 Moskva tvrdí, že útokom na mesto Čortkiv na západe Ukrajiny zničila sklad zbraní

Ruský raketový útok na mesto Čortkiv v Ternopiľskej oblasti na západe Ukrajiny, ktorý zranil 22 ľudí vrátane 12-ročného dieťaťa, bol podľa Moskvy zacielený na sklad zbraní. Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že útokom zničilo „veľký sklad protitankových raketových systémov, prenosných systémov protivzdušnej obrany a delostreleckých granátov, ktoré kyjivskému režimu dodali USA a európske krajiny". Informuje o tom portál bbc.com, ktorý poznamenáva, že tieto informácie nedokáže nezávisle overiť.

15:52 Rusi zničili druhý most spájajúci Sjevjerodoneck a Lysyčansk

Ruská armáda zničila druhý most spájajúci mesta Sjevjerodoneck a Lysyčansk a bombardujú tretí. Uviedol to guvernér Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. Prvý most Rusi zničili ešte 22. mája. Hajdaj dodal, že situácia v Sjevjerodonecku je extrémne ťažká a nasledujúce dva dni budú rozhodujúce. Ruská armáda však podľa jeho slov doteraz nedokázala mesto obsadiť. Informuje o tom portál bbc.com.

„Chcú úplne odrezať Sjevjerodoneck od možnosti evakuovať odtiaľ ľudí alebo priviezť tam muníciu a posily," konštatoval guvernér. Dodal, že Rusko dnes a zajtra použije všetky svoje rezervy s cieľom získať Sjevjerodoneck. Podľa neho by mohli postupovať aj iným smermi s cieľom mesto odrezať prevzatím kontroly nad cestou Lysyčansk-Bachmut.

14:58 Kyjev dohodol dve trasy na vývoz obilia cez Poľsko a Rumunsko

Ukrajina dohodla dve trasy na vývoz obilia, a to cez Poľsko a Rumunsko, v snahe odvrátiť globálnu potravinovú krízu. Uviedol to námestník ministra zahraničných vecí Dmytro Senik, ktorý dodal, že globálna potravinová bezpečnosť je ohrozená pre ruskú inváziu na Ukrajinu a zastavený export obilia cez Čierne more. Kyjev rokuje aj s pobaltskými štátmi o treťom koridore pre vývoz potravín, poznamenal Senik. Informuje o tom portál news.sky.com.

Námestník ukrajinského rezortu zahraničia neposkytol detaily o tom, koľko obilia sa už presunulo cez koridory v Poľsku a Rumunsku. Dodal však, že tieto trasy „nie sú dokonalé, pretože na nich vznikajú zápchy, ale robíme, čo dokážeme, aby sme tieto trasy zatiaľ rozvíjali".

12:13 Rusi sa pripravujú, že vojna na Ukrajine potrvá do októbra

Ruská armáda sa podľa odhadov ukrajinskej vojenskej rozviedky pripravuje na dlhšiu vojnu na Ukrajine. Plány ruských ozbrojených síl sa predĺžili o ďalších 120 dní - do októbra tohto roka, uviedli vojenskí experti amerického Inštitútu pre výskum vojny (ISW). TASR správu prevzala z agentúry DPA, ktorá o tom informovala v nedeľu.

AP Photo/Natacha Pisarenko

Ruská armáda bude naďalej upravovať svoje plány v závislosti od úspechu vo východoukrajinskom regióne Donbas, k čomu dochádza takmer na mesačnej báze, uviedli v sobotu večer miestneho času experti ISW s odvolaním sa na námestníka šéfa ukrajinskej vojenskej rozviedky Vadima Sibického.

Informácie podľa odhadov ISW poukazujú na to, že Kremeľ neverí v rýchle dosiahnutie svojich cieľov na Ukrajine, cituje DPA. Ide pritom o pokus ruskej armády korigovať počiatočné nedostatky vojenskej ofenzívy na Ukrajine.

10:55 Ukrajina stále ovláda chemickú továreň v Severodonecku, tvrdí gubernátor Hajdaj

Kyjev stále ovláda priemyselný areál a chemickú továreň vo východoukrajinskom meste Severodoneck, kde sa pred neustálym ruským ostreľovaním skrývajú stovky civilistov, uviedol v nedeľu gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. 

Ruskom podporovaní separatisti v sobotu uviedli, že v severodoneckej chemickej továrni Azot uviazlo aj 300 až 400 ukrajinských bojovníkov.

Hajdaj predtým povedal, že ruské jednotky ovládajú väčšinu tohto malého priemyselného mesta. Ruské ostreľovanie podľa neho spôsobilo v miestnej chemickej továrni veľký požiar. Reuters pripomína, že v nedeľu stále nebolo bezprostredne jasné, či sa už požiar podarilo uhasiť.

8:50 Ukrajinská armáda dostala od Elona Muska satelitné komunikačné systémy

Ukrajinské ministerstvo obrany v sobotu oznámilo, že od zakladateľa a generálneho riaditeľa spoločnosti SpaceX Elona Muska dostalo nové satelitné komunikačné systémy Starlink, ktoré sú potrebné na vykonávanie špeciálnych misií.

Ukrajinské ministerstvo obrany v sobotu na Twitteri uviedlo: „Multitasker @elonmusk zvláda nielen pracovať na prípravách misie na Mars, ale aj odovzdávať starlinky našej rozviedke, ktorá ich tak (veľmi) potrebuje pre svoje špeciálne misie“.

Status ministerstva obrany súčasne obsahuje ubezpečenie, že „ukrajinská armáda bude chrániť slobodu na Zemi, aby mohla byť nastolená aj na Marse.“

Informácie z predchádzajúceho dňa (11.6.) si môžete prečítať nižšie: 

18:46 Obyvateľom Melitopoľa začali odovzdávať ruské pasy

Ruské ozbrojené sily okupujúce juhoukrajinské mesto Melitopoľ začali v sobotu miestnym obyvateľom odovzdávať ruské pasy. Informovala o tom ruská štátna tlačová agentúra TASS, ktorá citovala miestneho predstaviteľa dosadeného Rusmi. Nekonkretizovala však, koľko obyvateľov Melitopoľa požiadalo o ruský pas a koľkí ho dostali. 

Agentúra TASS zároveň uviedla, že od apríla 2019 prostredníctvom zjednodušenej procedúry dostalo ruské občianstvo viac ako 800-tisíc obyvateľov oblastí na východnej Ukrajine, ktoré boli pod kontrolou separatistov. Mesto Melitopoľ sa nachádza mimo Donbasu v Zaporižžskej oblasti, ktorej časť je pod kontrolou ukrajinskej vlády.

17:22 Od začiatku vojny v bojoch zomrelo 32 050 ruských vojakov

Ukrajina uviedla, že od začiatku ruskej vojny v bojoch zahynulo 32 050 príslušníkov ruských ozbrojených síl. Podľa Kyjeva bolo okrem toho zničených 1 419 ruských tankov, 178 vrtuľníkov a 712 delostreleckých systémov. Informuje o tom portál news.sky.com s odvolaním sa na správu ukrajinského médiá Kyjev Independent. Dodáva však, že nedokáže tieto informácie nezávisle overiť.

15:59 Ukrajina žiada vysvetlenie Bidenových výrokov o hrozbách zo strany Ruska

Biden v piatok na podujatí v Los Angeles povedal, že Spojené štáty mali dôkazy o zámere ruského prezidenta Vladimira Putina vpadnúť na Ukrajinu.

„(Putin) šiel na hranice. O tom nebolo pochýb. Zelenskyj o tom to nechcel počuť, takisto ako mnoho ďalších. Rozumiem, prečo to nechceli počuť,“ podotkol prezident USA s tým, že Putin nakoniec na Ukrajinu vpadol.

AP Photo/Evan Vucci, File

Hovorca ukrajinského prezidenta Serhij Nykyforov však toto Bidenovo tvrdenie v sobotu odmietol. Podľa BBC uviedol, že v tom čase  Zelenskyj tri- alebo štyrikrát telefonicky hovoril s Bidenom, pričom si vymenili názory a podrobné hodnotenia situácie. „Slová ‚nikto o tom nechcel počuť určite potrebujú vysvetlenie“, povedal Nykyforov.

13:44 Podľa guvernéra Luhanskej oblasti Rusi v dedine Vrubivka použili zápalné zbrane

Guvernér ukrajinskej Luhanskej oblasti obvinil Rusko z použitia zápalných zbraní v dedine Vrubivka, ktorá leží juhozápadne od miest Sjevjerodoneck a Lysyčansk. Serhij Hajdaj uviedol, že útoky spôsobili rozsiahle škody na civilných zariadeniach.

„Informácia o počte obetí v dedine Vrubivka v okrese Popasna sa ujasňuje," napísal Hajdaj v sobotu na komunikačnej platforme Telegram. Dodal, že ruské sily pokračujú v útokoch na Sjevjerodoneck a ničia dôležité priemyselné zariadenia, vrátane železničných staníc a tehelne a sklárne v susednom meste Lysyčansk.

11:24 Na Ukrajine zrejme zomrel v boji prvý český dobrovoľník

V bojoch na Ukrajine zrejme padol prvý český dobrovoľník, ktorý do krajiny odišiel bojovať. Ministerstvo zahraničných vecí ČR informáciu dostalo a overuje ju, napísal v sobotu spravodajský server Novinky.cz.      

Český dobrovoľník podľa servera padol počas ťažkých bojov, ktoré v súčasnosti prebiehajú vo východoukrajinskom regióne Donbas.

Viac sa dočítate na tomto mieste.

9:45 Rusko používa na pozemné ciele na Ukrajine protilodné rakety

Ruské bombardéry proti pozemným cieľom na Ukrajine pravdepodobne odpaľovali ťažké protilodné rakety zo 60. rokov minulého storočia, ktorých cieľom bolo ničiť lietadlové lode jadrovými hlavicami, uvádza sa v sobotňajšej správe britskej vojenskej rozviedky.

Zo správy vyplýva, že ak sú 5,5-tonové rakety typu Kh-22 použité pri pozemných útokoch s konvenčnými hlavicami, sú veľmi nepresné a môžu spôsobiť vážne vedľajšie škody a straty na životoch.

Rusko pravdepodobne využíva takéto zbrane, lebo sa mu míňajú presnejšie a modernejšie rakety, uviedlo britské ministerstvo obrany v pravidelnom vyhlásení.

8:50 Zelenskyj nechcel počuť americké varovania pred hroziacou ruskou inváziou

Americký prezident Joe Biden uviedol, že jeho ukrajinský náprotivok Volodymyr Zelenskyj pred ruskou inváziou na Ukrajinu nechcel počúvať varovania Ameriky. 

„Viem, že si mnoho ľudí myslelo, že zveličujem,“ povedal v Biden v piatok počas fundraisingovej recepcie v Los Angeles v súvislosti s jeho predchádzajúcimi varovaniami o možnom ruskom útoku na Ukrajinu. „Vedel som však, že máme údaje, ktoré tieto odhady potvrdzovali,“ uviedol ďalej reportérom.

„(Ruský prezident Vladimir Putin) šiel na hranice. Nebolo tu pochýb, a Zelenskyj to nechcel počuť, takisto to nechcelo počuť množstvo ľudí. Rozumiem, prečo to nechceli počuť,“ podotkol prezident USA s tým, že Putin nakoniec na Ukrajinu vtrhol.

Tieto varovania USA sa spočiatku stretli s nedôverou a dokonca skrytou kritikou zo strany niektorých európskych spojencov, ktorí sa v tom čase domnievali, že Spojené štáty majú príliš alarmistický postoj.

Informácie z predchádzajúceho dňa (10.6.) si môžete prečítať nižšie: 

19:30 Putinovo prirovnanie k cárovi dokazuje „krvavé dobýjanie pod falošnou zámienkou

Vyhlásenie ruského prezidenta Vladimira Putina o cárovi Petrovi Veľkom len dokazuje Putinovo "krvavé dobýjanie (Ukrajiny) pod vymyslenými zámienkami", uviedol poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak v piatok na Twitteri. Citoval ho portál americkej televízie CNN.

Podoľak reagoval na Putinovo tvrdenie, že tak ako v prípade ruského cára Petra Veľkého je aj jeho údelom "vziať späť a upevniť" to, čo je oprávnene územím Ruska.

"Putinovo priznanie o dobýjaní území a porovnávanie sa s ruským cárom Petrom Veľkým dokazuje jedno: neexistoval žiadny ’konflikt’, iba krvavé dobýjanie krajiny pod falošnými zámienkami, že prebieha genocída ľudí," napísal Podoľak v tvíte.

"Nemali by sme rozprávať o ’zachraňovaní tváre Ruska’, ale o jeho okamžitej deimperializácii," uviedol poradca prezidenta Volodymyra Zelenského.

Podoľak zrejme narážal na výroky francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona z minulého týždňa, že svet "nesmie ponižovať Rusko", aby s ním boli možné diplomatické rozhovory.

Putin vo štvrtok pri príležitosti 350. výročia narodenia Petra Veľkého vyhlásil, že tento ruský cár nedobýjal a neobsadzoval cudzie územia, ale bojoval o tie, ktoré oprávnene patrili Rusku.

"Prečo tam Peter Veľký išiel? Len si vzal tie územia späť a upevnil ich. A zdá sa, že naším údelom je tiež ’brať si späť územia a upevniť ich’," povedal.

V interview odvysielanom vo štvrtok na britskej stanici BBC ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia tvrdil, že "ciele ruskej operácie boli verejne oznámené".

"Cieľom bola neutralita Ukrajiny, jej demilitarizácia a denacifikácia. A prvoradým cieľom, ktorý sa práve napĺňa, bolo oslobodenie regiónu Donbas," argumentoval Nebenzia, pričom zopakoval známe dôvody Ruska na ospravedlnenie jeho invázie na Ukrajinu.

19:03 Zelenskyj vyzval EÚ, aby Ukrajine čo najskôr udelila štatút kandidáta

Európska únia by mala konať rýchlo a ponúknuť Ukrajine štatút kandidátskej krajiny 27-členného bloku. V príhovore na Kodanskom summite o demokracii to prostredníctvom videokonferencie v piatok povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. TASR správu prevzala od agentúry AP.

Podľa Zelenského "šedá zóna", v ktorej Ukrajina zostala, ruskú agresiu podporuje. Ukrajinský líder vyzval EÚ, aby ukázala, "že jej slová o ukrajinskom ľude, ktorý je súčasťou európskej rodiny, nie sú prázdne".

Zároveň vyjadril poľutovanie nad tým, že "stále existujú niektorí politickí skeptici, ktorí pochybujú o tom", či by sa malo umožniť Ukrajine stať sa členom EÚ.

Ukrajina zintenzívnila svoju snahu o vstup do EÚ odvtedy, ako ju 24. februára napadlo Rusko. Krátko po začiatku ruskej invázie pritom oficiálne požiadala o členstvo v Únii.

16:00 Pri útokoch ruskej armády denne zomiera do 200 ukrajinských vojakov

Do 200 ukrajinských vojakov zomiera každý deň pri útokoch ruskej armády. Povedal to poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak, podľa ktorého len viac a viac západných zbraní odrazí ruskú ofenzívu, zníži počet obetí a donúti Moskvu vyjednávať. Podoľak v rozhovore pre BBC povedal, že denné straty od 100 do 200 vojakov sú výsledkom „úplne chýbajúcej parity" medzi Ukrajinou a Ruskom, ktoré „na front vrhlo takmer všetky nejadrové zbrane" v snahe postúpiť vo východoukrajinskom regióne Donbas a mimo neho.

Prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj nedávno uviedol, že denne o život prichádza do 100 ukrajinských vojakov, ale Podoľak konštatoval, že počet obetí stúpol. Ukrajinskí predstavitelia poukazujú na rastúce straty, aby podporili svoje žiadosti o ďalšie zbrane zo Západu.

13:00 V Sjevjerodonecku sa podľa guvernéra Luhanskej oblasti odohrávajú pouličné boje

V Sjevjerodonecku, ktorý je strategicky dôležitým mestom v regióne Donbas na východe Ukrajiny, sa odohrávajú „prudké pouličné boje“. Na komunikačnej platforme Telegram to napísal guvernér Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. „Vyčerpávame nepriateľa,“ uviedol guvernér a dodal, že ukrajinské sily stále kontrolujú mesto, ktoré je regionálnym centrom Luhanskej oblasti. Strategické cestné spojenie zo Sjevjerodonecka do susedných miest je stále v ukrajinských rukách, dodal Hajdaj, čo podľa neho bráni ruským silám v pokusoch o obkľúčenie mesta. Informuje o tom portál bbc.com.

Obsadenie Sjevjerodonecka a susedného mesta Lysyčansk by znamenalo, že pod ruskou kontrolou by bola celá Luhanská oblasť, ktorá tvorí polovicu regiónu Donbas. Informácie o situácii v teréne nie sú veľmi jasné. Ministerstvo obrany Veľkej Británie v piatok ráno uviedlo, že Rusko kontroluje väčšinu Sjevjerodonecka, ale jeho armáda dosiahla malý pokrok v pokusoch o obkľúčenie širšej oblasti zo severu a juhu.

AP Photo/Oleksandr Ratushniak

12:30 Ukrajinská armáda podnikla útoky na ruské pozície v Chersonskej oblasti

Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl v piatok vo svojej rannej zvodke o vývoji situácie na bojiskách informoval, že ukrajinské jednotky zaútočili na ruské vojenské pozície na juhu Chersonskej oblasti.

Ukrajina sa tam pokúša o ofenzívu, ktorej cieľom je znovudobytie tohto územia. Vojenská situácia tam zostáva napätá, konštatoval v piatok generálny štáb.

Dosadení promoskovskí činitelia v okupovanom Chersone sa zasadzujú za referendum o pripojení regiónu k Rusku. Prednedávnom oznámili, že v oblasti sa zavádza ruská mena, rubeľ.

10:00 Zmaríme plány okupantov v Zaporižžii, vyhlásil Zelenskyj

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že jeho sily zaznamenali zisky v boji v Zaporižžskej oblasti na juhovýchode krajiny a tiež ďalej na sever, v okolí mesta Charkiv.

„Máme nejaké pozitívne správy zo Zaporižžskej oblasti, kde je možné zmariť plány okupantov,“ skonštatoval Zelenskyj a dodal, že postupne napredujú v Charkivskej oblasti a držia obranu na Mykolajivskej osi.

Ukrajinské jednotky sa podľa Zelenského opäť dostali pod neustály útok v Sjevjerodonecku, kde sa situácia vyvíja do dosiaľ najzložitejšej bitky vojny. „Sjevjerodoneck, Lysyčansk a ďalšie mestá v Donbase, ktoré okupanti teraz považujú za prvoradé ciele, stále stoja,“ dodal, prezident.

9:30 V Mariupoli sa zhoršuje humanitárna kríza a rastie riziko epidémie cholery

Zástupca starostu Mariupoľa upozorňuje, že zdravotné podmienky v okupovanom ukrajinskom meste sa zhoršujú. Približne 100-tisíc obyvateľov, ktorí sú stále v meste, podľa Serhija Orlova, ktorý už v Mariupoli nie je, čelí rastúcej hrozbe ochorení, vrátane cholery. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

„Myslíme si, že je to určite možné, vzhľadom na tieto podmienky, nefungujúci kanalizačný systém, množstvo mŕtvol, ktoré sú, bohužiaľ, v ruinách, a nedostatok lekárskej pomoci v meste v tejto chvíli,“ vysvetlil a dodal, že Rusko „stále všetko blokuje, akékoľvek snahy ukrajinskej administratívy dostať tam nejako humanitárnu pomoc“.

V meste podľa jeho slov nepracuje žiadna humanitárna organizácia, Červený kríž, Svetová zdravotnícka organizácia ani Organizácia Spojených národov. „Takže naši občania dostávajú nejakú malú humanitárnu pomoc od ruských okupantov, no to je podľa našich odhadov príliš málo, je to asi desatina potrebného množstva potravín a vody. Spolu s ich končiacimi zásobami jedla a úspor a bez práce, je to momentálne humanitárna kríza,“ doplnil Orlov.

Na kritickú situáciu v oblasti vo svojej dnešnej správe upozornilo aj britské ministerstvo obrany. Rusko podľa neho nedokáže obyvateľom na okupovaných územiach poskytnúť základné služby, prístup k pitnej vode je nestabilný a pokračujú rozsiahle výpadky telefónnych a internetových služieb.

V Chersone je kritický nedostatok liekov a Mariupoľ čelí hrozbe vypuknutia epidémie cholery, pričom prípady ochorenia sa v meste objavujú už od minulého mesiaca. „Zdravotná starostlivosť v Mariupoli je pravdepodobne na pokraji kolapsu a rozsiahla epidémia cholery to ešte zhorší,“ konštatujú Briti.

8:30 Kyjevu útok nehrozí, v ostražitosti však nepoľavíme, uviedol minister vnútra Ukrajiny

Bezprostredná hrozba ruského útoku na Kyjev v súčasnosti nehrozí, ukrajinské hlavné mesto však nepoľaví vo svojej ostražitosti, uviedol vo štvrtok ukrajinský minister vnútra Denys Monastyrskyj. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

"Útok na Kyjev dnes nehrozí. Vojaci sa v blízkosti bieloruských hraníc nezhromažďujú, uvedomujeme si však, že zajtra môže nastať akýkoľvek scenár," podotkol Monastyrskyj. "Preto uskutočňujeme vážny výcvik - príprava obrannej línie" a výcvik vojakov, ktorí zostanú v Kyjeve, dodal.

Šéf ukrajinského rezortu vnútra tiež upozornil, že ruské letecké útoky môžu nastať v ktorejkoľvek chvíli. "Akékoľvek miesto na Ukrajine vrátane Kyjeva sa môže stať terčom raketovej paľby," uviedol s tým, že medzi ciele takýchto útokov patrí aj "vládna štvrť" a "historické centrum" ukrajinskej metropoly.

Ruské sily sa po invázii na Ukrajinu koncom februára zamerali na Kyjev a rýchlo obsadili niekoľko miest v jeho okolí, pripomína AFP. O mesiac neskôr sa však invázne sily z týchto predmestí stiahli, zanechajúc za sebou množstvo mŕtvych, a sústredili sa na pokusy dobyť územia na východe a juhu Ukrajiny.

Monastyrskyj ďalej uviedol, že Ukrajina bude pokračovať v stíhaní zajatých ruských vojakov za údajné vojnové zločiny. "Tieto trestné činy nemajú premlčaciu dobu. Kedykoľvek tie monštrá nájdeme, bude voči ním vyvodzovaná zodpovednosť," dodal s tým, že doposiaľ existujú podozrenia voči 288 osobám.

Monastyrskyj tiež dodal, že prebiehajú rokovania s cieľom dostať domov ukrajinských vojnových zajatcov zadržiavaných Ruskom alebo Moskvou podporovanými separatistami. "Je nevyhnutné dostať ich  späť hneď, zachrániť chlapcov od hroziacej smrti," uviedol a zdôraznil, že Ukrajina pracuje na tom, aby boli ako prví vrátení domov zranení vojaci.

SITA/AP Photo/Efrem Lukatsky

8:00 Zelenskyj podpísal sankcie voči Putinovi a jeho ministrom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok podpísal nariadenie, ktorým uvalil osobné sankcie na ruských lídrov, vrátane prezidenta Vladimira Putina a všetkých ministrov.

Sankcie, ktoré schválila Rada národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny, sú zamerané na všetkých členov ruskej vlády a bezpečnostnej rady i hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova. Všetkým, ktorých sa týkajú, zakazujú vstup na Ukrajinu, rušia víza a povolenia a blokujú finančné aktíva.

Podľa kópie, ktorú zverejnili na webstránke ukrajinského prezidentského úradu, dekrét vošiel do platnosti vo štvrtok. Zelenskyj okrem toho podpísal aj nariadenie o sankcionovaní 236 ruských univerzít a ich vedenia.

Ruský minister školstva Sergej Kravcov v reakcii pre agentúru Interfax uviedol, že tým Moskvu neodradia. „Dnešné rozhodnutie kyjivského režimu hovorí o jeho neschopnosti kontrolovať situáciu. Je to gesto zúfalstva, ktoré nemôže zabrániť integrácii Donbasu a oslobodených území do jednotného vzdelávacieho priestoru s Ruskom,“ vyjadril sa.

Ukrainian Presidential Press Office via AP

Informácie z predchádzajúceho dňa (9.6.) si môžete prečítať nižšie: 

19:50 Vláda v Británii je „hlboko znepokojená“ odsúdením Britov na smrť

Britská vláda je „hlboko znepokojená“ tým, že promoskovskí rebeli na východnej Ukrajine odsúdili na smrť dvoch Britov a Maročana za to, že bojovali na strane Ukrajiny. 

Hovorca premiéra Borisa Johnsona Jamie Davies sa vo štvrtok vyjadril, že vojnoví zajatci sú chránení na základe Ženevských konvencií a „nemali by ich zneužívať na politické účely“. „Budeme ďalej spolupracovať s ukrajinskými úradmi na zabezpečení prepustenia akýchkoľvek britských občanov, ktorí slúžili v ukrajinských ozbrojených silách a držia ich ako vojnových zajatcov,“ povedal.

Britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová prostredníctvom sociálnej a mikroblogovacej siete Twitter odsúdenie Aidena Aslina a Shauna Pinnera odsúdila a proces označila za falošný bez akejkoľvek oprávnenosti.

Súd v samozvanej Doneckej ľudovej republike ich uznal za vinných za konanie smerujúce k násilnému zvrhnutiu moci, čo je v neuznanej republike skutok trestaný smrťou. Odsúdili ich pritom aj za žoldnierske aktivity a terorizmus. 

Ruská štátna tlačová agentúra RIA Novosti vo štvrtok oznámila, že trojicu čaká poprava zastrelením. Majú mesiac na odvolanie.

16:30 Separatisti v DĽR odsúdili troch zahraničných bojovníkov na trest smrti

Najvyšší súd Ruskom podporovanej samozvanej separatistickej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) vo štvrtok odsúdil na trest smrti dvoch Britov a jedného Maročana, ktorých zajali pri bojoch na Ukrajine. Informovali o tom agentúry AFP, DPA a Reuters. Viac sa dočítate v článku

13:20 Po úspešnej protiofenzíve ukrajinská armáda získala časť územia v Chersonskej oblasti

Ukrajinská armáda opätovne získala časť územia od ruských síl po úspešnej protiofenzíve pri meste Cherson na juhu krajiny. Uviedlo to ukrajinské ministerstvo obrany. Rezort nezverejnil ďalšie podrobnosti, ale uviedol, že vojaci Kremľa „utrpeli straty na živej sile a technike,“ pri ústupe zamínovali územie a budovali barikády. Informuje o tom portál news.sky.com.

Cherson bol prvým veľkým mestom, ktoré Rusko obsadilo. Ruské sily nad ním prevzali kontrolu v prvom týždni invázie. Ide o kľúčové mesto pre ruské sily pre jeho polohu pri ústí rieky Dneper na pobreží Čierneho mora. Hoci ruská armáda v oblasti už zaviedla svoje vlastné médiá, internetové služby a používanie rubľa, ukrajinské sily sa snažia oblasť opäť získať.

11:30 Gubernátor Hajdaj tvrdí, že s delostrelectvom zo Západu Ukrajina dobyje Severodoneck za pár dní 

Delostrelectvo s ďalekým dosahom dodané Západom by Ukrajine poskytlo dostatočnú palebnú silu potrebnú na to, aby donútila ruské jednotky ustúpiť a dobyla mesto Severodoneck v priebehu niekoľkých dní. Vo štvrtok to vyhlásil prokyjevský gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj.

„Hneď, ako budeme mať k dispozícii delostrelectvo s ďalekým dosahom, aby sme mohli viesť súboje s ruským delostrelectvom, naše špeciálne jednotky dokážu vyčistiť mesto (Severodoneck) za dva až tri dni,“ uviedol Hajdaj v rozhovore pre ukrajinskú televíziu.

Vo svojom príspevku v aplikácii Telegram Hajdaj vo štvrtok informoval, že „Rusi sa držia svojej primitívnej taktiky: paľba ťažkého delostrelectva a potom pokusy o prienik“. Dodal, že rovnaký postup ruské velenie zvolilo aj v „už zničených“ mestách Rubižne a Popasna.

Podľa Hajdaja v Severodonecku aj vo štvrtok pokračujú pouličné boje, pričom sa ruské jednotky snažia dobyť aj priemyselnú zónu, ktorá je zatiaľ v rukách Ukrajiny. Konštatoval, že „streľba v Severodonecku utíchne len vtedy, keď sa nabíjajú zbrane“.

Informoval tiež, že evakuácia civilistov zo Severodonecka naďalej nie je možná, rovnako ani doprava humanitárnej pomoci do mesta. Ubezpečil, že nemocnica má pre ranených nateraz všetko, čo potrebuje.

8:30 Brutálne boje o Severodoneck rozhodnú o osude Donbasu, tvrdí Zelenskyj

Brutálna bitka o mesto Severodoneck, ktoré ruské sily delostreleckými útokmi takmer úplne zničili, rozhodne o ďalšom osude oblasti Donbasu na východe Ukrajiny. Povedal to v stredu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

„Toto je veľmi brutálna bitka, veľmi tvrdá, možno jedna z najťažších v tejto vojne,“ povedal Zelenskyj v stredajšom videoprejave. "Severodoneck je naďalej epicentrom stretov v Donbase," uviedol. Z veľkej časti sa tu teraz rozhoduje o osude nášho Donbasu," dodal.

Po tom, čo sa ruským silám nepodarilo zmocniť sa Kyjevu, usilujú sa kompletne "oslobodiť" Donbas, ktorého približne tretinu ovládali proruskí separatisti už pred začiatkom februárovej invázie. Ruská armáda sa pokúša obsadiť celý Donbas, uhoľnú panvu na východe Ukrajiny tvorenú dvoma oblasťami – Doneckou a Luhanskou.

7:00 Zajatí Briti sa postavili pred proruský súd, hrozí im 20 rokov väzenia

Dvom Britom zajatým ruskými silami počas bojov na Ukrajine hrozí 20 rokov väzenia. Uvádza sa to vo videu, zverejnenom v stredu ruskými štátnymi médiami, píše tlačová agentúra DPA. 

Aidena Aslina (28) a Shauna Pinnera (48) zadržali v apríli, keď bojovali na ukrajinskej strane proti ruským inváznym silám. Údajne sa postavili pred súd v separatistickej, proruskej Doneckej ľudovej republike (DĽR).

Obaja Briti sa údajne priznali „k výcviku, aby mohli podnikať teroristické činy“. V zázname, zdieľanom ruskou štátnou tlačovou agentúrou RIA Novosti v stredu na sociálnych sieťach, počuť tlmočníka, ako sa Aslina pýta, či sa „priznáva“ k trestnému činu. Brit na to odpovedal: „Áno“. Toto obvinenie sa trestá 15 až 20 rokmi väzenia, uviedla RIA Novosti. Pinner takisto čelí dlhému odňatiu slobody a dokonca trestu smrti, pretože sa údajne priznal k „uchváteniu moci silou“.

Video zachytávalo oboch Britov v priestore pre väzňov na najvyššom súde samozvanej DĽR a tiež tretieho muža, údajne marockého občana Saadúna Brahíma.

Tieto správy prišli niekoľko hodín po tom, čo bývalý britský konzervatívny minister a zákonodarca Robert Jenrick vyhlásil, že Aslina by mali vrátiť domov pri najbližšej príležitosti, možno prostredníctvom výmeny vojnových zajatcov.

Informácie z predchádzajúceho dňa (8.6.) si môžete prečítať nižšie: 

15:00 Ukrajina neodmínuje Odesu, lebo hrozba ruských útokov stále trvá 

Ukrajina v stredu oznámila, že nebude odstraňovať míny nastražené vo vodách okolo čiernomorského prístavu Odesa. Odvolala sa pritom na pretrvávajúcu hrozbu útokov ruskej armády na mesto  priľahlé pobrežie, informovala agentúra AFP. Hovorca regionálnej správy Serhij Bratčuk vo videovyjadrení na sociálnych sieťach vysvetlil: „V okamihu, keď uvoľníme prístup do prístavu Odesa, bude tam ruská flotila“.

Uviedol tiež, že Rusko „sníva o výsadku vojsk“ do Odesy a že ruská armáda chce na mesto zaútočiť a „odrezať Ukrajinu od mora“, čo sa však podľa Bratčuka nestane.

Problému s exportom ukrajinského obilia sa v stredu na svojom rokovaní v Ankare venovali ministri zahraničných vecí Ruska a Turecka - Sergej Lavrov a Mevlüt Čavušoglu.

Lavrov v Ankare zopakoval vyhlásenie ruského prezidenta Vladimira Putina, že Rusko garantuje, že ak Kyjev vyčistí prístavy od mín, Moskva to nevyužije na dosiahnutie svojich vojenských cieľov.

Rusko je tiež v spolupráci s Tureckom pripravené garantovať bezpečnosť plavidiel z ukrajinských prístavov, ktoré sa budú plaviť cez Bosporský prieliv, vyhlásil Lavrov.

14:00 Cherson a Záporožská oblasť chystajú referendum o pripojení k Rusku

Predstavitelia Ruskom dosadenej administratívy mesta Cherson a Záporožskej oblasti na Ukrajine  oznámili prípravy na uskutočnenie referenda o pripojení k Rusku, informovala v stredu stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).

Dodala, že tieto plány boli zverejnené po utorkovej návšteve prvého námestníka riaditeľa kancelárie ruského prezidenta Sergeja Kirijenka. Samotný Kirijenko počas návštevy v Chersone údajne uviedol, že pričlenenie minimálne Chersonskej oblasti sa uskutoční tak, ako to bolo v prípade Krymu. RFE/RL však upozornila, že oficiálne zdroje tento Kirijenkov výrok necitujú.

Po invázii ruských jednotiek na Ukrajinu Rusko kontroluje väčšinu Chersonskej oblasti spolu s jej regionálnym centrom - mestom Cherson - , ako aj veľkú časť Záporožskej oblasti. Jej metropola -  mesto Záporožie - však zostáva v rukách Ukrajiny.

11:40 V bunkroch chemického závodu v Severodonecku sa vraj ukrýva 800 civilistov

Približne 800 civilistov v meste Severodoneck na východe Ukrajiny sa údajne ukrýva pred ruským bombardovaním v bunkroch pod chemickým závodom Azot. Je medzi nimi 200 zamestnancov závodu, konštatuje sa vo vyhlásení zverejnenom v mene majiteľov závodu. Zamestnanci zostali na mieste, aby „v závode čo najlepšie zabezpečili zostávajúce vysoko výbušné chemikálie“, konštatuje vyhlásenie.

Ukrajinská vláda správu o civilistoch ukrývajúcich sa v závode Azot ihneď nepotvrdila, uviedla BBC a dodala, že nezávisle nedokáže tieto informácie overiť. Rusko tvrdí, že kontroluje väčšinu Severodonecka, ale ukrajinská armáda trvá na tom, že útokom Rusov v meste odoláva.

Prokyjevský gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj však v stredu pripustil, že ukrajinské jednotky sa možno budú musieť stiahnuť zo Severodonecka na lepšie opevnené pozície. Ako informovala agentúra AFP, Hajdaj v rozhovore pre televíziu 1+1 uviedol: „Možno bude potrebné stiahnuť sa z mesta Severodoneck bombardovaného 24 hodín denne na lepšie opevnené pozície“.

9:45 Nórsko poslalo Ukrajine 22 húfnic s muníciou 

Nórsko darovalo Ukrajine 22 samohybných húfnic vrátane náhradných dielov, munície a ďalšieho vybavenia. V stredu o tom informovalo nórske ministerstvo obrany, píše denník The Guardian.

„Nórska vláda z bezpečnostných dôvodov čakala, kým bude môcť darovanie (húfnic) oznámiť. Budúce dodávky už možno oznámené verejnosti nebudú,“ uviedlo vo vyhlásení ministerstvo v Osle.

Nórsko Ukrajine od začiatku ruskej invázie poslalo už viacero dodávok zbraní. Išlo najmä o 4000 protitankových striel, 100 kusov rakiet typu Mistral a ďalšie vojenské vybavenie.

7:30 Rusko doteraz odovzdalo telá 210 obrancov Mariupoľa

Rusko doteraz Ukrajine odovzdalo telá 210 bojovníkov, ktorí padli pri obrane mesta Mariupoľ. Uviedla to ukrajinská vojenská spravodajská služba. Väčšinou ide o telá posledných obrancov oceliarní Azovstaľ. Spravodajská služba nekonkretizovala, koľko tiel by ešte mohlo byť v troskách závodu.

Rusko, ktoré teraz kontroluje zničené prístavné mesto, začalo telá padlých odovzdávať minulý týždeň. Ukrajina v sobotu konštatovala, že obe strany si vymenili 320 tiel, pričom každá dostala telá 160 padlých. Ukrajinskí bojovníci bránili Azovstaľ takmer tri mesiace.

Informácie z predchádzajúceho dňa (7.6.) si môžete prečítať nižšie: 

19:30 USA už cvičí ukrajinských vojakov v používaní raketových systémov HIMARS

Armáda Spojených štátov začala cvičiť ukrajinské sily v používaní sofistikovaných raketových systémov HIMARS, ktoré administratíva prezidenta Joea Bidena schválila ako pomoc Kyjevu. Rusko však vyhlásilo, že to môže spustiť jeho rozsiahlejšie nálety na Ukrajinu. Informácie priniesla v utorok tlačová agentúra AP.

Hovorca amerického ministerstva obrany podplukovník Anton Semelroth uviedol, že ukrajinskí vojaci absolvujú výcvik obsluhy moderných palebných raketových systémov HIMARS (High Mobility Artillery Rocket System) na výcvikovej základni v meste Grafenwöhr v Nemecku a na ďalších miestach v Európe.

USA súhlasili, že pošlú Ukrajine štyri raketové systémy HIMARS, využívajúce presne riadenú muníciu stredného doletu, a budú súčasťou balíka pomoci za 700 miliónov dolárov schváleného minulý týždeň. Americkí predstavitelia vtedy vyhlásili, že výcvik používania týchto systémov bude trvať približne tri týždne, až potom budú môcť ísť na bojiská.

Ruský prezident Vladimir Putin v nedeľu varoval, že akékoľvek západné dodávky raketových systémov s dlhším doletom donútia Moskvu zasiahnuť "ciele, na ktoré sme ešte neútočili".

Zatiaľ USA zaistili výcvik v zaobchádzaní s rôznymi druhmi zbraní okolo 900 ukrajinským vojakom – učili sa používať napríklad húfnice, ktoré už sú dodávané na frontové línie.

HIMARS je upevnený na nákladnom vozidle a môže prepravovať kontajner naloženými šiestimi raketami, pričom každá môže doletieť do vzdialenosti okolo 70 kilometrov, píše AP.

U.S. ARMY PHOTO

16:45 Víťazstvo musí byť dosiahnuté na bojisku, chceme získať späť územie, uviedol Zelenskyj 

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok uviedol, že víťazstvo vo vojne na Ukrajine musí byť dosiahnuté na bojisku a cieľom jeho krajiny je získať späť kontrolu nad všetkými ukrajinskými územiami, ktoré v súčasnosti okupuje Rusko. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters a denníka Financial Times (FT).

Víťazstvo musí byť podľa Zelenského dosiahnuté na bojisku. Ukrajinský prezident však trvá na tom, že je stále otvorený aj mierovým rokovaniam s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

"Nikoho neponížime, budeme odpovedať prívetivo," uviedol Zelenskyj, ktorý tak reagoval na vyjadrenia francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. Ten nedávno povedal, že Rusko by nemalo byť ponižované, aby v deň ukončenia bojov bolo možné dosiahnuť aj diplomatické riešenie konfliktu.

Ukrajina dúfa, že jej pomôžu Rusko premôcť dodávky zbraní s dlhým dosahom zo Západu. Ide predovšetkým o raketové systémy HIMARS zo Spojených štátov a raketomety M270, ktoré Ukrajine prisľúbila Británia.

Zelenskyj na konferencii tiež uviedol, že je rád, že britský premiér Boris Johnson, jeden z najstálejších spojencov Kyjeva, uspel v pondelňajšom hlasovaní o dôvere.

AP Photo/Efrem Lukatsky

15:30 Odmínovanie ukrajinských prístavov si vyžiada asi pol roka

Ukrajina by potrebovala asi šesť mesiacov na odmínovanie vôd v okolí svojich čiernomorských prístavov, aj keď bude ich blokáda ruským námorníctvom zrušená. Podľa utorkovej správy britského denníka The Guardian to vyhlásil námestník ukrajinského ministra pre poľnohospodársku politiku a potravinárstvo Taras Vysockyj.

Ak Rusko odmietne zrušiť blokádu prístavov, Ukrajina bude môcť vyvážať maximálne dva milióny ton obilia mesačne, upozornil Vysockyj pred účastníkmi konferencie Medzinárodnej rady pre obilniny (IGC).

V obilných silách na Ukrajine je viac ako 20 miliónov ton obilia a Ukrajina zápasí s vážnymi kapacitnými obmedzeniami, keď sa snaží vyvážať toto obilie po alternatívnych trasách – po cestách, železnici alebo po riekach, aby takto pomohla odvrátiť globálnu potravinovú krízu.

Ruský prezident Vladimir Putin minulý týždeň v telefonickom rozhovore s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom deklaroval pripravenosť ruskej strany uľahčiť nerušený námorný tranzit tovaru v koordinácii s tureckými partnermi. Týkať sa to má aj vývozu obilia z ukrajinských prístavov.

Putin predtým, počas telefonického rozhovoru s talianskym premiérom Mariom Draghim, ponúkol pomoc pri riešení potravinovej krízy, avšak za podmienky zrušenia sankcií uvalených voči Rusku v súvislosti s konfliktom na Ukrajine.

Deň pred týmito rozhovormi web Politico s odvolaním sa na predstaviteľov Bieleho domu napísal, že Spojené štáty nie sú pripravené zmierniť sankcie proti Rusku výmenou za obnovenie vývozu obilia cez Čierne more.

Podľa nemenovaných zdrojov agentúry Bloomberg Turecko a Rusko dosiahli v pondelok predbežnú dohodu o obnovení dodávok ukrajinských poľnohospodárskych produktov z kľúčového čiernomorského prístavu Odesa. Ukrajina tento plán zatiaľ neodobrila.

AP Photo

13:45 Predstaviteľ administratívy dosadenej Kremľom signalizuje referendum o pripojení Chersonu k Rusku

Zástupca šéfa administratívy dosadenej Kremľom v ukrajinskom meste Cherson Kirill Stremousov signalizoval, že Moskva by sa mohla pokúsiť usporiadať v Chersonskej oblasti referendum o jej pripojení k Rusku. „S najväčšou pravdepodobnosťou bude referendum,“ vyjadril sa Stremousov. Neposkytol však žiadny dátum potenciálneho referenda. Zdá sa však nepravdepodobné, že by sa uprostred vojny mohol uskutočniť dôveryhodný plebiscit v čase, keď ukrajinské sily podnikajú v Chersonskej oblasti protiofenzívu. Informuje o tom portál bbc.com.

13:00 Rusko tvrdí, že zničilo delostrelecké systémy zo Západu

Ruská armáda tvrdí, že zničila niekoľko delostreleckých systémov, ktoré Ukrajine poskytli západní spojenci.

Hovorca ministerstva obrany Igor Konašenkov v utorok oznámil, že ruské delostrelectvo zasiahlo húfnicu dodanú z Nórska a ďalšie dva systémy, ktoré dodali Spojené štáty. Ruské ostreľovanie podľa neho zničilo aj ďalšie ukrajinské vybavenie na východe krajiny a letectvo zasiahlo ukrajinské jednotky, vybavenie a delostrelecké pozície.

Tvrdenia Konašenkova nebolo možné nezávisle overiť.

8:00 Ukrajinci v bojoch o Severodoneck čelia početnej prevahe Rusov

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok upozornil, že jeho vojaci v bojoch o strategické východoukrajinské mesto Severodoneck čelia početnej prevahe "silnejšej" ruskej strany. TASR správu prevzala z agentúr AFP a Reuters.

"Držíme sa" v tomto kľúčovom meste, "ich je však viac a sú silnejší," povedal Zelenskyj novinárom v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev deň po návšteve frontových pozícií v Lysyčansku, ktorý sa nachádza na opačnom brehu rieky Siverskyj Donec.

Intenzita bojov premenila Severodoneck a Lysyčansk na "mŕtve mestá", citovala v pondelok Zelenského stanica BBC. Zelenskyj zároveň rovnako ako šéf americkej diplomacie Antony Blinken varoval pred obmedzením zásobovania obilím na svetovom trhu, čo Blinken nazval ruskou stratégiou "vydierania".

Ukrajinský prezident podľa agentúry Reuters vyzval na rýchlejšie dodávky väčšieho množstva zbraní. V prípade, že sa ruským silám podarí prelomiť frontovú líniu vo východoukrajinskom regióne Donbas, by sa situácia pre Kyjev mohla výrazne skomplikovať, upozornil Zelenskyj.

V regióne Donbas sa nachádza strategické mesto Severodoneck, o ktoré v súčasnosti prebiehajú ťažké boje, pripomína Reuters. Podľa Zelenského má Rusko v tomto meste viac vojakov, ukrajinské sily však majú "všetky šance" na protiúder.

Ukrajinské ministerstvo obrany zároveň obvinilo Rusko, že ostreľuje civilnú infraštruktúru v okolí Severodonecka i ďalej na sever v Charkovskej oblasti a západne v okolí mesta Sloviansk. Moskva útoky na civilistov popiera. Agentúra Reuters pripomína, že správy z bojiska nebolo možné bezprostredne overiť.

Zelenskyj v pravidelnom videoposolstve zároveň vyjadril presvedčenie, že jeho krajina v priebehu nasledujúcich niekoľkých týždňov získa štatút kandidátskej krajiny EÚ. "Bude to rozhodnutie nielen pre Ukrajinu, ale pre celý európsky projekt," vyhlásil.

Správy z predchádzajúceho dňa 6.6.2022:

20:26 Separatisti sa chystajú súdiť troch Britov

Líder samozvanej separatistickej Doneckej ľudovej republiky Denis Pušilin oznámil, že najvyšší súd oblasti začína súd s tromi Britmi, ktorých obviňujú, že ako „žoldnieri“ bojovali na strane ukrajinských síl.

Dvaja muži, Aiden Aslin a Shaun Pinner, boli členmi bežných ukrajinských jednotiek v Mariupoli. Príslušnosť tretieho z nich, Andrewa Hilla, ktorého zadržali v okolí Mykolajiva, nie je jasná.

19:04 Zelenskyj varoval, že do jesene by mohlo v krajine uviaznuť 75 miliónov ton obilia

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj varoval, že do jesene by mohlo v krajine uviaznuť 75 miliónov ton obilia. Ukrajina je jedným z najväčších exportérov obilia na svete a od začiatku ruskej invázie rastú obavy z globálneho nedostatku tejto komodity. 

Momentálne má krajina v skladoch obrovské množstvo obilia, ktoré nemôže vyvážať. Ukrajinský prezident novinárom povedal, že rokuje s Veľkou Britániou a Tureckom o myšlienke, že by námorníctvo tretej krajiny garantovalo prepravu exportovaného ukrajinského obilia cez Čierne more, ktoré ovláda Rusko. 

17:50 Rusko začalo odovzdávať telá bojovníkov, ktorí zahynuli v Azovstali

Rusko začalo odovzdávať telá ukrajinských bojovníkov, ktorí zahynuli v oceliarňach Azovstaľ. Továreň, ktorá bola poslednou obrannou baštou v ukrajinskom meste Mariupoľ, sa na celom svete stala symbolom odporu proti ruskej invázii.

SITA/Dmytro Kozatsky via AP

Podľa agentúry AP o tom informoval bývalý veliteľ pluku Azov Maksym Žorin. Práve Azov bol medzi ukrajinskými jednotkami, ktoré takmer tri mesiace bránili Azovstaľ.

15:48 V Mariupoli sa hovorí o epidémii cholery, upozornil poradca starostu

Rusi dávajú ukrajinské mesto Mariupoľ do karantény pre pravdepodobnú epidémiu cholery. V rozhovore pre ukrajinskú televíziu to povedal poradca mariupoľského starostu, informuje spravodajský portál BBC.

„Vidíme, že mesto uzatvárajú,“ vyjadril sa Petro Andriuščenko pre United News TV s tým, že „vnútri mesta, medzi okupačnými úradmi a ich vedením, sa spomína slovo cholera“. BBC tieto tvrdenia nedokázalo overiť.

Andriuščenko zároveň upozornil na zhoršovanie humanitárnej situácie v meste, kde je nedostatok pitnej vody i potravín. Cez víkend tiež uviedol, že obyvatelia mesta sa musia registrovať, aby dostávali pitnú vodu, pričom ju môžu dostať len raz za dva dni.

14:40 Rusko zatlačí ukrajinské sily od svojich hraníc tak ďaleko, aký dosah budú mať ich zbrane

Rusko varovalo, že bude reagovať na západné dodávky zbraní s dlhým dosahom na Ukrajinu tým, že zatlačí ukrajinské sily ďalej od ruských hraníc. „Čím dlhší bude dosah systémov, ktoré budú dodané, tým ďalej zatlačíme nacistov od línie, od ktorej by mohla prísť hrozba pre ruskojazyčné obyvateľstvo a Ruskú federáciu,“ povedal na tlačovej konferencii ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Informuje o tom portál news.sky.com.

13:50 Johnson v telefonáte so Zelenským potvrdil darovanie salvových raketometov

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok uviedol, že britský premiér Boris Johnson mu v telefonáte potvrdil dodanie nového balíka britskej vojenskej pomoci. Podľa Londýna pôjde o salvový raketový systém (MLRS) typu M270 americkej výroby. TASR informácie prevzala od agentúry Reuters.

„Hovoril som s Borisom Johnsonom. Povedal som mu o situácii na frontovej línii. Potvrdil mi dodanie nového balíka posilnenej obrany pre Ukrajinu. Nastolili sme aj otázku zintenzívnenia práce na bezpečnostných zárukách. Spoločne s Veľkou Britániou hľadáme spôsoby, ako sa vyhnúť potravinovej kríze a ako dosiahnuť uvoľnenie zablokovaných prístavov,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti Twitter.

11:50 Britský rezort obrany - Ruské sily v Severodonecku sú slabo vybavené aj vycvičené

Ruské vojenské jednotky nasadené na boj do mesta Severodoneck na východe Ukrajiny sú podľa britského ministerstva obrany len "slabo vybavené a vycvičené". Britský rezort obrany to tvrdí vo svojej najnovšej správe o situácii na Ukrajine, z ktorej v pondelok citovala spravodajská stanica Sky News.

Podľa zmieneného rezortu prešli za posledných 24 hodín v meste Severodoneck ukrajinské sily do protiútoku a oslabili tak predošlú prevahu, ktorú sa tam ruským silám podarilo získať vďaka svojej vysokej koncentrácii.

10:53 Veľká Británia Ukrajine dodá raketový systém s dostrelom 80 kilometrov

Veľká Británia pošle Ukrajine moderný raketový systém, aby jej pomohla odraziť ruský útok na východe krajiny. Raketový systém M270 pôjde na bojisko napriek varovaniu ruského prezidenta Vladimira Putina, že poskytnutie rakiet s dlhším doletom Ukrajine bude znamenať tvrdšie údery zo strany Ruska. Informuje o tom portál news.sky.com.

Systém M270 podľa britského ministerstva obrany dokáže zasiahnuť ciele vzdialené 80 kilometrov so špičkovou presnosťou. Rezort uviedol, že dodávku systému Ukrajine koordinoval s americkým nedávnym rozhodnutím darovať Kyjevu variant rovnakého raketového systému.

9:32 Nedeľné útoky Ruska na Kyjev mali zrejme narušiť dodávky západných zbraní

Britské ministerstvo obrany vo svojej pravidelnej správe o situácii na Ukrajine v pondelok ráno na Twitteri uviedlo, že nedeľné útoky ruských síl zasiahli železničnú infraštruktúru v Kyjeve. Išlo o prvý útok tohto druhu na ukrajinskú metropolu za posledné týždne – jeho cieľom bola pravdepodobne snaha narušiť dodávky západného vojenského vybavenia pre ukrajinské jednotky, uvádza rezort obrany v Londýne.

8:50 Pri bojoch v Donbase zahynul proruský generál Kutuzov

Ukrajinská armáda v nedeľu potvrdila, že pri bojoch na východe Ukrajiny zahynul proruský generál samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) Roman Kutuzov. Krátko predtým jeho úmrtie oznámila aj ruská štátna televízia. V pondelok o tom informuje TASR na základe správy agentúry DPA.

Generálmajor Kutuzov, veliteľ prvého armádneho zboru DĽR, bol oficiálne denacifikovaný a demilitarizovaný, uviedli v nedeľu večer ukrajinské ozbrojené sily.

Kutuzov údajne zahynul v čase, keď velil ruskému útoku na obec neďaleko východoukrajinského mesta Popasna v Luhanskej oblasti. Ukrajinská armáda predtým oznámila, že ruská ofenzíva v tejto oblasti bola neúspešná, pričom nepriateľ bol nútený stiahnuť sa so značnými stratami.

7:45 Zelenskyj navštívil Záporožie a frontovú líniu v Donbase

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívil v nedeľu mesto Záporožie na juhovýchode krajiny a tiež armádne stanovištia v blízkosti frontovej línie v Donbase. Informoval o tom denník The Guardian s odvolaním sa na vyhlásenie kancelárie ukrajinského prezidenta.

SITA/Ukrainian Presidential Press Office via AP

Zelenskyj podľa neho navštívil viaceré veliteľské stanovištia a pozície ukrajinských síl ležiace pri frontovej línii v okolí Bachmutu v Doneckej a Lysyčansku v Luhanskej oblasti.

Správy z predchádzajúceho dňa 5.6.2022:

19:00 V okupovanom meste Mariupoľ je kritický nedostatok vody

Nedostatok pitnej vody v okupovanom ukrajinskom meste Mariupoľ je podľa poradcu mariupoľského starostu kritický. Petro Andrušenko uviedol, že obyvatelia mesta sa musia registrovať, aby dostávali pitnú vodu, pričom ju môžu dostať len raz za dva dni. Poškodenie Mariupoľa počas viac ako dvoch mesiacov bombardovania bolo také vážne, že väčšinu základných služieb, ako sú dodávky elektriny, plynu a vody, musia Ruskom podporované miestne úrady ešte len obnoviť. Andrušenko, ktorý nie je v Mariupoli, zopakoval varovania pred epidémiou pre veľké množstvo odpadkov a množstvo tiel pochovaných po celom meste v plytkých hroboch. Informuje o tom portál cnn.com.

17:00 Na Kyjev ráno smerovalo 5 rakiet, jednu zostrelila protivzdušná obrana

Na Kyjev v nedeľu ráno smerovalo päť ruských striel s plochou dráhou letu. Uviedol to generálny štáb ukrajinskej armády, podľa ktorého strely X-22 vypálili z Kaspického mora. Jednu raketu zničila ukrajinská protivzdušná obrana a ostatné zasiahli „infraštruktúru na severe ukrajinského hlavného mesta," uviedla armáda. Poradca ukrajinského ministra vnútra Vadym Denysenko predtým povedal rakety zasiahli jeden vojenský a jeden civilný objekt.Informuje o tom portál cnn.com.

Niektoré zo striel dopadli na závod na opravu železničných vozňov, pričom bol zranený jeden železničiar, uviedol generálny riaditeľ ukrajinskej štátnej železničnej spoločnosti Ukrzaliznycja Oleksandr Kamyšin. Poprel pritom ruské správy, že v závode bola vojenská technika, a pozval žurnalistov, aby závod navštívili a situáciu si overili. „Oficiálne vyhlasujem, že na území závodu nie je vojenské vybavenie. Závod opravuje nákladné vozne, vrátane tých, ktoré sa používajú na export obilia," konštatoval Kamyšin. „Skutočným cieľom je ekonomika Ukrajiny a civilné obyvateľstvo," uviedol. „Chcú blokovať našu možnosť exportovať ukrajinské produkty na Západ," dodal.

Po zásahoch ruských rakiet v Kyjeve stúpa dym, 5.6.2022SITA/AP Photo/Natacha PisarenkoPo zásahoch ruských rakiet v Kyjeve stúpa dym, 5.6.2022

11:30 Putin v prípade dodávok rakiet pohrozil Ukrajine útokmi na nové ciele

Ruský prezident Vladimir Putin v nedeľu upozornil, že Moskva bude útočiť na nové ciele v prípade, ak Západ dodá Ukrajine rakety dlhého doletu. Nové dodávky zbraní majú podľa Putina za cieľ "predlžovať konflikt". TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Rusko podľa prezidenta v prípade dodania rakiet dlhého doletu na Ukrajinu vyvodí primerané závery a použije svoje zbrane na zasiahnutie cieľov, ktoré predtým nezasiahlo. Putin však vo vyjadrení pre ruské tlačové agentúry nešpecifikoval, ktoré ciele mal na mysli, píše AFP.

Ukrajina sa usiluje získať delostrelecké salvové raketové systémy (MLRS), pripomína agentúra Reuters. Americký prezident Joe Biden minulý týždeň oznámil, že USA Ukrajine pošlú palebné raketové systémy HIMARS. Urobil tak po ubezpečení zo strany Kyjeva, že tieto systémy nebudú použité na zasiahnutie cieľov na Ruskom území.

11:00 Rusi strácajú kontrolu nad Severodoneckom

"Rusi mali pod kontrolou 70 percent Severodonecka, počas dvoch dní však boli vytlačení a mesto je teraz rozdelené na dve polovice" uviedol gubernátor. Ukrajinské sily podľa jeho vyjadrení zajali osem ruských vojakov.

Hajdaj v sobotu oznámil, že Rusko utrpelo veľké straty po tom, ako sa ukrajinským silám podarilo dobyť späť značnú časť Severodonecka.

Ruské sily snažia získať celé územie Donbasu, ktoré pozostáva z Luhanskej a Doneckej oblasti. Severodoneck je pritom jedným z dôležitých miest, ktoré musia ruské sily obsadiť, aby ovládli celú Luhanskú oblasť.

7:00 V Kyjeve a Odese bolo ráno počuť výbuchy

Niekoľko výbuchov bolo v nedeľu ráno počuť v oblasti ukrajinského hlavného mesta Kyjev. Informujú o tom agentúra AFP a televízia CNN.

"Niekoľko výbuchov v štvrtiach Darnyckyj a Dniprovskyj v Kyjeve. Záchranári už pracujú na mieste. Podrobnejšie informácie neskôr," uviedol starosta Kyjeva Vitalij Kličko prostredníctvom aplikácie Telegram.

"Aktuálne nie sú po raketových útokoch na infraštruktúru žiadni mŕtvi. Jeden zranený bol hospitalizovaný," dodal.

Reportér CNN, ktorý bol svedkom výbuchov, uviedol, že po jednom z nich bolo na severovýchode Kyjeva vidieť k oblohe stúpať stĺp dymu. Ukrajinské médiá v nedeľu ráno podľa CNN informovali aj o ruských raketových útokoch na prístavné mesto Odesa. Podrobnosti zatiaľ nie sú známe.

Ruská armáda mala v noci z lietadla ostreľovať aj mesto Kramatorsk a zasiahnuť pritom dva tamojšie podniky.

Správy z predchádzajúceho dňa 4.6.2022:

19:00 Zelenskyj odsúdil bombardovanie dreveného kláštora v meste Svjatohirsk

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odsúdil bombardovanie dreveného kláštora v meste Svjatohirsk, ktorý v sobotu zachvátil požiar. „Okupanti vedia, čo bombardujú. Vedia, že na území Svjatohirskej lavry nie sú vojenské ciele, že sa tam pred bojmi ukrýva zhruba 300 ľudí, vrátane 60 detí," vyhlásil Zelenskyj.

Prezident zopakoval svoju výzvu na vylúčenie Ruska z Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO). „Každý chrám, ktorý Rusko na Ukrajine spálilo, každá škola vyhodená do povetria, každý zničený pamätník dokazuje, že pre Rusko nie je miesto v UNESCO," dodal ukrajinský prezident. Informuje o tom portál bbc.com.

18:00 Pravoslávny drevený kláštor v meste Svjatohirsk zachvátil požiar

Drevený kláštor v meste Svjatohirsk na východe Ukrajiny v dôsledku bojov v sobotu zachvátil požiar. Uviedla to vo vyhlásení Ukrajinská pravoslávna cirkev. „V dôsledku bojov vypukol na území Svjatohirskej lavry rozsiahly požiar. Plamene pohltili hlavný chrám," konštatovala cirkev. Nijaké obete hneď neboli hlásené. Informuje o tom portál cnn.com.

Pôvodný chrám v meste Svjatohirsk postavili v roku 1526. Donecká ciecéza uviedla, že chrám obnovili v roku 2005 s použitím tradícií ruskej drevenej architektúry zo 16. a 17. storočia.

16:00 Od ústupu ruských síl exhumovali v okolí Kyjiva telá viac ako 1 300 civilistov

Od stiahnutia sa ruských síl z okolia Kyjiva ukrajinské úrady v oblasti doteraz exhumovali telá viac ako 1 300 civilistov. Informovalo o tom v sobotu ukrajinské ministerstvo vnútra. Telá previezli na forenzné preskúmanie, pričom zhruba 200 obetí sa nepodarilo identifikovať, povedala hovorkyňa rezortu vnútra Aljona Matvejevová.

Od odchodu ruskej armády z okolia Kyjiva na začiatku apríla ukrajinské úrady exhumujú telá z masových hrobov, pracujú na zdokumentovaní zabití a zbierajú dôkazy o prípadných vojnových zločinoch pre vyšetrovanie a možné stíhanie.

SITA/AP Photo/Vadim Ghirda

15:00 Rusi ničia mosty v Luhanskej oblasti, aby zabránili príchodu ukrajinských posíl

Ruská armáda ničí mosty v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny neďaleko strategického mesta Sjevjerodoneck, aby zabránila ukrajinským posilám zapojiť sa do boja o mesto. Povedal to v sobotu guvernér Luhanskej oblasti Serhyj Hajdaj. Podľa jeho slov majú ruské sily v Sjevjerodonecku „vysoké straty" a ukrajinská armáda ich z mesta vytláča. Informuje o tom portál bbc.com.

13:30 Z mesta Slovjansk denne odchádzajú stovky ľudí

Z mesta Slovjansk na východe Ukrajiny denne odchádzajú stovky ľudí a tento týždeň sa evakuácia takmer zdvojnásobila. Povedal to v sobotu šéf vojenskej správy mesta Vadym Ljach. Približne 70 až 100 ľudí sa každý deň evakuuje do mesta Dnipro a 100 až 200 ľudí denne odchádza do iných častí Ukrajiny, uviedol Ljach. Dodal, že „k odchodu ľudí donútil" raketový úder, ktorý v utorok v meste zabil troch jeho obyvateľov. Informuje o tom portál cnn.com.

SITA/AP Photo/Andriy Andriyenko

11:00 Podľa guvernéra Luhanskej oblasti Ukrajinci získali naspäť 20 % mesta Sjevjerodoneck

Ukrajinské sily získali naspäť zhruba 20 percent územia, ktoré stratili v meste Sjevjerodoneck. Povedal to v piatok pre ukrajinskú televíziu guvernér Luhanskej oblasti Serhyj Hajdaj. Informuje o tom portál bbc.com. Sjevjerodoneck je strategicky dôležitý, keďže jeho obsadenie Rusmi by znamenalo, že kontrolujú takmer celú Luhanskú oblasť.

Na komunikačnej platforme Telegram Hajdaj v sobotu ráno uviedol, že ukrajinské sily za uplynulých 24 hodín odrazili deväť útokov a zničili jeden tank, jeden delostrelecký systém a osem obrnených vozidiel. Jednotka ukrajinskej protivzdušnej obrany podľa jeho slov zároveň zostrelila jednu raketu s plochou dráhou letu a tri drony. Ruské sily „vrhajú všetky svoje rezervy na Sjevjerodoneck," konštatoval guvernér Luhanskej oblasti. Dodal, že humanitárna situácia je náročná a „do mesta je nemožné dodávať potraviny a lieky".

9:00 Rusi pripravujú obnovenie ofenzívy na Slovjansk

Ruské ozbrojené sily posilňujú svoje počty na prístupoch k mestu Slovjansk a pripravujú sa na obnovenie ofenzívy. Neďaleký Kramatorsk je najväčším mestským sídlom v Doneckej oblasti, ktorý je stále pod kontrolou Ukrajiny. Ukrajinský generálny štáb v piatok konštatoval, že Rusi v oblasti koncentrujú do 20 práporových taktických skupín. Rusi sa podľa Kyjiva snažili zaútočiť na mestá Barvinkove a Svjatohirsk, ktoré sa nachádzajú severne a severozápadne od Slovjanska, ale nedosiali úspechy. Informuje o tom portál cnn.com.

8:00 Zelenskyj má v stý deň ruskej invázie vieru vo víťazstvo

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že má vieru vo víťazstvo svojej krajiny a porážku ruskej agresie, ktorá trvá už 100 dní. Uviedla to v sobotu agentúra DPA.

"Presne pred 100 dňami sme sa prebudili do novej reality," Zelenskyj uviedol vo video nahrávke, nakrútenej pred jeho oficiálnym sídlom v Kyjeve.

Vojnovú skúsenosť opísal prostredníctvom slov ako rakety, ruiny a deportácie, ktorých význam museli Ukrajinci pochopiť a prežiť na vlastnej koži.

Zelenskyj v nahrávke zdôraznil, že jeho krajina bojuje za mier a víťazstvo. "Ruská armáda bola považovaná za druhú najsilnejšiu na svete v čase keď Moskva nariadila inváziu Ukrajiny, avšak jediné čo po nej teraz zostalo sú vojnové zločiny, hanba a nenávisť," uviedol.

Správy z predchádzajúceho dňa 3.6.2022:

18:20 Kremeľ plánuje pokračovať vo vojenskej operácii na Ukrajine až do dosiahnutia všetkých cieľov

Hovorca ruského prezidenta Vladimira Putina Dmitrij Peskov v piatok na otázku, ako Kremeľ vníma postup na Ukrajine za sto dní vojny, odpovedal, že ruské jednotky uspeli vo svojej hlavnej úlohe, ktorou bola „ochrana civilistov“ v oblastiach na východe Ukrajiny kontrolovaných Moskvou podporovanými separatistami.

Ruské sily podľa Peskova „oslobodili“ mnohé oblasti Ukrajiny od „pronacistickej“ ukrajinskej armády a nacionalistických jednotiek, pričom dodal, že „táto práca bude pokračovať, kým nedosiahneme všetky ciele špeciálnej vojenskej operácie“.

Na otázku, či ruské úrady plánujú v týchto oblastiach usporiadať referendá o pripojení k Rusku, odpovedal Peskov vyhýbavo, že to bude závisieť od toho, ako sa situácia vyvinie. On i ďalší ruskí predstavitelia pritom opakovane konštatovali, že o svojom statuse rozhodnú tamojší obyvatelia.

17:30 Ukrajinský veľvyslanec: Ukradnuté obilie odkúpilo viacero krajín vrátane Turecka 

Ukrajinské veľvyslanectvo v Ankare tvrdí, že ukradnuté ukrajinské obilie bolo predané niekoľkým krajinám, vrátane Turecka. Uviedol to v piatok ukrajinský veľvyslanec v Turecku Vasyl Bodnar, informuje TASR na základe správy agentúry AP.

Bodnar povedal, že ukrajinské veľvyslanectvo v Turecku sa pripravuje na začatie trestného stíhania voči jednotlivcom, spoločnostiam i lodiam zapojeným do predaja kradnutého ukrajinského obilia. Dodal, že ukrajinská ambasáda spolupracuje s tureckými predstaviteľmi a medzinárodnou policajnou organizáciou Interpol.

„Každý, kto sa podieľal na predaji ukradnutého tovaru bude nájdený a postavený pred súd,“ povedal ukrajinský veľvyslanec. Zároveň upozornil spoločnosti, ktoré obchodujú s Ruskom, že sa nebudú môcť zúčastniť na budúcich projektoch zameraných na obnovu Ukrajiny.

Turecko zdieľa s Ruskom a Ukrajinou námornú hranicu v Čiernom mori, pričom s oboma krajinami udržuje dobré vzťahy. Ankara vyjadrila v súvislosti s ruskou inváziou podporu Kyjevu, no zároveň odmieta zaviesť sankcie voči Moskve.

Hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Oleh Nikolenko vo štvrtok uviedol, že v ukrajinských prístavoch uviazlo zhruba 22 miliónov ton obilia. Zároveň varoval, že blokáda prístavov Ruskom by mohla viesť ku globálnej potravinovej kríze a v niektorých regiónoch dokonca až k hladomoru.

15:00 Víťazstvo bude naše, odkazuje Zelenskyj vo videu k stému dňu vojny

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj si stý deň vojny pripomenul ďalším videom z Kyjiva. Informuje o tom spravodajský portál BBC. Vojnového lídra v ňom sprevádzajú niektorí jeho najbližší spolupracovníci, vrátane ukrajinského premiéra, ktorých postupne menuje a zdôrazňuje, že všetci sú tu.

„Ukrajinské ozbrojené sily sú tiež tu ... náš národ je tiež tu. Bránime Ukrajinu už sto dní. Víťazstvo bude naše. Sláva Ukrajine!“ hovorí vo videu Zelenskyj.

Pätica stojí v centre Kyjiva, na rovnakom mieste, kde podobné video natočili 25. februára, deň po začiatku ruskej invázie. V tom čase Zelenskyj odmietol ponuky Západu na evakuáciu z Kyjiva, keď reagoval dnes už známou vetou „Potrebujem muníciu, nie odvoz!“.

14:10 Putinov kritik a expremiér Kasianov odišiel z Ruska

Ruský opozičný politik a bývalý premiér Michail Kasianov, ktorý kritizoval vojenské ťaženie Moskvy na Ukrajine, v piatok agentúre AFP potvrdil, že dočasne opustil Rusko, ale verí, že sa tam čoskoro vráti. 

Kasianov, ktorý v rokoch 2000–2004 pôsobil ako prvý premiér prezidenta Vladimira Putina, uviedol, že momentálne nie je v Rusku. "Dúfam, že nie nadlho," napísal 64-ročný politik, ktorý odmietol poskytnúť akékoľvek ďalšie podrobnosti, ako aj povedať súčasné miesto svojho pobytu.

Kasianov sa neskôr pridal k ruskej opozícii a stal sa jedným z najhlasnejších kritikov Kremľa. Je lídrom opozičnej Strany národnej slobody (PARNAS). 

V rozhovore pre nemeckú rozhlasovú stanicu Deutsche Welle, zverejnenom v polovici mája, expremiér kritizoval podľa svojich slov "brutálnu vojnu", ktorú rozpútalo Rusko na Ukrajine.

12:30 Rusi čelia na juhu krajiny systematickým protiútokom

Ruskí vojaci musia na juhu Ukrajiny čeliť systematickej protiofenzíve ukrajinských síl. Ako referujespravodajský web CNN, v piatkovom vyhlásení to uviedlo operačné veliteľstvo ukrajinských síl na juhu krajiny.

„Nepriateľ trpí systematickými protiútokmi našich jednotiek,“ uvádza sa vo vyhlásení. Ukrajinci dodávajú, že Rusko v snahe ubrániť sa v Chersonskej oblasti priviezlo po železnici 27 bojových vozidiel pechoty a vyložilo ich asi 40 kilometrov od Chersonu.

Rusom nevyšiel pokus získať naspäť stratené pozície v okolí Mykolajiva. V oblasti Kryvého Rihu zasa Rusi „zintenzívnili letecký prieskum a pokúsili sa o útočné operácie“, ale ani tento pokus im nevyšiel a museli sa stiahnuť na pôvodné pozície.

12:00 Ruský novinár Muratov predáva svoju Nobelovu medailu, zisk venuje Ukrajine 

Šéfredaktor nezávislých novín Novaja gazeta Dmitrij Muratov poskytol do dražby medailu, ktorá prislúcha k jeho Nobelovej cene za mier za rok 2021. Výťažok z predaja poputuje na pomoc ukrajinským utečencom, informovala vo štvrtok stanica Slobodná Európa (RFE/RL).

SITA/AP Photo/Alexander Zemlianichenko, File

Aktuálna ponuka za medailu, ktorá sa bude dražiť 20. júna, je 512.000 dolárov, uvádza na svojej webovej stránke americká aukčná spoločnosť Heritage Auctions so sídlom v Texase.

Nobelovu cenu Muratov  získal „za úsilie o ochranu slobody prejavu, ktorá je predpokladom demokracie a trvalého mieru“.

Muratov oznámil, že peniaze získané z dražby medaily sa použijú na pomoc ukrajinským utečencom, ktorí museli po 24. februári opustiť svoju vlasť v dôsledku ruskej invázie a pokračujúcich bojov.

Tlačené vydanie novín sa začiatkom mája vrátilo na pulty stánkov, tentoraz však v Lotyšsku a pod názvom Novaja gazeta Europe. Pripravujú ich redaktori týchto novín, ktorí utiekli do zahraničia. Periodikum je podľa redakcie dostupné aj v Estónsku.

10:30 Podľa Británie Rusko dosahuje taktické úspechy, ovláda vyše 90 percent Luhanska 

Rusku sa v súčasnosti darí dosahovať taktické úspechy v ukrajinskom Donbase, kde ovláda už vyše 90 percent Luhanskej oblasti. Vyplýva to z pravidelnej správy britského ministerstva obrany o situácii na Ukrajine, ktorú zverejnili v piatok. TASR o tom informuje na základe správy denníka The Guardian.

Po tom, ako sa ruským silám nepodarilo dosiahnuť svoj pôvodný cieľ dobyť hlavné mesto Kyjev a centrá ukrajinskej vlády, sa ruská armáda zameriava na vojenské operácie v Donbase na východe Ukrajiny, uvádza sa v správe.

„Ruské sily kontrolujú už vyše 90 percent Luhanskej oblasti a je pravdepodobné, že v nasledujúcich dvoch týždňoch ju dobyjú celú. Rusko dosiahlo tieto taktické úspechy za vysokú cenu zdrojov a koncentráciou sily a paľby na jednu časť celkového ťaženia,“ uvádza britský rezort obrany.

Zelenskyj sa však vyjadril, že napriek tomu sa ukrajinskej armáde podarili určité vojenské úspechy v okolé Severodonecka. „Teraz je to tam najťažšie. Rovnako ako v mestách a komunitách v okolí, v Lysyčansku, Bachmute a ďalších mestách, kde je silný útok Ruska,“ povedal Zelenskyj vo svojom každodennom videoposolstve.

Podľa správy totiž Rusko v súčasnosti nevykonáva žiadne manévre ani pohyb na iných frontoch.

7:10 USA potvrdili dodávku palebných systémov HIMARS

Spojené štáty potvrdili, že na Ukrajinu posielajú moderné palebné raketové systémy HIMARS. Vo svojom videopríhovore o tom v noci na piatok informoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Dodal, že tieto zbrane „pomôžu zachrániť životy našich ľudí a ochrániť našu krajinu“.

Ako informovala americká spravodajská televízia CNN, Zelenskyj sa poďakoval prezidentovi USA Joeovi Bidenovi a ľudu Spojených štátov za takúto podporu.

Dodal, že Ukrajina očakáva pomoc na zvýšenie úrovne svojej výzbroje aj od ďalších západných krajín. Ako príklad uviedol nový balík obrannej pomoci zo Švédska.

7:00 Podľa správy tajných služieb z USA sa Putin v apríli podrobil liečbe rakoviny 

Americké tajné služby vypracovali novú správu, ktorá odhaľuje, že ruský prezident Vladimir Putin sa v apríli podrobil liečbe pokročilej formy rakoviny. Informoval o tom časopis Newsweek s odvolaním sa na tri zdroje oboznámené s obsahom dokumentu. Píše sa v ňom tiež, že v marci došlo k pokusu o atentát na ruského prezidenta. 

Newsweek sa vo svojom článku opieral o tri zdroje: hovorcu amerického Úradu riaditeľa národných spravodajských služieb (ODNI), vysokého dôstojníka vzdušných síl vo výslužbe a predstaviteľa spravodajskej služby Pentagónu (DIA). 

V predchádzajúcom dokumente, ktorý bol vypracovaný dva týždne predtým, bol Putin označený za „nevyliečiteľne chorého“. Nová správa podľa Newsweeku zaznamenáva pozitívne zmeny v Putinovom stave.

„Putinova moc je silná, ale už nie absolútna,“ hovorí jeden z vysokých spravodajských dôstojníkov, ktorý má priamy prístup k utajovaným správam. 

V správe tajných služieb sa tiež uvádza, že Putin sa zrejme po aprílovej liečbe opäť zotavil. Všetky zdroje zároveň upozornili, že izolácia ruského prezidenta sťažuje americkým spravodajským službám presné posúdenie Putinovho zdravotného stavu. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov však v rozhovore pre francúzsku televíziu TF1 29. mája poprel, že by bol Putin v zlom zdravotnom stave. 

Informácie z predchádzajúceho dňa (2.6.) si môžete prečítatť nižšie: 

18:40 V ukrajinských prístavoch uviazlo zhruba 22 miliónov ton obilia

Blokáda ukrajinských prístavov Ruskom môže viesť ku globálnej potravinovej kríze a v niektorých regiónoch dokonca až k hladomoru. Vo štvrtok to uviedol hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Oleh Nikolenko, informuje TASR na základe správy americkej televízie CNN.

"Zhruba 22 miliónov ton obilia uviazlo v prístavoch a nemôže sa dostať k spotrebiteľom, najmä v Afrike a Ázii," povedal Nikolenko. Tento problém podľa neho nevyrieši iba pozemná preprava.

Nikolenko tvrdí, že Rusko taktiež kradne ukrajinské obilie v okupovaných oblastiach, aby ho následne nezákonne predalo tretím krajinám. "Ruská armáda zamínovala časti mora a neustále sa snaží prelomiť obranu Odesy a ďalších miest na pobreží Čierneho mora," pokračoval Nikolenko.  Ukrajinský rezort diplomacie vyzval Rusko, aby "stiahlo svoje jednotky z teritoriálnych vôd Ukrajiny" a poskytlo bezpečnostné záruky, že ruská armáda nebude útočiť na ukrajinské prístavy a lode.

"Vyzývame všetky krajiny, ktorých potravinová bezpečnosť je najviac ohrozená ruskou agresiou voči Ukrajine, aby využili svoje kontakty s Moskvou a prinútili ju zrušiť blokádu ukrajinských námorných prístavov a ukončiť vojnu," povedal Nikolenko. Ukrajina tiež s partnermi diskutuje o "spôsoboch vytvorenia medzinárodnej misie" pod záštitou Organizácie Spojených národov, ktorá by zabezpečila priechodnosť námorných trás v Čiernom mori, dodal Nikolenko.      

15:40 Rusi momentálne okupujú 20 % ukrajinského územia, tvrdí Zelenskyj

Pod kontrolou Ruska sa momentálne nachádza pätina ukrajinského územia, pričom Donbas na východe Ukrajiny je „takmer úplne zničený“. Ako referuje spravodajský web CNN, vo štvrtkovom prejave k luxemburským zákonodarcom to povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

„K dnešnému dňu je asi 20 % nášho územia pod kontrolou okupantov, takmer 125-tisíc kilometrov štvorcových. To je oveľa väčšie ako rozloha všetkých krajín Beneluxu dohromady,“ povedal Zelenskyj.

Taktiež poznamenal, že pozdĺž frontovej línie, ktorá sa tiahne „viac ako tisíc kilometrov“ od Charkivskej oblasti až po Mykolajiv na juhu Ukrajiny, pokračujú ťažké boje. V súvislosti s Donbasom podotkol, že „kedysi jedno z najmocnejších priemyselných centier v Európe“ je dnes „jednoducho zdevastované“.

Zelenskyj vyhlásil, že od začiatku vojny bolo zabitých viac ako 30-tisíc ruských vojakov. Zdôraznil, že je to viac ako počet sovietskych obetí počas 10-ročnej invázie v Afganistane i straty na ruskej strane počas oboch vojen v Čečensku.

SITA/AP Photo

10:30 Rusom začína dochádzať technika, majú nedostatok dronov

Rusko čelí nedostatku dronov. Ako referuje web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na Ukrajinskú bezpečnostnú službu (SBU), ruské sily už počas vojny prišli o veľké množstvo tohto typu vojenského vybavenia, a to dokonca do takej miery, že museli začať používať drony vo vlastníctve ministerstva pre mimoriadne situácie.

10:20 Z Ukrajiny deportovali do Ruska 200-tisíc detí

Medzi Ukrajincami, ktorých nútene deportovali do Ruska a rozmiestnili ich po krajine, je podľa ukrajinského prezidenta aj 200-tisíc detí. To zahŕňa deti z detských domovov, deti, ktoré vzali s ich rodičmi, aj deti odlúčené od rodín. Volodymyr Zelenskyj to povedal v stredu, na Medzinárodný deň detí, počas jeho nočného videopríhovoru. Zároveň prízvukoval, že Ukrajina potrestá zodpovedných, ale najskôr ukáže Rusku na bojovom poli, že „Ukrajinu nemožno dobyť, že naši ľudia sa nevzdajú a naše deti sa nestanú majetkom okupantov“.

Zelenskyj uviedol, že od začiatku vojny bolo zabitých 243 detí, 446 utrpelo zranenia a 139 je nezvestných. Tieto čísla však môžu byť podľa jeho slov vyššie, keďže vláda nemá úplný obraz o situácii v oblastiach okupovaných ruskými silami.

AP Photo/Natacha Pisarenko

10:00 Ukrajinská armáda hlási pokračovanie bojov v okolí Severodonecka

Ruskí vojaci vo štvrtok pomaly postupovali k obsadeniu východoukrajinského mesta Severodoneck, kde pokračovali pouličné boje. TASR správu prevzala z agentúr AFP a DPA.

Generálny štáb ukrajinskej armády hlásil útoky ruských síl v oblasti Severodonecka. Toto priemyselné mesto v Luhanskej oblasti je kľúčovým cieľom Moskvy. Gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj oznámil, že Rusko má v súčasnosti pod kontrolou 80 percent tejto oblasti. "Pouličné boje pokračujú," napísal na sociálnej sieti Telegram a dodal, že ukrajinské sily "budú o Severodoneck bojovať až do konca".

Ukrajinci Rusku zabránili obsadiť hlavné mesto Kyjev; ruské vojenské ťaženie na východe Ukrajiny však spôsobuje vysoké straty, konštatuje AFP.

"Najnáročnejšia situácia je v Luhanskej oblasti, kde sa nepriateľ usiluje vytlačiť našich vojakov z ich pozícii," povedal hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj. Rusko má podľa jeho vyjadrení výhodu v oblasti delostrelectva.

Zalužnyj v telefonickom rozhovore s generálom Thierrym Burkhardom – náčelníkom francúzskeho štábu obrany - takisto vyjadril požiadavku poskytnúť ukrajinským jednotkám zbrane rovnakého typu, aké používa NATO. "Zachráni to životy našich ľudí," povedal.

Washington v utorok oznámil, že Ukrajine dodá moderné raketové systémy, vrátane salvových raketometov HIMARS, ktoré dokážu súčasne vypáliť viacero navádzaných rakiet. Tieto systémy však obrat spôsobia len s nízkou pravdepodobnosťou, upozorňujú analytici, na ktorých sa AFP odvoláva. Ukrajinskí vojaci potrebujú čas na to, aby sa ich naučili účinne ovládať.

8:10 Ruskí vojaci mučili obyvateľov okupovaného Chersonu

Britská stanica BBC News zhromaždila viaceré svedectvá obyvateľov juhoukrajinskej Chersonskej oblasti, ktorí hovoria o tom, že ich príslušníci ruských okupačných síl bili a mučili. Ruské invázne sily ovládli metropolu oblasti Cherson už krátko po začiatku invázie.

BBC zdôrazňuje, že ide o svedectvá z prvej ruky. Jedno z nich poskytol Olexandr Guz, miestny poslanec v obci Bilozerka v Chersoneskej oblasti. Ten hovoril o tom, ako ho ruskí vojaci zbili a spôsobili mu vážne podliatiny, dali mu na hlavu vrece a vyhrážali sa mu, že príde o ľadviny.

Novinár nezávislého regionálneho periodika Oleh Baturin uvádza, že ho ruskí okupanti uniesli a vyše týždňa väznili. Bili ho pritom po chrbte, nohách a trupe pažbami zbraní a zlomili mu štyri rebrá. Okrem toho počul, ako Rusi mučia aj ďalších ľudí a bol svedkom zinscenovanej falošnej popravy mladého muža.      

Reportéri BBC hovorili aj s lekárom z nemocnice v Chersone, ktorý uvádzal, že na telách pacientov objavil stopy po zásahu elektrickým prúdom, po zväzovaní rúk a škrtení, a tiež popáleniny na rukách a chodidlách.

V meste Cherson sa konajú opakované protesty obyvateľov proti ruskej okupácii. Ukrajinské úrady odhadujú, že mesto od začiatku marca opustila už približne polovica z 280.000 obyvateľov. Z Chersonského regiónu odišla už asi pätina obyvateľstva.

Ruské okupačné sily tvrdia, že ovládajú celú Chersonskú oblasť a podnikli už sériu krokov k jej rusifikácii, izolovaniu od zvyšku Ukrajiny a možnému začleneniu do Ruska. V oblasti sa však evidentne stále bojuje a ukrajinské jednotky tam v posledných dňoch hlásili viaceré lokálne bojové úspechy. 

SITA/AP PHOTO

8:00 Rusi zaútočili raketami na železničnú trať pri Ľvove

Ruské rakety zasiahli v stredu železničnú trať v západoukrajinskej Ľvovskej oblasti, pričom utrpeli zranenia piati ľudia. Strely dopadli neďaleko kľúčového železničného tunela v Karpatoch, ktorý však údajne poškodený nebol. Informovali o tom agentúra AP a stanica CNN s odvolaním sa na vyjadrenia ukrajinských predstaviteľov a železníc.

Prvé správy hovorili o tom, že rakety zasiahli aj dôležitý železničný tunel Beskydskyj na trati Ľvov-Stryj-Čop. Ide o jeden z najdlhších tunelov na Ukrajine vedúci popod Volovecké sedlo; nachádza sa na pomedzí Ľvovskej a Zakarpatskej oblasti, ktorá hraničí so Slovenskom.

Podľa ukrajinských štátnych železníc však nedošlo k zásahu samotného tunela, a rozsah vzniknutých škôd sa ešte skúma. "Preverujeme rozsah škôd na infraštruktúre. K obetiam z radov pracovníkov železníc nedošlo. Tri osobné vlaky nabrali meškania. Sú v bezpečí, rovnako ako cestujúci," uviedol riaditeľ železníc Olexandr Kamyšin.

Gubernátor Ľvovskej oblasti Maksym Kozyckyj uviedol, že pri ruskom útoku na dopravnú infraštruktúru utrpeli zranenia piati ľudia s tým, že podrobnejšie informácie budú zverejnené v priebehu štvrtka.

Podľa CNN ide už o druhý ruský útok na túto železničnú trať v Ľvovskej oblasti, ktorá hraničí s Poľskom. Poradca ukrajinského ministerstva vnútra Anton Heraščenko uviedol, že cieľom ruského útoku bolo prerušiť kľúčové železničné spojenie a zastaviť tak dodávky zbraní a paliva, ktoré Ukrajine posielajú západní spojenci. Heraščenko pôvodne hovoril o tom, že bol zasiahnutý aj tunel Beskydskyj, k čomu však podľa vyjadrenia železníc napokon nedošlo.

Správy z predchádzajúceho dňa (1.6.) nájdete nižšie: 

19:36 Interpol varuje pred záplavou ilegálnych zbraní po vojne na Ukrajine

Mnohé zo zbraní, ktoré sa momentálne posielajú na Ukrajinu, skončia nakoniec v rukách zločincov v Európe a ďalších častiach sveta, varoval v stredu generálny tajomník Interpolu Jürgen Stock. Zároveň vyzval krajiny, aby začali kontrolovať databázy na sledovanie zbraní, informuje tlačová agentúra AFP.

„Vysoká dostupnosť zbraní počas práve prebiehajúceho konfliktu bude mať za následok šírenie nelegálnych zbraní v post-konfliktnom období. Ono to príde, o tom nepochybujem. Zločinci sa na to zameriavajú už teraz,“ uviedol šéf Interpolu - najväčšej medzinárodnej policajnej organizácie na svete so sídlom vo francúzskom Lyone.

SITA/AP Photo/Bernat Armangue

„Dokonca aj ťažké zbrane, ktoré používa armáda, budú dostupné na kriminálnom trhu. Zločinci, o ktorých hovorím, pôsobia globálne, takže tieto zbrane sa budú vymieňať naprieč kontinentmi,“ upozornil Stock. Dodal, že konflikt spôsobil aj nárast krádeží priemyselných hnojív, ktoré by mohli teroristi využiť na výrobu bômb

18:42 Od začiatku ruskej invázie pre boje zomrelo najmenej 243 detí

Od začiatku ruskej invázie v dôsledku bojov na Ukrajine zomrelo najmenej 243 detí a 446 ďalších utrpelo zranenia. Ako informuje spravodajský portál CNN, uviedol to v stredu úrad ukrajinskej generálnej prokuratúry. V krajine bolo zároveň poškodených najmenej 1 937 vzdelávacích zariadení, pričom 181 bolo úplne zničených, uviedol úrad vo vyhlásení. Dodal však, že tieto údaje nie sú konečné, keďže nezahŕňajú obete na miestach, na ktorých sú aktívne boje, a na územiach okupovaných ruskými silami.

17:02 Rokovania o vývoze obilia z Ukrajiny dosiahli pokrok, ale nie dostatočný, uviedol generálny tajomník OSN

V rokovaniach o povolení vývozu obilia, ktoré pre vojnu uviazlo v ukrajinských prístavoch, a zabezpečení neobmedzeného prístupu ruských potravín a hnojív na svetové trhy je podľa generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov (OSN) pokrok, ale zatiaľ nedospeli k chcenému výsledku. „Sú to veľmi komplexné veci,“ povedal António Guterres počas návštevy Švédska a poukázal na to, že „všetko je prepojené“.

Guterres okrem iného uviedol, že svet by mal mať prístup k ruskej výrobe hnojív a potravín, „čo je v súčasnej situácii tiež nevyhnutné pre globálne trhy“.

16:22 Kremeľ viní USA, že zbraňami pre Ukrajinu prilieva olej do ohňa

Moskva negatívne vníma americké plány dodávok ďalších zbraní Ukrajine. Deň po tom, čo administratíva amerického prezidenta Joea Bidena oznámila, že Ukrajine pošle menší počet pokročilejších raketových systémov stredného doletu, hovorca Kremľa Dmitrij Peskov povedal, že neverí sľubom Kyjeva, že ich nepoužije na útok na Rusko. Zároveň obvinil Spojené štáty z toho, že „úmyselne a usilovne prilievajú olej do ohňa“. „Spojené štáty sa držia línie boja s Ruskom až do posledného Ukrajinca,“ povedal.

SITA/Russian Defense Ministry Press Service via APRuský raketový systém Uragán

13:20 Rusi na juhu Ukrajiny ustupujú a vyhadzujú do vzduchu mosty

Ruskí vojaci sa na juhu Ukrajiny dali na ústup a vyhadzujú do vzduchu mosty, aby zabránili prípadnému postupu ukrajinských síl. Na Telegrame to v stredu uviedol gubernátor Mykolajivskej oblasti Vitalij Kim.

„Obávajú sa prielomu zo strany ukrajinských ozbrojených síl, ale my sa nebojíme a podporujeme našich vojakov,“ napísal Kim, ktorý bližšie nekonkretizoval, v ktorej lokalite nastal ústup ruských vojsk.

Mykolajivská oblasť sa nachádza vedľa Chersonskej oblasti, ktorú už týždne okupujú Rusi. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nočnom príhovore k národu vyhlásil, že ukrajinskí vojaci zaznamenali „určitý úspech v Chersonskom smere“.

11:33 Berlín pošle na Ukrajinu moderné protilietadlové rakety a radarové systémy, potvrdil kancelár

Nemecký kancelár Olaf Scholz v stredu vyhlásil, že Berlín dodá Ukrajine moderné protilietadlové rakety a radarové systémy. Nemecko tak zintenzívni dodávky zbraní v čase, keď čelilo kritike za to, že nerobilo dosť pre pomoc Ukrajine.

Scholz povedal zákonodarcom, že vláda sa rozhodla poskytnúť Ukrajine rakety IRIS-T vyvinuté Nemeckom a spojencami z Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO). Dodal, že Nemecko pošle na Ukrajinu i radarové systémy, ktoré pomôžu lokalizovať nepriateľské delostrelectvo.

9:20 Denne prichádzame o 60 až 100 vojakov, vraví prezident Zelenskyj

Ukrajina stráca každý deň približne 60 až 100 vojakov. V rozhovore pre Newsmax to povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. „Situácia na východe Ukrajiny je veľmi zložitá. Každý deň strácame 60 až 100 vojakov a približne 500 zranených v boji,“ povedal Zelenskyj.

Prezident taktiež podotkol, že Rusko v Čiernom mori blokuje export obilia. „V súčasnosti Rusko blokuje 22,5 milióna ton obilia. Aby sme odblokovali toto územie s prístupom k moru, musíme bojovať a musíme mať zbrane s účinným dostrelom až 120 - 140 kilometrov,“ dodal.

7:44 Armáda postupuje v Chersonskej a Charkivskej oblasti, tvrdí Zelenskyj

Ukrajinská armáda napreduje v Chersonskej a Charkivskej oblasti a blokuje ruské sily v okolí mesta Zaporižžia. Ako referuje spravodajský web CNN, v utorok večer to povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

„Naši obrancovia preukazujú mimoriadnu statočnosť napriek skutočnosti, že Rusko má podstatnú prevahu v sile a zbraniach,“ povedal Zelenskyj. „Chceme, aby boli všetci naši ľudia oslobodení, ale musíme to robiť opatrne,“ dodal.

Informácie z predchádzajúceho dňa (31.5.) nájdete nižšie: 

18:50 Po zničení najväčšej rafinérie je Ukrajina úplne závislá od dovozu palív

Ukrajina je momentálne „úplne závislá“ od dovozu pohonných hmôt, pretože najväčšia ukrajinská ropná rafinéria v Kremenčuku bola minulý mesiac zničená ruskými raketami. Informuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na predsedu Ukrajinskej asociácie pre ropu a plyn Andrija Zakrevského.

„Teraz sme úplne závislí od dovozu palív. Pod tlak sa dostali aj železničné dodávateľské reťazce. Na hraniciach sú rady a ak k tomu pridáte 3000 kamiónov s palivom, zaťaženie logistických trás sa zvýši,“ povedal Zakrevskyj.

Povedal, že vojna znížila celonárodnú spotrebu o 30 až 40 %, no Ukrajine stále chýbajú štyri až päť miliónov ton paliva ročne. Pred vojnou až 75 % všetkého paliva prichádzalo z Bieloruska.

„Teraz sme v stave cenového šoku. Aby sme skutočne zlepšili situáciu s nedostatkom paliva, musíme rozmiestniť mobilné komplexy na rafináciu ropy vo Ľvive, Ivano-Frankivsku a Zakarpatskej oblasti. Musíme zvýšiť produkciu ropy,“ povedal Zakrevskyj.

Ukrajina zároveň podľa neho potrebuje „vybudovať ropovody z prístavov v Baltskom mori smerom na Ukrajinu“, ale „existuje veľa problémov“.

16:00 Ukrajinská prokuratúra vyšetruje už vyše 15.000 vojnových zločinov

Ukrajinská generálna prokuratúra vyšetruje už viac ako 15.000 podozrení z vojnových zločinov. Medzi osobami podozrivými z ich spáchania sú aj vysokopostavení ruskí politici a predstavitelia. Oznámila to v utorok v Haagu ukrajinská generálna prokurátorka Iryna Venediktovová. TASR tieto informácie prevzala z agentúr Reuters a DPA.

Venediktovová uviedla, že v súčasnosti je vo väzbe 80 podozrivých osôb. Podľa jej slov pribúda každý deň 200 až 300 nových podozrení z vojnových zločinov spáchaných na ukrajinskom území ruskými okupačnými silami.

Ukrajinská generálna prokurátorka povedala, že na zozname podozrivých je už viac ako 600 osôb, vrátane "vysokopostavených predstaviteľov ruskej armády, politikov a šíriteľov propagandy".

Krátko po začatí ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu zriadili Poľsko, Ukrajina a Litva spoločný vyšetrovací tím, ku ktorému sa neskôr pripojil aj Medzinárodný trestný súd (ICC).

Venediktová zároveň v utorok Haagu potvrdila správu o tom, že k tomuto vyšetrovaciemu tímu sa pripojili aj Slovensko, Estónsko a Lotyšsko. Predtým o tejto skutočnosti informovala i Generálna prokuratúra SR.

V sídle Eurojustu v Haagu sa v dňoch 30. a 31. mája konalo koordinačné stretnutie zástupcov Litvy, Poľska, Ukrajiny, Estónska, Lotyšska, SR a Medzinárodného trestného súdu.

13:00 Rusko odovzdá Ukrajine telá bojovníkov z oceliarní Azovstaľ

Rusko v utorok uviedlo, že odovzdá Ukrajine telá 152 ukrajinských vojakov, ktoré boli nájdené v podzemí rozsiahleho areálu oceliarní Azovstaľ v ukrajinskom prístavnom meste Mariupol, ovládanom ruskou armádou. TASR o tom informuje na základe správ agentúry AFP a denníka The Guardian.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že jeho príslušníci našli telá "152 bojovníkov a vojakov ukrajinských ozbrojených síl". Ruská strana pritom tvrdí, že tieto telá boli umiestnené v nákladnom aute s nefunkčnou chladiacou jednotkou, pričom ruskí vojaci pod telami údajne našli štyri míny. Ukrajinskí bojovníci pritom telá podľa ruského rezortu obrany podmínovali na príkaz Kyjeva, aby mohli následne obviniť Rusko z toho, že zničilo tieto pozostatky. Guardian však upozorňuje, že ruské ministerstvo tieto svoje tvrdenia nepodložilo žiadnymi dôkazmi.

"Ruská strana plánuje telá ukrajinských bojovníkov a vojakov nájdené v areáli Azovstaľu odovzdať ukrajinským predstaviteľom," cituje ruský rezort obrany AFP.

Po tom, ako sa ruským silám podarilo koncom apríla dobyť ukrajinské prístavné mesto Mariupol, sa zostávajúci obrancovia mesta uchýlili do Azovstaľu, kde prežili celé týždne. Koncom mája sa stovky ukrajinských vojakov nachádzajúcich v Azovstale vzdali Moskve a následne padli do ruského zajatia. Ruská strana pritom naznačuje, že plánuje bojovníkov z Azovstaľu súdiť.

SITA/AP Photo

12:30 Ukrajinský súd odsúdil dvoch ruských zajatcov na vyše 11 rokov za mrežami

Ukrajinský súd odsúdil v utorok dvoch zajatých ruských vojakov na 11 a pol roka väzenia pre ostreľovanie obcí na východe Ukrajiny. Ide už o druhý verdikt týkajúci sa vojnových zločinov vykonaných na Ukrajine od začiatku ruskej vojenskej invázie. TASR o tom informuje na základe správ agentúr Reuters a AP.

Súd v ukrajinskej Poltavskej oblasti odsúdil dvoch ruských vojakov – Alexandra Bobykina a Alexandra Ivanova – za "porušenie zákonov a zvyklostí vedenia vojny" pri ostreľovaní civilnej infraštruktúry, ku ktorému došlo v Charkovskej oblasti ešte v prvý deň invázie.

Bobykin a Ivanov počas vyšetrovania priznali, že v prvý deň vojny Ruska proti Ukrajine boli súčasťou delostreleckej jednotky, ktorá na ciele v Charkovskej oblasti strieľala z ruskej Belgorodskej oblasti. Týmto ostreľovaním bolo podľa ukrajinskej prokuratúry zničené vzdelávacie zariadenie pri meste Derhači i niekoľko súkromných domov.

Do ukrajinského zajatia títo ruskí vojaci padli niekoľko dní po tom, čo ich jednotka ešte 24. februára prekročila rusko-ukrajinské hranice a pokračovala v ostreľovaní cieľov na území Ukrajiny.

Prvým príslušníkom ruských inváznych jednotiek, odsúdeným za vojnové zločiny spáchané na území Ukrajiny, sa stal Vadim Šišimarin, ktorého 23. mája odsúdili na Ukrajine za zabitie neozbrojeného civilistu na doživotie.

SITA/AP Photo/Bernat Armangue

10:00 Rusi ovládajú časť mesta Severodoneck, uviedol gubernátor

Ruské sily dobyli "časť" ukrajinského mesta Severodoneck v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny, no v meste sa stále nachádzajú aj ukrajinskí vojaci. Oznámil to v utorok na sociálnej sieti Telegram gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. TASR o tom informuje na základe správ agentúry AFP a denníka The Guardian.

Gubernátor okrem toho pre ukrajinskú televíziu uviedol, že väčšina zo 120.000 obyvateľov už Severodoneck opustila, no v meste sa stále nachádza približne 15.000 civilistov.

Ruské sily pritom v utorok uviedli, že sa im zatiaľ podarilo dobyť jednu tretinu mesta. "Môžeme povedať, že máme pod kontrolou už jednu tretinu mesta," uviedol Leonid Pasečnik – líder samozvanej Luhanskej ľudovej republiky (LĽR) podporovanej Ruskom.

Po tom, ako sa ruským silám nepodarilo na začiatku invázie dobyť hlavné mesto Kyjev, sa boje presunuli na východ Ukrajiny, kde sa ruské sily snažia dobyť celé územie Donbasu, ktoré pozostáva z Luhanskej a Doneckej oblasti. Dobytím miest Severodoneck a Lysyčansk by ruská armáda získala kontrolu nad celou Luhanskou oblasťou. Po dobytí tejto oblasti by podľa Reuters mohlo Rusko po vyše troch mesiacoch vojny deklarovať nejaké víťazstvo.

7:50 V Mariupole prišlo od začiatku invázie o život najmenej 22.000 ľudí

Najmenej 22.000 ľudí bolo od začiatku ruskej invázie zabitých v prístave Mariupol na juhu Ukrajiny. TASR správu prevzala v pondelok z webovej stránky stanice Sky News, ktorá sa odvoláva na úrady v tomto meste.

"Odhadujeme, že počet mŕtvych v Mariupole je 22.000," povedal starosta tohto mesta Vadym Bojčenko. Čoraz viac údajov však podľa jeho slov potvrdzuje, je následky tohto "rasistického zločinu" sú oveľa horšie. "Toto si vyžaduje špeciálnu pozornosť svetového spoločenstva, rovnako ako hrozivá situácia miestnych obyvateľov na okupovanom území," dodal.

Mestské zastupiteľstvo Mariupola uviedlo, že od začiatku mája bolo na jeden z mestských cintorínov umiestnených 25 nových masových hrobov.

Od polovice apríla bolo v masových hroboch v okolí Mariupola pochovaných najmenej 16.000 ľudí. Ďalších 5000 bolo pochovaných v období do polovice marca. Tisíce tiel sú podľa úradov ešte stále pod troskami či v dočasných márniciach.

7:15 Rusko podľa Zelenského dúfa v hladomor

Ruská blokáda ukrajinských prístavov bráni Kyjivu v exporte 22 miliónov ton obilia. V pondelkovom nočnom príhovore to povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

01:00 Zelenskyj hovoril s Erdoganom o blokáde prístavov i bezpečnostnej spolupráci

Prezidenti podľa Zelenského vyjadrení rokovali o hrozbe v oblasti potravinovej bezpečnosti a spôsoboch, ako uvoľniť ukrajinské prístavy. Takisto hovorili o spolupráci vo sfére bezpečnosti. "Jednohlasne sme sa zhodli na potrebe obnoviť mier," napísal. Ukrajinský prezident zároveň ocenil pomoc Turecka v tomto procese.

Ukrajinské čiernomorské prístavy, ktoré majú kľúčový význam pre vývoz obilia, od začiatku invázie blokuje ruské námorníctvo. Experti sa pre ruskú blokádu týchto prístavov obávajú nedostatku potravín v niektorých častiach sveta.

Turecko ešte v marci usporiadalo mierové rozhovory medzi Ukrajinou a Ruskom v Antalyi a v Istanbule. Stretli sa na nich ministri zahraničných vecí oboch krajín Dmytro Kuleba a Sergej Lavrov. Rokovania neskôr pokračovali virtuálne.

Erdogan sa v pondelok telefonicky spojil aj s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Ten podľa Kremľa povedal, že Rusko je v koordinácii s Tureckom pripravené napomôcť vývozu obilia z ukrajinských prístavov. Prezidenti hovorili aj o zabezpečení bezpečnej námornej plavby v Čiernom a Azovskom mori a odstránení mín, ktoré sa nachádzajú v tamojších vodách.

Informácie z predchádzajúceho dňa (30.5.) nájdete nižšie: 

20:36 Zelenskyj vyzval účastníkov summitu EÚ na jednotu

K účastníkom summitu EÚ v Bruseli sa v pondelok prihovoril ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý vyzval európskej krajiny na jednotný postup voči šéfovi Kremľa Vladimirovi Putinovi. Informoval o tom spravodajca TASR, ktorý citoval vyjadrenie slovenského premiéra Eduarda Hegera.

Následne sa  lídrom eurobloku prihovoril formou videokonferencie ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý im predstavil najnovšiu tragickú bilanciu ruskej agresie, vrátane zabitých detí a obrovských škôd na civilnej infraštruktúre.

19:41 Putin tvrdí, že Rusko je pripravené uľahčiť vývoz obilia z Ukrajiny

Šéf Kremľa Vladimir Putin tvrdí, že Rusko je v koordinácii s Tureckom pripravené napomôcť vývozu obilia z ukrajinských prístavov. Podľa Kremľa to Putin uviedol v pondelkovom telefonáte s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom.

„Vladimir Putin poukázal na pripravenosť ruskej strany uľahčiť nerušený námorný tranzit tovaru v koordinácii s tureckými partnermi. Týka sa to aj vývozu obilia z ukrajinských prístavov,“ píše sa vo vyhlásení Kremľa.

Ukrajinské čiernomorské prístavy, ktoré majú kľúčový význam pre vývoz obilia, od začiatku invázie blokuje ruské námorníctvo.

17:28 Rusko posilňuje bezpečnosť Kurskej oblasti, ktorá hraničí s Ukrajinou

Gubernátor ruskej Kurskej oblasti Roman Starovojt v pondelok informoval o posilnení bezpečnostných opatrení v pohraničných oblastiach tohto regiónu susediaceho so Sumskou oblasťou ležiacou na severovýchode Ukrajiny.

Podľa britského denníka The Guardian, ktorý sa odvolal na ruskú tlačovú agentúru Interfax, boli do Kurskej oblasti vyslané jednotky ruskej armády a dorazila i ďalšia výzbroj v podobe delostrelectva a raketometov.

Starovojt vysvetlil, že všetko je zamerané na ochranu životov a zaistenie bezpečnosti obyvateľov regiónu.

Podľa neho za uplynulých 24 hodín na území Kurskej oblasti nezaznamenali žiadny incident súvisiaci s konfliktom na susednej Ukrajine. Dodal však, že ľudia z pohraničia hlásia úradom, že počuli výbuchy. Starovojt vysvetlil, „že to naša armáda (...) pracuje v pohraničnej oblasti“.

Ruské úrady začali vyšetrovanie prípadov ostreľovania dvoch obcí v Belgorodskej a Kurskej oblasti, z ktorého je obviňovaná ukrajinská armáda.

17:11 Francúzsko zvýši dodávky zbraní na Ukrajinu

Francúzska ministerka zahraničných vecí Catherine Colonnová v pondelok počas návštevy Kyjeva deklarovala pripravenosť Francúzska zvýšiť vojenskú pomoc pre Ukrajinu, ktorá sa už 96. deň bráni ruskej agresii.

„Francúzsko nie je vo vojne s Ruskom, ale bude pokračovať v posilňovaní dodávok zbraní“, povedala Colonnová na tlačovej konferencii so svojím ukrajinským rezortným kolegom Dmytrom Kulebom.

Podľa jej slov zbrane z Francúzska dorazia na Ukrajinu už v najbližších týždňoch.

Podľa agentúry AFP Colonnová počas návštevy v Kyjeve obhajovala francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý sa na Ukrajine a v niektorých západných štátov dostal pod paľbu kritiky za to, že často telefonuje so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom.

15:50 Pri útoku na evakuačné vozidlo zahynul francúzsky novinár

Francúzsky novinár zahynul pri pondelkovom ostreľovaní evakuačného vozidla neďaleko východoukrajinského mesta Severodoneck, ktoré sa pokúšajú dobyť príslušníci ruských inváznych vojsk. 

„Naše obrnené vozidlo malo dnes evakuovať desať ľudí z oblasti, keď na neho na zaútočil nepriateľ,“ uviedol gubernátor ukrajinskej Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj.

13:59 Na ruskej strane padlo už viac ako 30-tisíc vojakov, tvrdí ukrajinská armáda

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine zabila tamojšia armáda 30 350 ruských vojakov. Na Facebooku o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

Rusko podľa nich dosiaľ prišlo aj o 1349 tankov, 3282 bojových obrnených vozidiel, 2258 vozidiel a palivových nádrží, 643 delostreleckých systémov, 205 odpaľovacích raketových systémov, 93 systémov protivzdušnej obrany, 174 vrtuľníkov, 207 lietadiel, 507 dronov, 118 striel s plochou dráhou letu, 13 lodí a 48 kusov špeciálnej techniky.

Počas nedele zaznamenali ruskí okupanti najväčšie straty v oblasti okolo mesta Zaporižžia.

12:36 Na návštevu Kyjeva a Buče pricestovala šéfka francúzskej diplomacie

Francúzska ministerka zahraničných vecí Catherine Colonnová v pondelok pricestovala na Ukrajinu. Oznámila to prostredníctvom svojho oficiálneho účtu na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter. Ide o jej prvú návštevu Ukrajiny. Informuje o tom portál cnn.com.

Colonnová sa v Kyjeve stretne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a so šéfom ukrajinskej diplomacie Dmytrom Kulebom, aby diskutovali o podpore Ukrajiny zo strany Francúzska vo „všetkých oblastiach a osobitne o blokovaní exportu obilia a olejnín z Ukrajiny,“ uviedlo francúzske ministerstvo zahraničia.

11:02 Rusko utrpelo zničujúce straty, tvrdia Briti

Rusko s najväčšou pravdepodobnosťou utrpelo zničujúce straty v radoch stredných a nižších dôstojníkov. Ako referuje spravodajský web BBC, tvrdí to britská spravodajská služba vo svojej najnovšej aktualizácii.

„Strata veľkej časti mladej generácie profesionálnych dôstojníkov pravdepodobne zhorší pretrvávajúce problémy ruskej armády s modernizáciou prístupu k veleniu a riadeniu,“ uvádzajú Briti, podľa ktorých nedostatok skúsených veliteľov „pravdepodobne povedie k ďalšiemu poklesu morálky a pretrvávajúcej zlej disciplíne“. Objavili sa správy, že vo viacerých ruských jednotkách nastali vzbury medzi vojakmi.

9:08 Ruské jednotky pripravujú veľký útok na Sloviansk, tvrdí ukrajinská  armáda

Ruské jednotky sa pripravujú na rozsiahly útok na územie okolo mesta Sloviansk – centrum ukrajinských obranných síl v regióne Donbas na východe Ukrajiny. Moskva presunula do spomínanej oblasti vojakov a plánuje Sloviansk napadnúť z Iziumu a tiež z nedávno obsadeného mestečka Lyman, vyplýva z pondelkovej správy generálneho štábu ukrajinskej armády. 

Oblasť medzi mestami Sloviansk a Kramatorsk je najväčším metropolitným územím v Donbase, ktoré je ešte pod kontrolou Kyjeva. Nachádza sa tam i hlavné velenie ukrajinských jednotiek na východe krajiny.

„V oblasti Slovianska podnikli nepriateľské jednotky preskupenie svojich bojových síl, aby obnovili ofenzívu v smere Izium – Barvenkove a Izium – Sloviansk,“ uvádza sa vo vyhlásení generálneho štábu ukrajinskej armády.

7:35 Ukrajina hlási protiútok južne od mesta Kryvyj Roh a postup v smere na Cherson

Ukrajinské sily spustili úspešný protiútok južne od mesta Kryvyj Roh, uviedol šéf vojenskej správy tohto mesta na juhu Ukrajiny Oleksandr Vilkul. V pondelok ho citoval portál americkej televízie CNN.

Aj ukrajinská armáda oznámila, že začala protiofenzívu proti ruským silám na juhu, a hlásila výrazný postup v smere na Cherson. „Zlikvidovaných bolo 63 útočníkov a 19 kusov nepriateľskej výzbroje vrátane tankov T-72, salvového raketometu typu Grad, delostreleckých zbraní, vrtuľníkov a jedného lietadla SU-35,“ uviedol Vilkul.

Ďalšie podrobnosti neposkytol a tieto tvrdenia nie je možné nezávisle overiť, napísal portál CNN. Ukrajinská armáda však už predtým hlásila značné postupy smerom na juh na území, kde sa stretávajú Chersonská a Mykolajivská oblasť.

Informácie z predchádzajúceho dňa (29.5.) nájdete nižšie: 

21:00 Zelenskyj prepustil šéfa SBU v Charkovskej oblasti

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu oznámil, že zbavil funkcie miestneho šéfa bezpečnostnej služby SBU v Charkovskej oblasti Romana Dudina. Ako dôvod uviedol, že od začiatku ruskej invázie nedostatočne bránil mesto Charkov, ležiace na severovýchode Ukrajiny. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

Zelenskyj to uviedol po tom, čo v nedeľu navštívil frontové pozície v Charkovskej oblasti, kde sa stretol s vojakmi brániacimi krajinu a odovzdal im štátne vyznamenania a dary. Išlo o prvú verejnú cestu Zelenského mimo Kyjevskej oblasti, odkedy Moskva 24. februára zaútočila na Ukrajinu.

„Prišiel som (do Charkova), zistil som to a prepustil som šéfa ukrajinskej bezpečnostnej služby v (Charkovskej) oblasti za to, že od prvých dní rozsiahlej vojny nepracoval na obrane mesta, ale myslel len na seba,“ kritizoval Zelenskyj vo videoprejave. Dodal, že to, prečo Dudin konal tak, ako konal, vyšetria úrady.

16:40 Zelenskyj po prvý raz od začiatku ruskej invázie navštívil východ Ukrajiny  

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívil v nedeľu frontové pozície v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny. Od začiatku ruskej ofenzívy ide o jeho prvú verejnú cestu mimo Kyjevskej oblasti. TASR informuje na základe správ agentúr Reuters a AFP.

„Chcem sa vám poďakovať za vašu službu. Riskujete vlastné životy pre nás všetkých a pre našu krajinu,“ povedal Zelenskyj vojakom, ktorým odovzdal štátne vyznamenania a dary.

Kancelária ukrajinského prezidenta zverejnila na platforme Telegram video, ktoré zachytáva Zelenského v nepriestrelnej veste a takisto ukazuje zábery zničených budov v Charkove a jeho okolí.

SITA/Ukrainian Presidential Press Office via AP

V Charkovskej oblasti bolo podľa slov ukrajinského lídra zničených 2229 budov. „Obnovíme (ich), prebudujeme a vrátime tam život. V Charkove a vo všetkých ostatných mestách a dedinách, kam prišlo zlo,“ zdôraznil Zelenskyj.

Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak uviedol, že Zelenskyj navštívil zničené obytné budovy, pričom zdôraznil, že nové budovy budú musieť byť postavené tak, aby ich súčasťou boli aj protibombové kryty. Okrem toho sa stretol aj s gubernátorom Charkovskej oblasti Olehom Synjehubovom a starostom Charkova Ihorom Terechovom, s ktorými hovoril o programoch rekonštrukcie.

Mesto Charkov bolo po spustení invázie 24. februára jedným z dejísk najhorších bojov na Ukrajine. Ruské sily sa odtiaľ stiahli pred niekoľkými týždňami. Jermak priblížil, že 31 percent Charkovskej oblasti v súčasnosti okupujú ruské jednotky a ďalších päť percent územia, ktoré bolo okupované, sa už Ukrajincom podarilo získať späť. 

11:30 Rusko zintenzívnilo útok na Severodoneck; podľa Kyjeva sa bojuje aj o Lyman 

Rusko zintenzívnilo svoj útok na východoukrajinské mesto Severodoneck, ktoré je jednou z posledných častí Luhanskej oblasti ovládaných ešte ukrajinskou armádou. Informovala o tom v nedeľu britská spravodajská televízia Sky News. Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl v nedeľu na sociálnej sieti Facebook potvrdil, že boje o Severodoneck pokračujú, pričom ruské sily vedú útočné operácie s použitím delostrelectva.

Podľa Sky News zostáva nejasná situácia okolo mesta Lyman: Rusko síce koncom týždňa vyhlásilo, že tento dôležitý železničný uzol, ktorý sa nachádza neďaleko Severodonecka, dobylo, ale námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová tvrdí, že boje o Lyman stále pokračujú.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo videopríhovore, ktorý predniesol v noci na nedeľu, označil za kľúčové miesta bojov okrem iného Severodoneck, Lysyčansk, Bachmut a Popasnú. Ubezpečil obyvateľstvo, že „každý deň pracujeme na posilnení našej obrany. Ide predovšetkým o dodávky zbraní“. Vyhlásil: „Každým dňom sa približujeme k času, keď naša armáda technologicky a palebnou silou prekoná okupantov.“

V tejto súvislosti poznamenal, že „veľa závisí od (západných) partnerov, od ich pripravenosti poskytnúť Ukrajine všetko potrebné na obranu slobody“. Poznamenal, že v tomto smere očakáva dobré správy už na budúci týždeň.

Informácie z predchádzajúceho dňa (28.5.) nájdete nižšie: 

19:00 Ukrajinca odsúdili za vlastizradu pre pomoc ruským vojakom

Súd na Ukrajine poslal muža na 15 rokov do väzenia za pomoc ruským vojakom na východe Ukrajiny. Štyridsaťročného muža obvineného z vlastizrady uznali vinným z toho, že Rusom poskytoval informácie o lokalite ukrajinských vojenských zariadení v Charkove, ktoré následne ostreľovali. Zadržali ho v Užhorode, pri hranici so Slovenskom, kam sa podľa prokuratúry presťahoval, aby tam vykonával ďalšiu podvratnú činnosť. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

17:55 Zrušili vekový limit pre pre vojakov vstupujúcich do armády

Ruský prezident Vladimir Putin podpísal zákon, ktorý ruší vekový limit pre vstup do ozbrojených síl. Legislatíva umožňuje, aby sa do armády hlásili aj ľudia nad 40 rokov. Očakáva sa, že to budú ľudia bežného pracovného veku. Armáda mala predtým vekový limit 18 - 40 rokov pre Rusov a 18 - 30 rokov pre cudzincov. Krok dláždi cestu pre nábor ďalších civilných expertov do konfliktu na Ukrajine. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

Nový zákon uvádza, že špecialisti sú povinní obsluhovať vysoko presné zbrane a „skúsenosti ukazujú, že sa takými stanú vo veku 40 až 45 rokov“. Do ozbrojených síl môže vstúpiť aj viac lekárov, inžinierov a odborníkov na komunikáciu. Putin sa zatiaľ vyhýba rozsiahlym odvodom do invázie na Ukrajine, ktorú Kremeľ označuje za „špeciálnu vojenskú operáciu“.

Vojenskí experti z Ukrajiny a Západu tvrdia, že Rusko počas vojny na Ukrajine utrpelo ťažké straty. Podľa Ukrajiny mu zabili zhruba 30-tisíc vojakov, britská vláda odhaduje okolo 15-tisíc. Rusko 25. marca uviedlo, že má 1 351 mŕtvych a odvtedy tento počet neaktualizovalo.

16:20 Na Ukrajinu prichádzajú protilodné rakety z Dánska a samohybné húfnice z USA

Ukrajina začala dostávať protilodné rakety Harpoon z Dánska a samohybné húfnice zo Spojených štátov. V sobotu to oznámil ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov. Rakety Harpoon budú podľa neho ukrajinské sily používať spolu s ukrajinskými raketami Neptún pri obrane pobrežia vrátane prístavu Odesa. Minister povedal, že dodávky rakiet boli výsledkom spolupráce medzi niekoľkými krajinami a dodal, že dodávky z Dánska sa uskutočnili „za účasti našich britských priateľov", informuje spravodajský portál Sky News. 

Minister tiež povedal, že Ukrajina dostala rad ťažkých delostreleckých strojov vrátane spomenutých amerických upravených húfnic M109. Tie umožnia ukrajinskej armáde zasiahnuť ciele z väčšej vzdialenosti.

11:10 Ruské sily zrejme dobyli väčšinu ukrajinského mesta Lyman

Ruské sily pravdepodobne dobyli väčšinu mesta Lyman v Doneckej oblasti. Uvádza to britské ministerstvo obrany na základe informácií vojenskej rozviedky s tým, že je to predbežná operácia pre ďalšiu fázu ruskej ofenzívy na východe Ukrajiny. Mesto je dôležitý železničný uzol a poskytuje prístup k dôležitým železničným a cestným mostom nad riekou Siverskyj Donec. Ruské sily podľa rezortu budú v najbližších dňoch pravdepodobne „uprednostňovať vynútenie prechodu“ cez túto rieku. 

9:30 Donbas bude znova ukrajinský, vyhlásil Zelenskyj

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sľúbil, že východný región Donbas bude znova ukrajinský. Vo svojom nočnom piatkovom príhovore situáciu v oblasti opísal ako „veľmi náročnú“ v dôsledku posilňovania palebnej sily a počtu vojakov zo strany Ruska. Preto je podľa jeho slov potrebné zvýšiť obranu a odolnosť. „Aj keď Rusko prinesie do Donbasu všetko utrpenie a skazu, obnovíme každé mesto, každú komunitu. Neexistuje žiadna skutočná alternatíva,“ cituje ukrajinského prezidenta televízia CNN.

Americké ministerstvo obrany počas piatkového tlačového brífingu uviedlo, že Rusko pokračuje vo „zvyšovaní zisku“ v Donbase. Ukrajina vyzýva medzinárodných partnerov, aby jej poskytli raketové systémy, aby mohla odrážať ruskú ofenzívu. Hovorca Pentagonu John Kirby v piatok potvrdil žiadosť Ukrajiny, zároveň ale zdôraznil, že „rozhodnutia... ešte neboli prijaté“.

9:00 Severodoneck nie je podľa primátora ešte napriek tvrdeniam Moskvy úplne obkľúčený

Ukrajinský Severodoneck nie je ešte úplne obkľúčený ruskými silami, oznámila v noci na sobotu tamojšia vojenská správa. Píše o tom agentúra DPA, podľa ktorej však Moskva tvrdí, že túto oblasť prudkých bojov ruské jednotky obkľúčili už kompletne.

Dve tretiny tohto mesta v Luhanskej oblasti sú síce obliehané, avšak ešte nie úplne v celosti obkľúčené, uviedol na sociálnej sieti Telegram šéf miestneho vojenského vedenia Olexandr Striuk. Dodal, že samotné mesto náporu ruských jednotiek stále odoláva.

Proruskí separatisti však tvrdia, že Severodoneck je už obkľúčený úplne, uvádza DPA s odvolaním sa na ruskú štátnu agentúru RIA Novosti. Striuk hovorí, že v meste je zničených 90 percent budov a 60 percent bude musieť byť kompletne prestavaných.

Severodoneck je jednou z posledných častí Luhanska, ktoré ešte stále drží v moci ukrajinská armáda.

Informácie z predchádzajúceho dňa (27.5.2022) si môžete prečítať nižšie: 

20:40 Rusko zvažuje druhý útok na Kyjev, píšu médiá

Rusko údajne zvažuje druhý útok na ukrajinské hlavné mesto Kyjev. Informoval o tom portál britskej stanice Sky News s odvolaním sa na spravodajský web Meduza.

Meduza so sídlom v Lotyšsku v piatok napísala, že Moskva znovu dúfa, že môže vyhrať "opotrebovávaciu vojnu" na Ukrajine. Táto forma vojny sa snaží systematicky a postupne znižovať schopnosť nepriateľa viesť vojnu, vyčerpávať ho. Vláda ruského prezidenta Vladimira Putina si začína myslieť, že môže vojnu celkovo vyhrať do konca tohto roka, uviedla Meduza s odvolaním sa na svoje zdroje.

Dva z jej zdrojov sú údajne blízke Kremľu, ďalší je priamo zvnútra samotnej Putinovej vlády. Moskva má tiež "minimálny a maximálny prah" pre vyhlásenie úspešnej a dokončenej "špeciálnej vojenskej operácie", ako Putin nazval inváziu na Ukrajinu, napísala Meduza.

Minimálnou hranicou je údajne dobytie východného regiónu Donbas. Maximálnym cieľom je dobytie Kyjeva, vysvetlila Meduza. Predchádzajúci útok na ukrajinské hlavné mesto zlyhal, čo viedlo k tomu, že ruské sily sa presunuli a sústredili na Donbas.

Moskva si zrejme uvedomuje, že druhý pokus o obsadenie Kyjeva bude veľká operácia. Meduza napísala: "Velitelia ruskej armády sa evidentne zmierili s myšlienkou, že ukrajinskú metropolu nemožno dobyť ’len s malým množstvom preliatej krvi’, čo znamená, že na akýkoľvek druhý útok potrebujú viac vojakov."

Portál Sky News upozornil, že tieto informácie nemohol nezávisle overiť.

19:00 Zelenskyj  telefonoval s Draghim o ďalšej vojenskej pomoci a podpore

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj informoval v piatok talianskeho premiéra Maria Draghiho v telefonáte o situácii na fronte. Takisto žiadal pre svoju krajinu ďalšiu podporu. TASR správu prevzala z agentúry ANSA a Zelenského oznámenia na Twitteri.

Draghi Zelenského ubezpečil o podpore zo strany talianskej vlády v spolupráci so zvyškom EÚ, píše ANSA s odvolaním sa na úrad talianskeho premiéra.

"Očakávame od partnerov Ukrajiny ďalšiu obrannú podporu," napísal Zelenskyj na Twitteri. Takisto podľa jeho slov hovorili o dodávkach paliva a možnostiach odvrátenia potravinovej krízy. Tá podľa úradu talianskeho premiéra ohrozuje najchudobnejšie krajiny sveta. Ukrajinský prezident v tejto súvislosti uviedol, že je potrebné uvoľniť ukrajinské prístavy.

SITA/AP Photo/Mariam Zuhaib

18:00 Ukrajinská armáda bojuje o udržanie kontroly nad časťami mesta Lyman

Ukrajinská armáda bojuje o udržanie kontroly nad časťami mesta Lyman. Uviedlo to v piatok ukrajinské ministerstvo obrany, hoci proruskí separatisti predtým vyhlásili, že toto kľúčové mesto na východe Ukrajiny obsadili. Rezort obrany konštatoval, že vojaci bojujú o udržanie severozápadnej a juhovýchodnej časti mesta. Informuje o tom portál news.sky.com.

Obrancovia podnikajú protiútoky proti snahám Ruska posunúť ofenzívu smerom k Slavjansku, uviedol na brífingu hovorca ukrajinského ministerstva obrany Oleksandr Motuzjanyk. Predtým v piatok proruskí separatisti zo samozvanej Doneckej ľudovej republiky tvrdili, že dosiahli úplnú kontrolu nad mestom Lyman. Mesto Lyman, ktoré sa nachádza zhruba 45 kilometrov od Sjevjerodonecka na východe Ukrajiny, je pre Kremeľ kľúčovým strategickým cieľom v snahe pokročiť k mestám Slavjansk a Kramatorsk.

15:30 Zákonodarcovia na Ďalekom východe vyzvali Putina na stiahnutie jednotiek z Ukrajiny

Štyria členovia Komunistickej strany Ruskej federácie v zákonodarnom zbore Prímorského kraja na ruskom Ďalekom východe vyzvali prezidenta Vladimira Putina, aby ukončil vojnu na Ukrajine. Referuje o tom Rádio Sloboda, známe aj ako Rádio Slobodná Európa.

Leonid Vasjukevič na schôdzi zákonodarného zboru prečítal vyhlásenie, v ktorom uviedol, že ruská armáda má veľké straty a nedosahuje vojenský úspech. Dodal, že „mladí ľudia, ktorí by mohli byť veľkým prínosom pre krajinu, zomierajú a stávajú sa invalidmi“. Vyhlásenie okrem neho údajne podpísali aj Gennadij Šulga, Natalia Kočugovová a Alexandr Šustov.

Vedenie komunistickej strany v Prímorskom kraji tieto výroky ostro odsúdilo. Gubernátor oblasti Oleg Kožemjako dal Vasjukeviča a Šulgu okamžite vyviesť z rokovacej miestnosti so slovami, ako si dovoľujú „očierňovať ruskú armádu a obrancov, ktorí bojujú proti nacizmu“. Zároveň použil označenie „zradca“.

15:00 Rusi presúvajú sily z Krymu do Zaporižskej oblasti, údajne na juhu budujú tretiu obrannú líniu

Rusko presúva námorné, vzdušné a pozemné sily z Krymu smerom na Zaporižskú oblasť. Na komunikačnej platforme Telegram to tvrdí vojenská správa spomenutého juhoukrajinského regiónu.

Tá uviedla, že v okolí Melitopoľa spozorovali ruský konvoj vojenskej techniky a tankov. Ruské sily tiež údajne budujú „tretiu obrannú líniu“ a presúvajú posily, aby upevnili svoje pozície v južnej časti Ukrajiny.

Rusi na okupovaných územiach zintenzívnili šírenie propagandistických informačných materiálov prostredníctvom televízie a rozhlasu. V Berďansku sa snažia presvedčiť miestne obyvateľstvo, aby prešlo na mobilné siete ruských operátorov.

12:30 Na obnovu potrebujeme až 600 miliárd libier, vraví exminister financií

Bývalý ukrajinský minister financií Tymofij Mylovanov odhaduje, že Ukrajina potrebuje na obnovu v dôsledku ruskej invázie až 600 miliárd libier. Pre spravodajský program BBC World Service povedal, že by to mohlo priniesť šancu na „lepšie vybudovanie“ krajiny.

Mylovanov, ktorý sa nachádza na konferencii v Londýne, položil rečnícku otázku, či Ukrajina potrebuje obnoviť to, čo bolo zničené, alebo to radšej môže využiť „ako príležitosť na modernizáciu krajiny“. Zároveň povedal, že Ukrajina musí využiť všetky dostupné zdroje na rekonštrukciu krajiny.

9:30 Rusko nemá dosť modernej techniky; používa aj 50 rokov staré tanky

Sovietske tanky T-62 nasadil Kremeľ podľa informácií britského rezortu do bojov na juhu Ukrajiny. Ide o tanky, ktoré boli uvedené do prevádzky ešte roku 1961 a následne sa stali kľúčovým vybavením sovietskej armády.

Britské ministerstvo tvrdí, že tieto tanky budú pravdepodobne "obzvlášť zraniteľné" voči protitankovým zbraniam. To, že ich Rusi vôbec nasadili do boja, podľa rezortu poukazuje na ich "nedostatok moderného, bojaschopného vybavenia".

Britský rezort vo svojej najnovšej správe tiež uvádza, že ruské sily pokračujú v snahe o obkľúčenie miest Severodoneck a Lysyčansk v Donbase na východe Ukrajiny, pričom v ostatnom čase sa v tejto oblasti zmocnili niekoľkých dedín ležiacich severozápadne od mesta Popasna. Ukrajina však Kremľu kladie odpor a marí jeho snahy o získanie "úplnej kontroly" nad Donbasom, dodalo ministerstvo.

SITA/AP Photo/Efrem Lukatsky

8:15 Boje o Severodoneck si vyžiadali už najmenej 1500 životov

Ťažké boje o mesto Severodoneck na východe Ukrajiny si doteraz vyžiadali životy najmenej 1500 ľudí, informoval primátor mesta Olexandr Striuk. Dodal, že mesto stále odoláva náporu ruských jednotiek. Priznal však, že ruskej prieskumnej a sabotážnej skupine sa podarilo preniknúť do miestneho hotela.

Potvrdil, že hlavná cesta medzi susedným mestom Lysyčansk a Bachmutom, ktorý sa nachádza smerom na juhozápad, zostáva otvorená, ale prejazd po nej nie je bezpečný, keďže je vystavená sústavnému ostreľovaniu.

Informoval, že vo štvrtok sa podarilo z mesta evakuovať len 12 ľudí. Dodal, že proces evakuácie sa nezastavuje a úrady sa snažia dostať do bezpečia ľudí, ktorí prichádzajú do centra na distribúciu humanitárnej pomoci.

Metropolitná oblasť Severodoneck-Lysyčansk je jediným veľkým mestom v Luhanskej oblasti, ktoré je pod kontrolou Ukrajiny. Zvyšok územia je takmer úplne obsadený ruskými jednotkami, ktoré sa preto snažia Severodoneck odrezať od územia ovládaného Ukrajinou.

Poradca šéfa prezidentskej kancelárie Olexij Arestovyč začiatkom mája vysvetlil, že Kremeľ dal ruským jednotkám za cieľ dobyť Severodoneck. Varoval súčasne, že tomuto donbaskému mestu hrozí podobný osud ako juhoukrajinskému Mariupolu. Útok na Severodoneck sa začal 25. mája.

Proruské milície Doneckej a Luhanskej oblasti - dvoch separatistických regiónov na na východe Ukrajine - a ruské jednotky už v stredu deklarovali, že Severodoneck obkľúčili.

Severodoneck je z hľadiska vojenskej logistiky dôležitým administratívnym a strategickým bodom: nachádza sa viac ako 80 kilometrov východne od Kramatorska, ktorý sa stal administratívnym centrom Donbasu, odkedy región ovládli separatisti podporovaní Moskvou.

AP Photo/Leo Correa

8:00 Zelenskyj obvinil Rusko z páchania genocídy v Donbase

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtkovom pravidelnom videopríhovore obvinil Rusko zo "zjavnej politiky genocídy" v Donbase na východe Ukrajiny. Varoval, že ofenzíva Moskvy v tejto oblasti môže skončiť tak, že tento región zostane "neobývaný". TASR prevzala správu z agentúr AFP a AP.

"Toto všetko - vrátane deportácie našich ľudí a masového zabíjania civilistov je zjavnou politikou genocídy páchanou Ruskom," povedal Zelenskyj. Poznamenal tiež, že ruské sily sa snažia zničiť mnohé východoukrajinské mestá. "Chcú premeniť Popasnu, Bachmut, Lyman, Lysyčansk a Severodoneck na popol, ako to spravili s Volnovachou a Mariupolom," upozornil.

Zástupkyňa ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová vo štvrtok uviedla, že v Donbase prebiehajú doposiaľ najintenzívnejšie boje, keďže ruské sily sa snažia dostať hlbšie do tohto priemyselného regiónu.

Denník The Guardian píše, že Zelenskyj tiež kritizoval rozpory v rámci EÚ čo sa týka šiesteho balíka sankcií voči Rusku. Ten zahŕňa okrem iného zákaz dovozu ruskej ropy. Proti je ale Maďarsko, ktoré argumentuje tým, že jeho ekonomika by utrpela veľké straty. Takéto opatrenia EÚ si vyžadujú jednomyseľné schválenie všetkých členských štátov.

"Samozrejme, som vďačný tým priateľom, ktorí obhajujú nové sankcie. Odkiaľ však majú ľudia, ktorí blokujú tento šiesty balík (sankcií), svoju silu? Prečo môžu mať takú moc?" pýtal sa Zelenskyj. V tejto súvislosti tiež poznamenal, že Rusko dostáva za dodávky zdrojov energií do štátov EÚ miliardu eur denne.

"Tlak na Rusko je doslova otázkou záchrany životov," apeloval Zelenskyj. "A každý deň váhania, slabosti, rozličných sporov či návrhov na ‘upokojenie’ agresora na úkor obete znamenajú len viac zabitých Ukrajincov," povedal Zelenskyj.

Prezident Ukrajiny sa tiež sťažoval na skutočnosť, že svet jeho krajine nedodáva zbrane dostatočne rýchlo a že dosiaľ nezaistil úplnú izoláciu ruského bankového systému.

SITA/AP Photo/Markus Schreiber

Správy z predchádzajúceho dňa (26.5.) nájdete nižšie:

20:10 Fínska premiérka navštívila Ukrajinu

Fínska premiérka Sanna Marinová vo štvrtok navštívila Ukrajinu a pripojila sa tak k iným európskym lídrom, ktorí tak učinili pred ňou. Počas návštevy sa stretla aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

SITA/Ukrainian Presidential Press Office via AP)

Podľa fínskej verejnoprávnej televízie YLE sa bola pozrieť aj v mestách Buča a Irpiň neďaleko Kyjiva, v ktorých ruskí vojaci páchali zverstvá na ukrajinských civilistoch.

Zelenskyj sa poďakoval Marinovej za dodávky zbraní z Fínska a podporu pri sankciách voči Rusku.

Fínsko, ktoré je znepokojené ruskou inváziou na Ukrajinu, nedávno prerušilo svoju politiku neutrálnosti a spolu so Švédskom požiadalo o členstvo v Organizácii Severoatlantickej zmluvy (NATO).

19:00 Rusko potvrdilo prepustenie 115 členov gardy, ktorí odmietli bojovať na Ukrajine 

Ruský súd potvrdil prepustenie 115 príslušníkov Národnej gardy, ktorí podali námietku proti svojmu prepusteniu za to, že sa odmietli zúčastniť na vojenskej operácii Moskvy na Ukrajine. Vo štvrtok o tom informovala tlačová agentúra AFP. Prípad je zrejme prvým oficiálnym potvrdením toho, že vojaci sa odmietajú podieľať na vojne Ruska na Ukrajine, ktorá sa začala 24. februára.

Vojenský súd v Kabardsko-balkarskej republike na juhu Ruskej federácie v stredu oznámil, že preskúmal „potrebné dokumenty“ a vypočul predstaviteľov Národnej gardy, teda domácej bezpečnostnej zložky oddelenej od ruskej armády.

Súd dospel k záveru, že odporcovia „svojvoľne odmietli vykonať oficiálnu úlohu“, a zamietol ich odvolanie.

Pojednávanie sa konalo za zatvorenými dverami, aby sa neprezradili "vojenské tajomstvá", dodal súd.

16:10 Z Charkova hlásia najmenej štyri obete ruského ostreľovania

Najmenej štyria ľudia prišli vo štvrtok o život počas ostreľovania východoukrajinského mesta Charkov ruskými silami. Oznámil to gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synjehubov. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Okupanti opäť ostreľujú centrum regiónu,“ oznámil Synjehubov prostredníctvom sociálnej siete Telegram. „Na základe predbežných informácii utrpelo zranenia sedem ľudí. Nanešťastie, štyria boli zabití. Obyvateľov Charkova a okolia žiadame, aby zostali v úkrytoch,“ dodal. Úrady podľa jeho slov informácie o ostreľovaní preverujú.

14:55 V meste Severodoneck je poškodených alebo zničených 90 % obytných budov

Ukrajinské mestá Severodoneck a Lysyčansk sú terčom ruského útoku v rámci ofenzívy v Luhanskej oblasti, uviedol vo štvrtok v aktualizácii vojenskej situácie úrad ukrajinského prezidenta. Šéf vojenskej správy Severodonecka Oleksandr Strjuk vo štvrtkovom rozhlasovom rozhovore povedal, že spojenie medzi Severodoneckom a Lysyčanskom sa skomplikovalo vzhľadom na ruské bombardovanie mosta medzi oboma mestami. Informuje o tom portál cnn.com.

Nepriateľ neprestal bombardovať obytné štvrte uplynulý týždeň a pol, povedal Strjuk. „V meste zostáva 12- až 13-tisíc ľudí. Ľudia sa schovávajú v krytoch a pivniciach. Meste je terčom neustálej paľby,“ povedal šéf vojenskej správy Severodonecka a dodal, že komunikácia je obmedzená a 90 percent obytných budov v meste je poškodených alebo zničených. Pád Severodonecka, ktoré je posledným veľkým mestom v Luhanskej oblasti pod kontrolou ukrajinskej vlády, by bol pre Kyjiv veľkým neúspechom.

„Situácia je náročná, predovšetkým v doneckom operačnom obvode,“ povedal Fedir Venislavskyj, ukrajinský poslanec a člen parlamentného Výboru pre národnú bezpečnosť, obranu a spravodajstvo. „Najhorúcejšími miestami sú Severodoneck a Lysyčansk,“ konštatoval a dodal, že ruskí vojaci sa snažia obkľúčiť ukrajinské sily a potom zaútočiť na mestá Bachmut a Soledar. „Nepriateľ čiastočne kontroluje mesto Lyman a smeruje k predmestiam Severodonecka. Situácia v tejto operačnej oblasti bude v najbližších dňoch veľmi náročná,“ konštatoval Venislavskyj.

13:30 Podľa Trussovej Putin žiada za uvoľnenie vývozu potravín z Ukrajiny výkupné 

Britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová obvinila vo štvrtok ruského prezidenta Vladimira Putina, že blokádu obilia v ukrajinských prístavoch sa snaží využiť ako zámienku na zrušenie medzinárodných sankcií, ktoré Západ na Moskvu uvalil za ruskú inváziu na Ukrajinu. TASR informuje na základe správy agentúry Reuters.

„Je úplne otrasné, že sa Putin snaží od sveta žiadať výkupné a v podstate premieňa hlad a nedostatok jedla medzi najchudobnejšími ľuďmi na svete na zbraň,“ uviedla Trussová počas návštevy Bosny a Hercegoviny. „Jednoducho to nesmieme dopustiť. Putin musí odvolať blokádu ukrajinského obilia,“ dodala. Podľa šéfky britskej diplomacie by zrušenie sankcií či ich akékoľvek uvoľnenie Putina z dlhodobého hľadiska len posilnili.      

13:00 Dvom ruským zajatcom hrozí na Ukrajine za ostreľovanie 12 rokov väzenia

Dvaja zajatí ruskí vojaci pred ukrajinským súdom priznali vinu za delostrelecké ostreľovanie  Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny. Stalo sa tak v rámci druhého súdneho procesu na Ukrajine, ktorý sa týka podozrení z vojnových zločinov spáchaných počas ruskej invázie. Očakáva sa, že súd svoj verdikt vynesie 31. mája. Obžaloba žiada pre dvoch príslušníkov ruskej delostreleckej jednotky - 27-ročného Alexandra Bobykina a 23-ročného Alexandra Ivanova - trest vo výške 12 rokov väzenia za porušenie zákonov a zvyklostí vedenia vojny.

Obhajcovia súd požiadali o zhovievavosť, pričom argumentovali, že obaja vojaci len plnili rozkazy a vyjadrili za svoje činy ľútosť. Bobykin a Ivanov počas vyšetrovania priznali, že v prvý deň vojny Ruska proti Ukrajine boli súčasťou delostreleckej jednotky, ktorá na ciele v Charkovskej oblasti strieľala z ruskej Belgorodskej oblasti. 

Do ukrajinského zajatia títo ruskí vojaci padli po tom, ako ich jednotka ešte 24. februára prekročila rusko-ukrajinské hranice a pokračovala v ostreľovaní cieľov na území Ukrajiny. Ukrajinské médiá s odvolaním sa na vyšetrovací spis informovali, že v ten istý deň sa ukrajinskej armáde podarilo kolónu ruských vojenských vozidiel zlikvidovať. Na druhý deň sa Ivanov vzdal a zranený Bobykin sa ďalších desať dní skrýval, kým tiež nepadol do zajatia.

10:00 Podľa separatistov je v Donbase až 8000 ukrajinských zajatcov

Približne 8000 ukrajinských vojnových zajatcov je údajne zadržiavaných v dvoch separatistických „republikách“ na východe Ukrajiny – v Doneckej ľudovej republike (DĽR) a Luhanskej ľudovej republike (LĽR). Povedal to vo štvrtok predstaviteľ LĽR Rodion Mirošnik. TASR správu prevzala zo stanice Sky News, ktorá sa odvolala na správy ruských štátnych médií.

„Zajatcov je veľa. Samozrejme, na území Doneckej ľudovej republiky je ich viac, ale aj my ich máme dosť, momentálne je ich celkovo v regióne okolo 8000. To je veľa, pričom denne pribúdajú doslova stovky ďalších,“ povedal Mirošnik.

Stanica Sky News upozornila, že tieto informácie nie je schopná nezávisle overiť.

8:20 Rusko v Donbase ostreľovalo 40 miest a dedín; Zelenskyj žiada Západ o zbrane

Ruské jednotky za posledných 24 hodín ostreľovali viac ako 40 obcí a miest v Donbase na východe Ukrajiny. V dôsledku toho prišlo o život šesť ľudí a ďalších 12 ich bolo zranených. Podľa agentúry Reuters o tom vo štvrtok  informovala Spoločná pracovná skupina ukrajinských ozbrojených síl.

Takéto intenzívne ostreľovanie môže podľa Ukrajiny viesť k tomu, že sa uzavrie posledná významnejšia úniková cesta pre civilistov, ktorí by sa chceli z oblasti evakuovať. Ruským ostreľovaním v Donbase boli zničené alebo poškodené bytové i súkromné domy i ďalšie objekty civilnej infraštruktúry, či budova železničnej stanice, informovalo ukrajinské vojenské velenie.

Vo vyhlásení sa uvádza, že ukrajinskej armáde sa podarilo odraziť desať nepriateľských útokov, zničili štyri tanky a štyri drony. O život prišlo 62 vojakov ruskej armády.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom videopríhovore z noci na štvrtok upozornil, že ruskí vojaci majú v niektorých častiach Donbase výraznú prevahu: „oveľa viac zbraní i vojakov“. Žiadal preto o ešte väčšiu vojenskú pomoc zo Západu, aby to bolo „dosť na víťazstvo“. 

Podľa gubernátora Luhanskej oblasti Serhija Hajdaja bola hlavná cesta zo Severodonecka ostreľovaná, ale humanitárnu pomoc tamojším obyvateľom sa darí dopravovať.

7:00 Polícia v Lysyčansku pochováva mŕtvych do masového hrobu

Najmenej 150 ľudí pochovala do masového hrobu miestna polícia v meste Lysyčansk na východe Ukrajiny. Na platforme Telegram to v stredu uviedol gubernátor Luhanskej oblasti Sergej Hajdaj. TARS správu prevzala od agentúry DPA.

Hajdaj zároveň prisľúbil, že obete budú riadne pochované po skončení vojny. Núdzová situácia si podľa neho vyžaduje, aby polícia prevzala vykonávanie množstva úloh vrátane pochovávania mŕtvych. Ako spresnil, do masového hrobu budú pochovávané obete ruského ostreľovania i tamojší obyvatelia, ktorí zomreli prirodzenou smrťou.

Na zverejnenom videozázname bolo vidieť, ako boli mŕtve telá v bielych vreciach označených štítkami s menom uložené do jamy, píše DPA.

Ruské jednotky podľa Hajdaja ovládli do 95 percent Luhanskej oblasti a situácia je „extrémne zlá“.

Informácie z predchádzajúceho dňa (25.5.) si môžete prečítať nižšie:

21:00 Bojovníkov z Vagnerovej skupiny obvinili zo zabíjania civilistov na Ukrajine

Dvojicu Bielorusov, ktorí sú údajne členmi tzv. Vagnerovej skupiny, obvinili zo zabíjania civilistov neďaleko Kyjeva. Ide o prvých zahraničných žoldnierov, ktorí na Ukrajine čelia obvineniam z vojnových zločinov. TASR správu prevzala v stredu z webovej stránky denníka The Guardian.

Ukrajinská prokuratúra v utorok zverejnila mená a fotografie ôsmich mužov, ktorí sú hľadaní za údajné vojnové zločiny vrátane vrážd a mučenia. Mali sa ich dopustiť v dedine Motyžyn v Kyjevskej oblasti, v ktorej sa nachádza aj mesto Buča.

Viac sa dočítate na tomto mieste.

19:27 Švajčiarsko pomáha Ukrajine so zhabaním majetku Janukovyčovho spolupracovníka

Švajčiarska vláda v stredu oznámila, že spustí súdne konanie zamerané na zhabanie majetku v hodnote vyše 100 miliónov frankov (97,38 milióna eur), ktorý patrí blízkemu spolupracovníkovi bývalého ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča, Jurijovi Ivaniuščenkovi. 

Švajčiarska vláda, Spolková rada, uviedla, že poskytuje pomoc Ukrajine, pretože Kyjev vo svojom úsilí skonfiškovať peniaze čelí určitým ťažkostiam, ktoré súčasná vojna ešte zhoršila. Vláda však dodala, že tento jej krok nesúvisí so sankciami uvalenými na Rusko za napadnutie Ukrajiny.

Vláda uviedla, že majetok Janukovyčovho spolupracovníka Ivaniuščenka a členov jeho rodiny bol vo Švajčiarsku zmrazený po zosadení prokremeľského prezidenta Janukovyča v roku 2014.

Švajčiarsky spolkový súd určí, či majetok môže byť zhabaný, a ak to schváli, vrátia ho Ukrajine.

18:31 Rusko vzalo telá mŕtvych vojakov a vybavenie z krížnika Moskva, tvrdí ukrajinská rozviedka

Rusko pozbieralo telá mŕtvych vojakov a vybavenie z potopeného krížnika Moskva. Referuje o tom portál Ukrajinská pravda s odvolaním sa na predstaviteľa ukrajinských spravodajských služieb Vadyma Skibického.

SITA/AP Photo, File

Ten tvrdí, že ruská operácia na krížniku Moskva, ktorý po potopení odtiahli do Sevastopoľa na Kryme, trvala najmenej dva týždne. „Zapojilo sa do toho päť až sedem lodí, ktoré odniesli telá, vzali všetko vybavenie a vyčistili krížnik,“ poznamenal Skibickyj.

Potopenie krížnika Moskva je jednou z doterajších významných udalostí vojny na Ukrajine. Loď sa potopila v polovici po výbuchu a požiari, ktorý podľa Kyjiva spôsobil ich zásah raketami. Rusko zase tvrdí, že na lodi vybuchla munícia.

17:13 Putin po prvý raz navštívil vojakov zranených počas vojny na Ukrajine

„Prezident neustále kontroluje podmienky zaobchádzania s tými, ktorí boli zranení počas špeciálnej vojenskej operácie. V stredu sa mohol ísť na tieto podmienky pozrieť osobne,“ povedal o návšteve zdravotníckeho zariadenia hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

16:24 Boje už dospeli na okraje kľúčového mesta Severodoneck

Boje medzi ruskými a ukrajinskými silami dosiahli už hranice kľúčového východoukrajinského mesta Severodoneck. V stredu to oznámil gubernátor Luhanskej oblasti, kde sa mesto nachádza, a situáciu označil za veľmi ťažkú. TASR prevzala správu od tlačovej agentúry AFP.

„Ruskí vojaci postúpili dostatočne ďaleko na to, aby mohli na mesto páliť mínometnými granátmi," napísal gubernátor Serhij Hajdaj vo vyhlásení na sociálnych sieťach. Dodal, že včera už prebiehali boje v predmestiach Severodonecka.

14:34 Putin podpísal dekrét o občianstve pre ľudí z okupovaných oblastí Ukrajiny

Šéf Kremľa Vladimir Putin podpísal v stredu dekrét, ktorým sa zjednodušuje proces získania ruského občianstva pre obyvateľov Záporožskej a Chersonskej oblasti na Ukrajine. Juhoukrajinská Chersonská oblasť je v súčasnosti pod plnou kontrolou ruských okupačných jednotiek, zatiaľ čo susedná Záporožská oblasť je pod kontrolou Moskvy len čiastočne.

Ukrajinci, žijúci v spomínaných regiónoch majú podľa novej Putinovej vyhlášky právo požiadať o ruské občianstvo zjednodušeným postupom bez splnenia viacerých podmienok. Napríklad nemusia žiť päť rokov v Rusku.

Putinov dekrét podľa Reuters rozširuje systém dostupný už od roku 2019 pre obyvateľov proruských separatistických oblastí na východe Ukrajiny. Kyjev už vtedy ostro odsúdil zrýchlené vydávanie ruských pasov pre obyvateľov týchto samozvaných „ľudových republík.“

13:15 Rusko tvrdí, že zničilo ukrajinskú továreň na výrobu lietadlových motorov

Ruské rakety údajne zasiahli ukrajinskú továreň na výrobu motorov a niekoľko železničných staníc. Informoval o tom v stredu hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov. 

Vysokopresné rakety odpálené zo súše aj z mora zničili výrobné haly továrne Motor Sič, v ktorej sa vyrábajú lietadlové motory pre ukrajinské ozbrojené sily, vrátane motorov pre bezpilotné drony," uviedol Konašenkov v 91. deň ruskej vojenskej agresie voči Ukrajine.

Jeho slová nebolo možné nezávisle overiť.

V rámci série intenzívnych útokov na ukrajinské ciele, ku ktorým došlo v noci na stredu, ruské rakety zasiahli aj železničnú stanicu v meste Pokrovsk v Dnepropetrovskej oblasti. Cieľom útoku na civilnú železničnú stanicu bol transport záložníkov ukrajinskej armády, ktorý smeroval do Donbasu, tvrdil hovorca rezortu obrany v Moskve.  

12:38 S Putinom môžem hovoriť, keď vystúpi zo svojej bubliny alternatívnej reality 

„Keď bude prezident pripravený opustiť svoju bublinu tejto alternatívnej reality, vrátiť sa do skutočného sveta a porozprávať sa s nami, uvedomí si, že bolo zabitých mnoho ľudí vrátane civilistov, možno potom pochopí, že by sme mali začať hovoriť o konci tejto vojny, ktorú rozpútal a ktorú vedie jeho krajina proti nám,“ povedal Zelenskyj prostredníctvom videokonferencie na Svetovom ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose.

AP Photo/Markus Schreiber

10:55 Rusko takmer úplne odrezalo Ukrajinu od exportu potravín

Ruská invázia na Ukrajinu prakticky zastavila všetok námorný obchod v ukrajinských prístavoch. Podľa nemenovaného amerického predstaviteľa, ktorý pod podmienkou anonymity poskytol spravodajskej televízii CNN odtajnenú mapu regiónu, Rusko odrezalo Ukrajinu od exportu komodít, čo zvyšuje riziko globálnej potravinovej krízy.

Mapa analyzuje pohyb lodí prichádzajúcich a vychádzajúcich z ukrajinských prístavov pred a po začiatku konfliktu, pričom ukazuje takmer úplný pokles obchodnej dopravy do prístavov v Čiernom a Azovskom mori po začatí invázie. Tretia mapa poskytuje súčasnú vizualizáciu pohybu ruských námorných plavidiel v Čiernom mori pri pobreží Ukrajiny, pričom podľa predstaviteľa USA zvýrazňuje „ohniská aktivity“.

8:40 Ukrajina potrebuje ešte viac ťažkých zbraní, povedal Zelenskyj

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok varoval, že Moskva sa snaží zničiť priemyselný región Donbas na východe Ukrajiny, kde aktuálne prebiehajú intenzívne boje. 

Ukrajinský prezident vo svojom pravidelnom večernom videopríhovore zopakoval, že situácia v Donbase je mimoriadne zložitá s tým, že všetka zostávajúca sila ruskej armády je teraz sústredená na tento región.

Skutočnosť, že Ukrajina dokáže už tri mesiace odolávať ruskej vojenskej agresii, je podľa jeho slov prekvapením a zdrojom inšpirácie pre celý svet. Zelenskyj zároveň požiadal Západ o ďalšie ťažké zbrane vrátane tankov.

Okrem toho sa vysmial utorkovému vyhláseniu ruského ministra obrany Sergeja Šojgu, že Rusko zámerne spomaľuje ofenzívu na Ukrajine, aby poskytlo obyvateľom obkľúčených miest čas na evakuáciu. Spomalenie ruského postupu je podľa Zelenského dôsledkom toho, že ukrajinskí obrancovia kladú Rusom veľmi tvrdý odpor.

7:44 V Mariupoli zomrelo najmenej 22-tisíc obyvateľov, tvrdí poradca starostu

Počas trojmesačného ruského útoku na ukrajinské mesto Mariupoľ zomrelo pravdepodobne najmenej 22-tisíc jeho obyvateľov. Poradca tamojšieho starostu Petro Andriuščenko uviedol, že tento počet sa zakladá na mnohých kontaktoch, ktoré s ďalšími predstaviteľmi radnice majú s funkcionármi, ktorí v meste uviazli. 

Podľa neho by však skutočný počet mohol byť oveľa vyšší. Tieto informácie sa nedali nezávisle overiť, informuje na svojej webstránke televízia CNN.

Správy z predchádzajúceho dňa 24.5.2022

21:00 Satelitné snímky údajne zachytili ruské lode pri krádeži ukrajinského obilia

Satelitné snímky americkej spoločnosti Maxar Technologies spred niekoľkých dní údajne zachytili dvojicu ruských lodí pri nakladaní ukradnutého obilia na Ruskom anektovanom Kryme. TASR správu prevzala v utorok z webovej stránky stanice Sky News.

Satelitné snímky zhotovené 19. až 22. mája zachytávajú, ako obilie zo síl nakladajú na dve lode plaviace sa pod ruskou vlajkou a kotviace v prístave v meste Sevastopol na anektovanom Krymskom polostrove.

Sky News pripomína, že Rusko v súčasnosti ukrajinské prístavy blokuje. V dôsledku toho Kyjev nedokáže vyvážať obilie a na celom svete hrozí potravinová kríza.

Jednu zo zmienených lodí, ktorá by mala prevážať ukradnuté ukrajinské obilie, zachytili satelitné zábery zhotovené americkou spoločnosťou Planet Labs pri tom, ako kotví v prístave v sýrskom meste Lázikíja. Sky News v tejto súvislosti pripomína, že sýrsky prezident Bašár Asad je blízkym spojencom Ruska.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v utorok na Svetovom ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose obvinila Rusko z toho, že na Ukrajine úmyselne blokuje prístavy a bombarduje sklady obilia.

Von der Leyenová podľa agentúry AP povedala, že na Ukrajine je momentálne zablokovaných až približne 20 ton pšenice. "Okrem tohto si Rusko zhromažďuje zásoby vlastného potravinového exportu, ktoré používa ako formu vydierania - buď na zadržiavanie týchto zásielok, aby sa celosvetovo zvýšila ich cena, alebo na obchodovanie s pšenicou výmenou za politickú podporu," uviedla.

Podľa predsedníčky EK na takéto správanie najviac doplácajú krajiny s nestabilnou politickou situáciou a tiež najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva. Von der Leyenová v tejto súvislosti poznamenala, že v Libanone sa ceny chleba zvýšili o 70 percent. Dodala, že potravinovým zásielkam z Odesy zase nebolo umožnené dostať sa do Somálska.

20:00 Viac než 80 percent Ukrajincov je proti akýmkoľvek územným ústupkom Rusku

Viac ako štyri pätiny Ukrajincov sú presvedčené, že ich krajina by sa v rámci mierovej dohody s Ruskom za žiadnych okolností nemala vzdať nijakých svojich území. Vyplýva to výsledkov prieskumu Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie (KIIS) zverejnených v utorok. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

KIIS svoj prieskum uskutočnil v dňoch 13. – 18. mája na vzorke 2000 ľudí. Až 82 percent účastníkov uviedlo, že nepodporuje územné ústupky – dokonca ani v prípade, ak by to viedlo k predĺženiu vojny a zvýšeniu ohrozenia nezávislosti Ukrajiny.

Desať percent respondentov považuje za prijateľné vzdanie sa územia s cieľom dosiahnuť mier. Osem percent účastníkov nie je rozhodnutých. Akékoľvek územné ústupky odmietlo 77 percent Ukrajincov žijúcich na územiach okupovaných Ruskom.

Ukrajinská vláda opakovane uviedla, že nemá v úmysle robiť Rusku akékoľvek územné ústupky, pripomína Reuters. Kyjev takisto tvrdí, že sa v súčasnosti neusiluje o prímerie napriek tomu, že to žiadajú lídri viacerých európskych krajín.

Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak v sobotu povedal, že v súčasnej situácii by sa akékoľvek ústupky obrátili proti Ukrajine, pretože Rusko by po akomkoľvek prerušení bojov zasiahlo ešte tvrdšie.

"Vojna sa (po akýchkoľvek ústupkoch) neskončí. Len bude na nejaký čas pozastavená," povedal v rozhovore pre Reuters v prísne stráženom prezidentskom úrade v Kyjeve.

19:00 Invázia Ruska je teraz v najaktívnejšej fáze

Vojenská operácia Ruska na Ukrajine vstúpila do svojej najaktívnejšej fázy, vyhlásil v utorok hovorca ukrajinského ministerstva obrany Olexandr Motuzianyk. Informovali o tom portály britskej stanice BBC a britského denníka The Guardian.

Ruské sily sa pokúšajú úplne obkľúčiť ukrajinských vojakov v dvoch susediacich mestách, rozdelených riekou Siverskyj Donec na východe Ukrajiny – v Severodonecku a Lysyčansku. Ukrajina uviedla, že ruské sily sa nevzdali pokusov o prekročenie tejto rieky.

Motuzianyk na brífingu vysielanom v televízii povedal: "Teraz pozorujeme najaktívnejšiu fázu plnohodnotnej agresie Ruska, ktorú rozpútalo v našej krajine. Situácia na východnom fronte je extrémne ťažká, pretože práve tam sa teraz rozhoduje o osude tejto krajiny."

15:00 V troskách zničenej budovy v Mariupole našli telá 200 ľudí

V troskách jednej zo zničených budov v juhoukrajinskom meste Mariupol objavili telá 200 ľudí. Oznámil to v utorok poradca mariupolského starostu Petro Andriuščenko s tým, že telá, ktoré objavili robotníci pri odpratávaní sutín, boli v stave rozkladu a v okolí sa šíril zápach. TASR informuje na základe správy agentúry AP.

Správa o náleze ďalších tiel obetí ruskej invázie prišla krátko po tom, čo ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil Rusko z rozpútania "totálnej vojny", ktorej cieľom je spôsobiť na Ukrajine čo najväčšiu skazu a čo najviac obetí.

Prístavné mesto Mariupol na pobreží Azovského mora je jedným z miest, ktoré zažili od začiatku ruskej ofenzívy na Ukrajine najhoršie pustošenie. Moskva nedávno vyhlásila, že nad Mariupolom, ktorý ruské sily obliehali takmer tri mesiace, prevzala úplnú kontrolu. Mariupolské oceliarne Azovstaľ sa stali na Ukrajine aj vo svete symbolom odporu ukrajinských síl, ktoré takmer tri mesiace bránili mesto pred ruskými inváznymi jednotkami.

13:00 Ak Ukrajina nebude môcť vyvážať obilie, spôsobí to migračnú krízu

Ak pre vojnu na Ukrajine nebudú mať krajiny severnej Afriky dostatok potravín, spôsobí to masovú migráciu do Európy. V utorok to uviedol poľský prezident Andrzej Duda v prejave na Svetovom ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose. TASR prevzala správu od agentúry Reuters.

"Ak v severnej Afrike vypukne hladomor... Španielsko a celá južná Európa budú čeliť obrovskému prílevu migrantov," uviedol Duda. "Teraz by sme sa mali sústrediť na to, aby Ukrajina mohla vyvážať svoje obilie," dodal.

S podobným varovaním nedávno prišiel aj Medzinárodný menový fond (MMF), podľa ktorého môže nedostatok pšenice v najchudobnejších regiónoch sveta spôsobiť migráciu miliónov ľudí.

Ukrajina patrí k najväčším producentom obilia na svete. Vývoz cez ukrajinské prístavy sa však v dôsledku ruskej invázie zastavil. Podľa nemeckej vlády blokuje Rusko na Ukrajine export približne 20 miliónov ton obilnín, určených najmä pre severnú Afriku a Áziu, z nich veľkú časť v prístave v Odese.

Podľa niektorých diplomatov chce šéf Kremľa Putin týmto spôsobom zámerne vyvolať masové pohyby utečencov s cieľom destabilizovať Európu, ktorá voči Rusku po útoku na Ukrajinu zaviedla sankcie a začala dodávať zbrane Kyjevu.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok informoval, že Ukrajina rokuje o vytvorení potravinových koridorov na vývoz pšenice, ďalších druhov obilia a slnečnicových semien. Zopakoval tiež obvinenia, že Rusko na okupovaných územiach Ukrajiny ukradlo už státisíce ton obilia.

AP Photo/Efrem Lukatsky

12:00 Rusi chcú v Chersonskej oblasti zriadiť vojenskú základňu

Rusmi dosadený predstaviteľ ukrajinskej Chersonskej oblasti uviedol, že prokremeľská administratíva v regióne požiada Moskvu, aby tam zriadila vojenskú základňu. „V Chersonskej oblasti by mala byť ruská vojenská základňa,“ povedal Kirill Stremousov, ktorého citovala ruská štátna tlačová agentúra RIA Novosti.

Prevzatie kontroly nad Chersonom, mestom v južnej časti Ukrajiny, a veľkou časťou okolitého regiónu, je dosiaľ pravdepodobne najvýznamnejší úspech Ruska vo vojne na Ukrajine. Ukrajinskí predstavitelia špekulovali, že Rusko plánuje v regióne usporiadať referendum o vyhlásení nezávislosti, podobné tým, ktoré sa konali v Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny v roku 2014.

SITA/AP Photo/Dmitri Lovetsky

11:00 Na Donbase pokračujú tvrdé boje

Ruské jednotky pokračujú v snahe o ovládnutie celej Luhanskej oblasti. V utorkovom vyhlásení to uviedol ukrajinsky generálny štáb, informuje TASR na základe správy agentúry DPA.

Rusko spustilo "špeciálnu vojenskú operáciu" na Ukrajine pred tromi mesiacmi. Ruská armáda v súčasnosti sústreďuje svoje útoky na východe Ukrajiny. Kyjev sa obáva zvýšenej ruskej ofenzíve v tejto oblasti najmä po tom, ako sa Moskve minulý týždeň podarilo získať úplnú kontrolu nad prístavným mestom Mariupol.

9:30 Ruskí vojaci si pýtajú úplatky od ľudí, ktorí chcú utiecť z Melitopoľa

Na kontrolných stanovištiach si Rusi pýtajú od Ukrajincov od troch do päťtisíc hrivien (približne od 100 do 160 eur) na osobu. Tí, ktorí toľko peňazí nemajú, sú nútení zostať v Melitopoli a znášať ruský teror.

Na kontrolnom stanovišti vo Vasylivke z neznámych príčin ruskí okupanti nepovoľujú žiadnu cestnú dopravu. Na odchod čaká viac ako 400 áut. Podľa správ na sociálnych sieťach umožnia odísť len tým autám, za ktoré občania zaplatia od 20 000 do 40 000 hrivien (od 650 do 1300 eur).

SITA/AP Photo

8:00 Kyjev je pripravený na výmenu zajatcov; Zelenskyj žiada vyvinutie tlak na Rusko

Ukrajinský premiér Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že Kyjev je pripravený na výmenu vojnových zajatcov s Ruskom, a vyzval spojencov Ukrajiny, aby v tejto veci vyvíjali tlak na Rusko.

Zelenskyj to povedal v pondelok počas online rozhovoru v Ukrajinskom dome v Davose, kde sa koná Svetové ekonomické fórum, uviedla agentúra Reuters.

Výmenu zajatcov označil Zelenskyj za "humanitárny moment a veľmi politické rozhodnutie, ktoré závisí od podpory mnohých štátov". Informoval, že Ukrajina do vyjednávania o prepustení ukrajinských zajatcov zapojila Organizáciu Spojených národov, Švajčiarsko, Izrael a "veľa, veľa krajín". Uviedol však, že tento proces je veľmi komplikovaný.

Podľa Zelenského je v súčasnosti veľmi dôležité, aby "svet v žiadnom prípade Rusko neprehováral", ale vyvíjal politický tlak "prostredníctvom akýchkoľvek pák". Zelenskyj v tejto súvislosti spomenul obchodovanie s Ruskom či ropné embargo. Apeloval na aktivizáciu procesu výmeny ukrajinských vojakov za ruských, pričom zdôraznil: "Nepotrebujeme ruských vojakov, potrebujeme len našich". Dodal: "Sme pripravení na výmenu hoci aj zajtra."

Agentúra Reuters pripomenula, že po tom, ako ruské jednotky dobyli väčšinu územia juhoukrajinského prístavného mesta Mariupol začali 16. mája skladať zbrane a vzdávať sa aj obrancovia poslednej bašty ukrajinského odporu v meste, ktorí celé týždne odolávali ruskej presile v oceliarenskom komplexe Azovstaľ.

Ukrajina tento proces označuje za ich evakuáciu a v súlade s dohodami očakáva ich skorú výmenu za ruských vojnových zajatcov. Rusko však týchto vojakov považuje za svojich zajatcov a podľa vyhlásení viacerých ruských politikov ich dokonca plánuje súdiť.

Reuters dodal, že Rusko pred tromi mesiacmi, 24. februára, spustilo na území Ukrajiny tzv. "špeciálnu vojenskú operáciu", ktorej cieľom je "demilitarizovať a denacifikovať" Ukrajinu. Kyjev a Západ označili tieto ciele Moskvy za falošnú zámienku pre obsadenie územia iného nezávislého štátu.

Rusko sa v posledných týždňoch sústreďuje na bojové operácie na východe Ukrajiny, kde sa snaží obkľúčiť ukrajinské jednotky a zmocniť sa celých území Doneckej a Luhanskej oblasti. Na časti územia týchto regiónov proruskí separatisti v roku 2014 vyhlásili samozvané tzv. ľudové republiky. Kyjev ich považuje za svoje "dočasne okupované územia".

AP Photo/Markus Schreiber

7:30 Zelenskyj chce o ukončení vojny rokovať iba s Putinom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok uviedol, že spomedzi ruských predstaviteľov je ochotný sa stretnúť a rokovať o ukončení vojny na Ukrajine iba s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.

„O všetkom rozhoduje prezident Ruskej federácie,“ povedal Zelenskyj prostredníctvom tlmočníka. „Ak hovoríme o ukončení tejto vojny, tak bez neho toto rozhodnutie nemožno prijať,“ pokračoval ukrajinský prezident.

„Nemôžem akceptovať stretnutie s nikým z Ruskej federácie okrem prezidenta,“ vyhlásil najvyšší ukrajinský predstaviteľ.

Ruskí a ukrajinskí vyjednávači sa od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu niekoľkokrát stretli, no obe strany v súčasnosti priznávajú, že mierové rokovania sú pozastavené, píše Reuters. Zelenskyj minulý týždeň uviedol pre ukrajinskú televíziu, že ukončenie vojny na Ukrajine je nemožné bez zapojenia diplomacie.

Ukrajinský prezident na summite v Davose okrem toho uviedol, že konflikt na Ukrajine si vyžaduje obrovskú ľudskú obeť. Ukrajinské jednotky podľa Zelenského dosahujú nejaké územné zisky, a to najmä v okolí mesta Charkov, no situácia v Donbase je podľa neho "najkrvavejšia" a zomiera tam množstvo ľudí.

Správy z predchádzajúceho dňa 23.5.2022

19:45 Ukrajina bude za vojnové zločiny súdiť 48 ďalších ruských vojakov

Približne 13.000 prípadov podozrenia z ruských vojnových zločinov sa podľa ukrajinskej generálnej prokurátorky Iryny Venediktovovej v súčasnosti vyšetruje, pričom procesu bude čeliť ďalších 48 ruských vojakov. TASR správu prevzala z denníka The Guardian.

Venediktovová to povedala v pondelok na zasadnutí Svetového ekonomického fóra vo švajčiarskom Davose. Súd v Kyjeve medzitým odsúdil ruského vojaka Vadima Šišimarina na doživotie za zabitie 62-ročného neozbrojeného ukrajinského civilistu Olexandra Šelipova.

„Začali sme už takmer 13-tisíc prípadov, ktoré sú spojené len s vojnovými zločinmi. V tejto kategórii bolo nahlásených (asi) 49 osôb, ktoré sme začali stíhať za vojnové zločiny,“ spresnila Venediktovová.

Ukrajinskí predstavitelia majú podľa nej zoznam približne 600 podozrivých, o ktorých sa predpokladá, že boli zapojení do vojnových zločinov. Dva prípady týkajúce sa troch jednotlivcov už riešili súdy, cituje jej vyjadrenie The Guardian.

19:20 Rusko eskaluje útok na Donbas

Ruské sily zintenzívňujú bombardovanie oblastí v Donbase na východe Ukrajiny. Gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko pre agentúru AP povedal, že v blízkosti Luhanskej oblasti pokračujú ťažké boje a frontová línia je neustále ostreľovaná.

Podľa Kyrylenka mestá Kramatorsk a Slovjansk v Doneckej oblasti stále nie sú pod kontrolou Ruska. Situácia je však podľa neho zložitá. „Frontová línia je neustále pod ostreľovaním,“ podotkol. Kyrylenko poznamenal, že drvivá väčšina obyvateľov už bola evakuovaná. Z viac ako 1,6 milióna ľudí, ktorí žili v regióne pred ruskou inváziou, nezostalo „viac ako 320-tisíc ľudí“.

17:45 Lukašenko obvinil Západ, že chce rozštvrtiť Ukrajinu

Bieloruský prezident Alexander Lukašenko obvinil Západ, že sa pokúša rozštvrtiť Ukrajinu. Počas návštevy ruského letoviska Soči, kde sa stretáva s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, tiež vyhlásil, že sa Poľsko snaží zmocniť západu Ukrajiny. Zároveň naznačil, že Kyjiv bude musieť nakoniec požiadať o pomoc Bielorusko a Rusko, aby zabránil tomuto prepadnutiu. Pre svoje tvrdenia však neposkytol žiadne dôkazy, upozorňuje spravodajský portál BBC.

Putin sa na spoločnej tlačovej konferencii sústredil na ruskú snahu prinútiť zahraničné spoločnosti platiť v rubľoch pri nákupe ruského exportu. To podľa jeho slov posilní ruskú menu.

16:00 YouTube odstránil viac ako 70-tisíc videí súvisiacich s inváziou na Ukrajinu 

Najväčší internetový server na zdieľanie videosúborov, YouTube, zo svojej webstránky stiahol viac ako 70-tisíc videí a 9000 kanálov súvisiacich s vojnou na Ukrajine za porušovanie pravidiel obsahu. Odstránil aj videá, v ktorých sa ruská invázia označovala za „oslobodzovaciu operáciu“. TASR správu prevzala z denníka The Guardian.

Platforma YouTube sa v Rusku teší veľkej popularite, kde na rozdiel od svojich iných amerických náprotivkov nebola zakázaná. Rusko jej fungovanie nepozastavilo ani po tom, čo zakročila proti prokremeľskému obsahu, ktorý porušoval jej pravidlá – popieranie či zľahčovanie invázie.

YouTube po začiatku vojny na Ukrajine celosvetovo zablokoval prístup na všetky kanály spájané s ruskými médiami financovanými štátom, ako aj niekoľko ďalších kanálov vrátane účtu prokremeľského novinára Vladimira Soloviova.

„Našou najdôležitejšou úlohou je zabezpečiť, aby ľudia, ktorí hľadajú informácie, našli presné, kvalitné a overené údaje,“ povedal vedúci produktového oddelenia Neal Mohan.

15:20 Pri útoku na základňu v Černihivskej oblasti zomrelo 87 ľudí, tvrdí Zelenskyj

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok informoval, že ruský útok na vojenskú základňu na severe Ukrajiny, ku ktorému došlo tento mesiac, si vyžiadal 87 obetí na životoch. Oblasť, v ktorej sa útok odohral, neskôr opätovne ovládli jednotky Kyjeva. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

„Dnes je pod troskami v Desne 87 obetí. Osemdesiatsedem mŕtvych tiel, obetí, ktoré boli zabité,“ povedal Zelenskyj počas prejavu na summite vo švajčiarskom Davose v súvislosti s ruským útokom na obec Desna v Čerhihivskej oblasti zo 17. mája.

Ruské údery na Desnu boli zriedkavým útokom na oblasť nachádzajúcu sa neďaleko ukrajinskej metropoly Kyjev niekoľko týždňov po tom, čo ukrajinské jednotky územie opätovne ovládli po stiahnutí síl Moskvy, pripomína AFP.

14:15 WHO potvrdila už 248 útokov na ukrajinské zdravotnícke zariadenia

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v pondelok uviedla, že od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu overila správy už o 248 útokov na tamojšie zdravotnícke zariadenia. Pri týchto útokoch zahynulo dovedna 75 ľudí, oznámila zdravotnícka agentúra OSN podľa denníka The Guardian.

Od poslednej takejto bilancie WHO zverejnenej 16. mája sa počet potvrdených útokov na zdravotnícke objekty na Ukrajine zvýšil o tri desiatky.

„K 23. máju bolo overených 248 útokov na zdravotnícke zariadenia na Ukrajine. K týmto útokom došlo medzi 24. februárom a 19. májom a zapríčinili 75 úmrtí a 59 zranených. Zdravotníctvo by nikdy nemalo byť terčom (útokov),“ uviedla WHO na Twitteri. Stanica Sky News v tejto súvislosti uvádza, že britská vláda minulý týždeň vyčíslila, že Ukrajine v rámci lekárskej pomoci darovala už vyše 11 miliónov položiek.

„Ruské ničím nevyprovokované a nelegitímne útoky na Ukrajinu vytvorili zdravotnú núdzu, pričom Putin sa zameral na zdravotnícke zariadenia ako pôrodnice, nemocnice či sanitky... Podpora Spojeného kráľovstva pre našich (ukrajinských) priateľov je neochvejná, poskytujeme im lieky a vybavenie, ktoré zúfalo potrebujú a ktoré zachraňujú desaťtisíce životov,“ povedal britský minister zdravotníctva Sajid Javid.

13:00 Vodca separatistov v Donecku: Bojovníkov z Azovstaľu čaká súdny proces

Vodca samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) Denis Pušilin v pondelok povedal, že ukrajinských bojovníkov, ktorí sa vzdali ruskej armáde v oceliarniach Azovstaľ v ukrajinskom prístavnom meste Mariupoľ, postavia v Donecku pred súd. S odvolaním sa na správu ruskej agentúry Interfax o tom informuje agentúra Reuters. „Zajatci z Azovstaľu sú zadržiavaní na území Doneckej ľudovej republiky... Plánované je aj zorganizovanie medzinárodného tribunálu na území tejto republiky,“ povedal Pušilin. Bližšie podrobnosti týkajúce sa toho, akým obvineniam budú zajatí vojaci čeliť, agentúra Interfax neuviedla.

Ukrajinskí vojaci bránili prístavné mesto Mariupoľ pred ruskými jednotkami 80 dní. Poslednou baštou ich odporu v meste bol práve rozsiahly komplex oceliarní Azovstaľ, kam sa spolu s ukrajinskými vojakmi uchýlili aj stovky civilistov.

Ukrajinskí vojaci, ktorí komplex bránili, začali skladať zbrane a vzdávať sa 16. mája. Presný počet vojakov, ktorí sa vzdali, nie je známy. Mnohí z nich sú údajne príslušníkmi jednotky špeciálneho určenia Azov, ktorý Moskva označuje za nacistický. Pluk Azov, ktorý vznikol v roku 2014 ako domobrana na boj proti Ruskom podporovaným separatistom, popiera, že by bol nacistický. Ruské ministerstvo spravodlivosti žiada ruský najvyšší súd, aby túto jednotku označil za teroristickú organizáciu.

12:45 Ruského vojaka Šišimarina odsúdili na doživotie 

Ukrajinský súd odsúdil v pondelok ruského vojaka Vadima Šišimarina na doživotie. Šišimarin bol obvinený z vojnových zločinov a zabitia neozbrojeného civilistu. TASR správu prevzala z agentúry Reuters a stanice BBC. Viac sa dočítate v článku tu.

12:10 Nový zákon na Ukrajine umožní konfiškovať majetok podporovateľov vojny

Ukrajina má nový zákon, ktorý umožní štátu zhabať majetok ľudí podporujúcich ruskú vojnu na Ukrajine. Podporovatelia bojov riskujú, že sa dostanú pred ukrajinský Najvyšší protikorupčný súd, ktorý povedie správne konanie na prevedenie ich majetku „do štátnych príjmov“, uvádza sa v stanovisku prezidentskej kancelárie, na ktoré sa odvoláva spravodajský portál BBC.

„Postup identifikácie a konfiškácie majetku sankcionovaných osôb, ktoré tak či onak podporujú agresiu okupantov proti Ukrajine, umožní rýchlo a efektívne doplniť ukrajinský rozpočet na úkor nepriateľov,“ píše sa tiež vo vyhlásení.

V dôsledku konfliktu s Ruskom ekonomika Ukrajiny značne utrpela. V piatok skupina G7 súhlasila s poskytnutím ekonomickej pomoci krajine vo výške 19,8 miliardy dolárov, aby sa mohla ďalej brániť.

10:30 Ukrajina v bojoch na východe prichádza o 50 – 100 vojakov denne

Informoval o tom v pondelok nezávislý denník The Kyiv Independent, z ktorého citovala britská spravodajská televízia Sky News. Tieto slová zazneli v nedeľu v Kyjeve na spoločnom brífingu Zelenského s poľským prezidentom Andrzejom Dudom. Zelenskyj vtedy reagoval na otázku, či vedenie jeho štátu nemá v pláne zrušiť zákaz opustiť územie Ukrajiny, ktorý platí pre mužov schopných vojenskej služby. Žiadajú to signatári petície, ktorú podpísalo viac než 25-tisíc ľudí. Na brífingu však Zelenskyj vyjadril názor, že bojaschopní muži by z Ukrajiny nemali odchádzať – najmä nie v situácii, keď na východe zomiera „50–100 ľudí denne“.

Bilanciu obetí konfliktu z radov svojej armády ukrajinská strana obvykle nezverejňuje. Pamiatku padlých vo vojne s Ruskom si však pripomína každý deň o 09.00 h miestneho času. Rozhlasové a televízne stanice vtedy prerušujú svoje vysielanie a minútou ticha si padlých uctievajú aj v školách i na veľvyslanectvách Ukrajiny v zahraničí.

Podľa Sky News je momentálne miestom najprudších bojov oblasť okolo mesta Severodoneck, ktoré je vystavené intenzívnej paľbe ruských jednotiek snažiacich sa obsadiť celý Donbas. Ukrajinským jednotkám sa nateraz darí odolávať útokom ruských síl. Gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj podľa Sky news poznamenal, že v tejto situácii funguje v meste len jediná nemocnica, a aj tá má iba troch lekárov a zásoby na desať dní.

9:25 Boris Johnson napísal ukrajinským deťom otvorený list 

Johnson v liste uviedol, že bol veľmi smutný z toho, ako počas jeho návštevy Kyjeva v apríli nevidel na uliciach ani v parkoch žiadne deti a mladých ľudí.

SITA/AP Photo/Alastair Grant

„Neviem si ani len predstaviť, aký musel byť tento rok pre vás náročný,“ píše Johnson. Dodal, že deti museli v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu opustiť svoje domovy, rodiny, kamarátov, domáce zvieratá, hračky a všetko známe a hľadať útočisko v staniciach metra, vzdialených mestách či iných krajinách. „Mnoho z vás zažilo veci, ktoré by nikdy nemalo zažiť žiadne dieťa. Napriek tomu nás ukrajinské deti deň čo deň učia, čo to znamená byť silnými a dôstojnými a mať hlavu hore aj v týchto najťažších časoch. Neviem si predstaviť lepší príklad pre dnešné deti a dospelých,“ napísal Johnson.

Britský premiér sa už skôr zaviazal, že „zdvojnásobí snahy“ o zabezpečenie nevyhnutných potravín a humanitárnej pomoci pre Ukrajinu.

Informácie z predchádzajúceho dňa (22.5.) nájdete nižšie: 

21:01 Zelenskyj plánuje zákon o postavení poľských občanov na Ukrajine

Poľským občanom na Ukrajine budú poskytnuté také isté práva, aké v súčasnosti v Poľsko poskytuje ukrajinským utečencom. Povedal to v nedeľu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. 

Poslanec ukrajinskej vládnucej strany v nedeľu povedal, že Zelenskyj plánuje predložiť do ukrajinského parlamentu návrh zákona o poskytnutí špeciálneho štatútu poľským občanom na Ukrajine, píše Reuters.

Poľský parlament v marci schválil návrh zákona na legalizáciu a zjednodušenie pobytu ukrajinských utečencov. Tento zákon im poskytuje právo na pobyt a prácu, zdravotnú starostlivosť, či sociálne zabezpečenie. Poľsko podľa údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu prijalo takmer 3,5 milióna ukrajinských utečencov.

18:53 Pri výbuchu v Enerhodare bol vážne zranený Ruskom dosadený starosta

Starosta juhoukrajinského okupovaného mesta Enerhodar Andrij Ševčuk, ktorý bol do funkcie dosadený Ruskom, utrpel v nedeľu vážne zranenia pri výbuchu. Uviedol to Ukrajinou uznaný starosta Enerhodaru Dmytro Orlov a tiež ruské médiá. 

Ševčuk sa po výbuchu nachádza na jednotke intenzívnej starostlivosti, napísali ruské médiá odvolávajúc sa na záchranné zložky. „Máme potvrdené správy, že počas explózie bol zranený samozvaný šéf 'ľudovej správy' Ševčuk a členovia jeho ochranky,“ napísal Orlov v príspevku na sociálnej sieti Telegram.

17:00 Na ruskej strane padlo už viac ako 29-tisíc vojakov. Informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine zabila tamojšia armáda približne 29 050 ruských vojakov. Na Facebooku o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

Rusko podľa nich dosiaľ prišlo aj o 1285 tankov, 3141 bojových obrnených vozidiel, 2194 vozidiel a palivových nádrží, 599 delostreleckých systémov, 201 odpaľovacích raketových systémov, 93 systémov protivzdušnej obrany, 170 vrtuľníkov, 204 lietadiel, 470 dronov, 107 striel s plochou dráhou letu, 13 lodí a 43 kusov špeciálnej techniky.

16:01 Ukrajina predĺžila stanné právo a mobilizáciu o 90 dní

Ukrajina predĺžila o ďalších 90 dní stanné právo, ktoré v krajine vyhlásili koncom februára. Parlament v Kyjeve v súvislosti s ruskou inváziou v nedeľu odhlasoval aj predĺženie všeobecnej mobilizácie rovnako do 23. augusta. 

Poslanci hlasovali o návrhu zákona, ktorý bol zverejnený už skôr v priebehu týždňa na návrh prezidenta Volodymyra Zelenského. Ten vyhlásil stanné právo po prvý raz 24. februára niekoľko hodín po tom, ako Rusko napadlo Ukrajinu. Odvtedy ho dvakrát predĺžili o 30 dní.

Stanné právo je osobitný právny režim, ktorý dáva armáde rozšírené právomoci a obmedzuje občianske slobody, ako je právo na zhromažďovania. Počas jeho platnosti nemôžu krajinu dočasne opustiť muži vo veku 18 až 60 rokov.

14:43 Ruský vyjednávač navrhuje výmenu mariupoľských obrancov za proruského politika Medvedčuka

Ruský vyjednávač Leonid Sluckij navrhol, aby Moskva zvážila výmenu ukrajinských vojakov zajatých v Mariupoli za uväzneného ukrajinského politika Viktora Medvedčuka považovaného za spojenca ruského prezidenta Vladimira Putina. Referuje o tom spravodajský web BBC.

Sluckij povedal, že Rusko „preskúma možnosť“ výmeny niektorých z viac ako 2-tisíc väzňov zajatých v oceliarni Azovstaľ za Medvedčuka. Tohto proruského politika a podnikateľa zatkli úrady v Kyjeve v apríli a obvinili ho z vlastizrady a pomáhania teroristickej organizácii.

12:30 Putin chce potravinovou krízou vyvolať prílev utečencov do Európy

Ruský prezident Vladimir Putin sa podľa bývalého nemeckého veľvyslanca v Rusku snaží cielene vyvolať potravinové krízy na Blízkom východe a v Afrike. Zámerom je destabilizovať Európu masovými pohybmi utečencov, uviedol diplomat Rüdiger von Fritsch pre nedeľňajšie vydanie novín Tagesspiegel. 

„Putin počíta s tým, že po kolapse dodávok obilia budú hladujúci ľudia utekať z týchto regiónov a pokúšať sa dostať do Európy – ako predtým milióny Sýrčanov, ktorí utekali pred hrôzami vojny,“ povedal von Fritsch.

Rusko podľa neho z tohto dôvodu bráni Ukrajine vo vývoze obilnín a bombarduje obilné silá. „Novými prílevmi utečencov chce destabilizovať Európu a vytvoriť politický tlak, aby sa západné štáty vzdali svojho tvrdého postoja voči Rusku. To je jeho nová hybridná vojna,“ tvrdí von Fritsch.

11:40 Situácia v Donbase je veľmi zložitá

Urajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol v noci na nedeľu vo svojom pravidelnom večernom videopríhovore k národu, že situácia v Donbase na východe Ukrajiny je „mimoriadne ťažká. “

Ruská armáda v posledných dňoch eskalovala útoky na mestá Sloviansk a Severodoneck. Podľa Zelenského ukrajinské sily odrážajú útoky v tejto oblasti každý jeden deň. Gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj oznámil, že jediná funkčná nemocnica v meste Severodoneck má len troch lekárov a zásoby na desať dní.

Zelenskyj ďalej povedal, že ruská ekonomika za pokračujúcu agresiu platí vysokú cenu. „Rusko poslalo prakticky všetky svoje zdroje, aby nás zničilo“, dodal.

10:25 Poľský prezident Duda neohlásene pricestoval na Ukrajinu

Poľský prezident Andrzej Duda pricestoval na neohlásenú návštevu Ukrajiny a v nedeľu vystúpi s prejavom v tamojšom parlamente. Informovala o tom jeho kancelária.

Poľsko, ktoré od začiatku vojny prichýlilo milióny ukrajinských utečencov, je silným podporovateľom snáh Ukrajiny o vstup do Európskej únie. Keďže Rusko blokuje ukrajinské prístavy, Poľsko sa stalo hlavnou bránou pre humanitárnu pomoc a zbrane smerujúce na Ukrajinu zo Západu. Zároveň pomáha Ukrajine dostať jej obilie a iné poľnohospodárske produkty na svetové trhy.

8:50 Hlavný vyjednávač Kyjeva odmietol prímerie aj akékoľvek ústupky Rusku

Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak v sobotu vylúčil dosiahnutie prímeria s Ruskom s tým, že Kyjev neprijme žiadnu dohodu s Moskvou, ktorá by zahŕňala odovzdanie časti územia.

Podoľak pripustil, že postoj Kyjeva k vojne je čoraz nekompromisnejší a povedal, že akékoľvek ústupky by sa obrátili proti Ukrajine, pretože Rusko by po akomkoľvek prerušení bojov zasiahlo ešte tvrdšie.

„Vojna sa (po akýchkoľvek ústupkoch) neskončí. Len bude na nejaký čas pozastavená,“ povedal v rozhovore pre Reuters v prísne stráženom prezidentskom úrade v Kyjeve.

Podoľak zároveň odmietol podľa svojich slov veľmi zvláštne výzvy Západu na okamžité prímerie, ktoré by zahŕňalo ruské jednotky zostávajúce na území, ktoré obsadili na juhu a východe Ukrajiny.

Správy z predchádzajúceho dňa 21.5.2022:

20:33 Ukrajina sa potrebuje stať členom EÚ, alternatívy neexistujú

„Ukrajina sa musí stať plnohodnotným členom Európskej únie a nepotrebuje žiadne alternatívy v podobe "európskeho politického spoločenstva“, ktoré navrhuje Francúzsko. V sobotu v Kyjeve to oznámil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na tlačovej konferencii s portugalským premiérom Antóniom Costom.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron minulý týždeň načrtol vytvorenie širšieho politického spoločenstva demokratických štátov okolo Únie, ktorého členom by sa mohli stať Ukrajina, Moldavsko i Gruzínsko. Podľa jeho slov je naliehavou záležitosťou, aby mali tieto štáty svoje miesto vo vnútri Európy. Do radov tohto spoločenstva by mohlo zavítať napríklad aj Spojené kráľovstvo, dodal.

„Nepotrebujeme žiadne alternatívy k žiadosti Ukrajiny o členstvo v Európskej únii, nepotrebujeme takéto kompromisy,“ povedal Zelenskyj.

18:00 Ukrajina upozorňuje na zvýšené riziko útokov z Bieloruska

Ukrajina upozorňuje na riziko leteckých útokov z Bieloruska, ktoré sa zatiaľ do vojny na Ukrajine oficiálne nezapojilo. V sobotu to v správe o vývoji situácie v krajine uviedol ukrajinský generálny štáb,

Moskva svoje útoky naďalej sústredí na východ Ukrajiny, kde ukrajinská armáda nedávno odrazila 11 útokov, uviedol generálny štáb. Lode ruského námorníctva sa presúvajú do Čierneho a Azovského mora na bojové a prieskumné operácie, píše sa v správe.

Ruskí vojaci bránia civilistom prejsť z Chersonskej oblasti na územie kontrolované Ukrajinou. Moskva taktiež blokuje nové humanitárne koridory, uviedol ukrajinský generálny štáb.

17:06 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v sobotu v Kyjeve stretol s portugalským premiérom Antóniom Costom 

Stretnutie označil ako dôležité a zmysluplné. Informoval o tom portál britského denníka The Guardian.

Zelenskyj na sociálnej sieti Telegram uviedol, že s portugalským premiérom Costom diskutoval o ďalšej obrannej pomoci, šiestom balíku sankcií Európskej únie proti Rusku, trestnom stíhaní vojnových zločincov, európskej integrácii a povojnovej obnove Ukrajiny.

SITA/Ukrainian Presidential Press Office via AP

Costa na Twitteri uviedol, že Portugalsko jednoznačne stojí pri Ukrajine a je odhodlané ďalej prehlbovať svoju humanitárnu, finančnú a vojenskú podporu tomuto štátu napadnutému Ruskom.

16:11 Rusko sa najbližších niekoľko rokov nepostaví na nohy, tvrdí Zelenskyj

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že Ukrajina „zlomila chrbtovú kosť“ jednej z najsilnejších armád sveta. Dodal, že Rusi sa „v najbližších niekoľkých rokoch nepostavia na nohy“. Varoval však pred veľkými očakávaniami o tom, čo môže Ukrajina dosiahnuť na bojisku. Referuje o tom spravodajský web BBC.

Zelenskyj zdôraznil, že návrat k stavu z 23. februára, čiže spred začiatku ruskej invázie, by pre Ukrajinu predstavoval „víťazstvo“. Znamenalo by to podľa neho koniec „prvej fázy vojny“. Podotkol, že konflikt možno úplne vyriešiť iba diplomaciou.

14:58 Rusko zakázalo vstup 963 Američanom vrátane prezidenta Bidena

Rusko zakázalo vstup na svoje územie viac ako 900 Američanom vrátane prezidenta Joea Bidena, ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena či riaditeľa Ústrednej spravodajskej služby (CIA) Williama Burnsa. 

Vplyv tohto opatrenia bude z prevažnej časti symbolický, no ide o ďalšiu známku zhoršovania vzťahov Ruska a Spojených štátov od začiatku invázie ruských síl na Ukrajinu z 24. februára, konštatuje Reuters.

Zákaz cestovania celkovo 963 občanov USA do Ruska oznámili krátko po tom, ako americký prezident Biden podpísal zákon o poskytnutí vojenskej, ekonomickej a ďalšej pomoci Ukrajine za takmer 40 miliárd dolárov.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí v oznámení na svojej webovej stránke uviedlo, že čierna listina je reakciou na sankcie a nepriateľské kroky Washingtonu voči Moskve.

13:16 Biden podpísal balík pomoci Ukrajine v hodnote 40 miliárd dolárov

Americký prezident Joe Biden podpísal v sobotu v Soule návrh zákona o balíku pomoci Ukrajine v hodnote 40 miliárd dolárov. 

Biden balík finančnej pomoci podpísal v čase svojej prvej prezidentskej návštevy v Ázii. Washington mu príslušný dokument na podpis zaslal do Južnej Kórey letecky.

Balík pomoci pre Ukrajinu v hodnote 40 miliárd dolárov schválil vo štvrtok (19. mája) Senát amerického Kongresu týždeň po tom, ako ho v hlasovaní odobrila americká Snemovňa reprezentantov.

11:26 Rusko prerušilo dodávky zemného plynu do Fínska

Dodávky ruského zemného plynu do Fínska sa v sobotu ráno zastavili, oznámil fínsky štátny energetický koncern Gasum. Došlo k tomu po tom, ako Helsinki odmietli platiť za plyn v rubľoch. Fínsko spolu so Švédskom okrem toho pred niekoľkými dňami podalo žiadosť o členstvo v NATO. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a AP.

„Dodávky zemného plynu do Fínska na základe zmluvy spoločnosti Gasum boli prerušené,“ uviedla firma vo vyhlásení s tým, že dodávky plynu budú teraz realizované z iných zdrojov cez plynovod Balticconnector, spájajúci Fínsko s Estónskom.

8:50 USA by mali v dohľadnej dobe ponechať v Európe 100 000 vojakov

Spojené štáty zrejme v dohľadnej dobe ponechajú v európskych krajinách svojich 100 000 vojakov. Ak by však došlo k eskalácii napätia zo strany Ruska a prípadného ohrozenia Švédska, Fínska či členských krajín NATO, mohli by tento počet ešte zvýšiť. 

Uvádzajú to viacerí nemenovaní americkí predstavitelia oboznámení so situáciou, ktorých v piatok citovala spravodajská stanica CNN.

Správy z predchádzajúceho dňa 20.5.2022:

21:00 Ruská armáda tvrdí, že úplne oslobodila oceliarne Azovstaľ v Mariupole

Ruská armáda tvrdí, že "úplne oslobodila" oceliarsky komplex Azovstaľ v ukrajinskom prístavnom meste Mariupol, v ktorom sa skrývali poslední ukrajinskí vojaci brániaci toto mesto pred ruskou agresiou. S odvolaním sa na správy ruských médií o tom v piatok informuje agentúra AFP.

Ruské ministerstvo obrany podľa stanice BBC informovalo, že v piatok sa "vzdala" posledná skupina ukrajinských vojakov, ktorá sa v Azovstali ešte ukrývala. Podľa rezortu má ísť o 531 príslušníkov pluku Azov.

"Areál metalurgického závodu Azovstaľ, kde bola od 21. apríla tohto roka blokovaná skupina ukrajinských militantov z nacistického zoskupenia Azov, je úplne oslobodené," povedal hovorca ruského ministerstva obrany generálmajor Igor Konašenkov.

Ten ďalej uviedol, že od 16. mája už "zložilo zbrane a vzdalo sa" celkovo 2439 neonacistov z pluku Azov a ukrajinských vojakov. "Posledná skupina pozostávajúca z 531 militantov sa vzdala dnes," dodal.

Podzemné priestor Azovstaľu, kde sa ukrývali militanti, sú podľa Konašenkova plne pod kontrolou ruských ozbrojených síl. BBC upozornila, že správu o ovládnutí Azovstaľu ruskými silami nedokáže nezávisle overiť.

Ruská armáda po správe o ovládnutí Azovstaľu tiež informovala, že po takmer troch mesiacoch obliehania už má kontrolu nad celým Mariupolom.

Veliteľ pluku Azov Denys Prokopenko vo videu zdieľanom na komunikačnej aplikácii Telegram krátko predtým oznámil, že velenie ukrajinskej armády nariadilo vojakom, ktorí ešte boli v oceliarňach Azovstaľ, aby zložili zbrane. Zároveň vyjadrilo vieru v to, že  sa mu ich podarí vymeniť za ruských vojakov zajatých počas bojov na Ukrajine. Prokremeľské úrady v Donecku sa však avizovali, že niektorých obrancov Azovstaľu postavia pred súd.

20:00 Nemecko dodá Ukrajine 15 samohybných protilietadlových systémov Gepard

Nemecká ministerka obrany Christine Lambrechtová potvrdila, že jej krajina v júli Ukrajine dodá 15 samohybných protilietadlových systémov Gepard. Podľa nemeckých vládnych zdrojov súčasťou dodávky bude „dostatok" munície. Nemecko už v apríli oznámilo, že Ukrajine dodá ťažké zbrane po kritike, že je v oblasti takýchto dodávok pomalé. Neskôr Berlín Kyjivu sľúbil aj sedem samohybných húfnic a začal výcvik ukrajinských vojakov na používanie týchto zbraní. Informuje o tom portál news.sky.com.

Hans-Hermann Bühling

15:20 Obrancovia v Azovstali dostali rozkaz prestať brániť Mariupoľ

Ukrajinskí obrancovia v mariupoľskej oceliarni Azovstaľ dostali rozkaz ukončiť obranu mesta. Veliteľ ukrajinského bataliónu Azov Denys Prokopenko zverejnil krátke video z oceliarne, v ktorom hovorí, že najvyššie vojenské vedenie „vydalo rozkaz zachovať život a zdravie vojakov posádky a zastaviť obranu mesta“. Správa naznačuje, že zostávajúci bojovníci v Azovstali ho plánujú v blízkej budúcnosti opustiť, informuje televízia CNN s tým, že sa predpokladá, že v rozľahlom komplexe zostalo niekoľko stoviek bojovníkov.

Azovstaľ bol poslednou baštou ukrajinských síl v inak okupovanom Mariupoli a stal sa symbolom ukrajinského vzdoru napriek neprestajným ruským útokom.

11:20 Ruskí vojaci čelia jednej z najsilnejších a najlepšie vycvičených armád, vraví tamojší politik

Pomalý ruský postup na Ukrajine je spôsobený tým, že ruskí vojaci čelia jednej z najsilnejších a najlepšie vycvičených armád. Referuje o tom spravodajský web BBC s odvolaním sa na ruského politika Franca Klinceviča.

Ten v ruskej štátnej televízii povedal, že Moskva bojuje proti vojakom s presne rovnakou mentalitou, a to spôsobuje Rusom problémy. Dodal, že nechce nikoho uraziť, ale ruská „špeciálna vojenská operácia“ napreduje „s pomerne veľkými ťažkosťami“.

Ukrajinskú armádu označil za „jednu z najsilnejších a najlepšie vycvičených armád“ a povedal, že Rusko „bojuje proti ruským vojakom a dôstojníkom“.

10:30 V Sjevjerodonecku bolo v dôsledku ruského útoku zabitých 12 ľudí

Ruské sily zaútočili na mestá Lysyčansk a Sjevjerodoneck v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny. Informoval o tom v piatok gubernátor spomenutého regiónu Serhij Hajdaj.

Na Telegrame uviedol, že v Sjevjerodonecku bolo v dôsledku ruského útoku zabitých 12 ľudí a v celom regióne bolo zničených viac ako 60 domov. Dodal, že útok na Sjevjerodoneck „bol neúspešný, Rusi utrpeli personálne straty a ustúpili“. Jeho tvrdenia nebolo možné nezávisle overiť.

Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl vo svojej piatkovej rannej aktualizácii taktiež uviedol, že Rusi sa pokúsili zaútočiť na Sjevjerodoneck, ale po utrpení strát sa stiahli.

9:20 Rusko zrejme presunie svoje sily z Mariupola do Donbasu

Rusko pravdepodobne presunie svoje sily z ukrajinského prístavného mesta Mariupol do Donbasu ihneď po tom, ako toto dlho obliehané mesto strategicky zabezpečí. V najnovšej hodnotiacej správe to uviedlo britské ministerstvo obrany s tým, že pre tlak, ktorý je vyvíjaný na ruských veliteľov, sa tento presun zrejme uskutoční bez adekvátnej prípravy. TASR správu prevzala od denníka The Guardian.

"Ihneď ako Rusko (strategicky) zabezpečí Mariupol, pravdepodobne presunie svoje jednotky do Donbasu, aby tam posilnili prebiehajúce operácie," uvádza britský rezort obrany.

"Ruskí velitelia sú však pod tlakom v súvislosti s preukázateľným dosiahnutím operačných cieľov. To znamená, že Rusko zrejme presunie svoje jednotky rýchlo a bez adekvátnych príprav, čím riskuje ďalšie oslabenie svojich síl," dodáva britské ministerstvo.

SITA/AP Photo

8:40 Samozvaný gubernátor vraví, že Chersonská oblasť sa stane súčasťou Ruska

„Ruskú federáciu vnímame ako svoju vlastnú krajinu,“ povedal Saldo a dodal, že nový rozpočet Chersonskej oblasti bol schválený v ruských rubľoch.

7:30 Donbas je úplne zničený, vyhlásil Zelenskyj

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že Donbas na východe Ukrajiny je ruskými jednotkami úplne zničený. Súčasne Rusko obvinil z nezmyselného bombardovania, keďže v tejto oblasti zintenzívňuje svoju ofenzívu.

Zelenskyj podľa agentúry Reuters vo štvrtok večer vo videoposolstve informoval, že ukrajinskí vojaci stále pracujú na oslobodzovaní Charkovskej oblasti, zatiaľ čo sa Rusko snaží zvyšovať svoj tlak v Donbase.

„Je to tam peklo - a to nie je prehnané,“ povedal Zelenskyj. Dodal, že pri „brutálnom a absolútne nezmyselnom ostreľovaní“ mesta Severodoneck vo štvrtok zahynulo 12 ľudí a desiatky ďalších sú zranené.

Informoval tiež: „(Neustále) dochádza k úderom na Odeskú oblasť, na mestá v strednej Ukrajine. Donbas je úplne zničený“.

„Ide o úmyselný a zločinný pokus zabiť čo najviac Ukrajincov, zničiť čo najviac domov, sociálnych zariadení a podnikov,“ uviedol Zelenskyj podľa agentúry Reuters.

Správy z predchádzajúceho dňa 19.5.2022:

19:45 Senát USA schválil balík pomoci Ukrajine v hodnote 40 miliárd dolárov 

Senát amerického Kongresu vo štvrtok schválil balík pomoci Ukrajine v hodnote 40 miliárd dolárov. TASR informuje na základe správy agentúry AFP. 

17:45 Ukrajinská prokuratúra žiada doživotie v procese s ruským vojakom

Ukrajinská prokuratúra žiada doživotný trest odňatia slobody pre ruského vojaka, ktorého na Ukrajine súdia za vojnové zločiny. Uviedol to vo štvrtok spravodajca agentúry AFP, ktorý sa zúčastňuje na súdnom pojednávaní v Kyjeve.

Prokurátor vo štvrtok požiadal sudcu, aby 21-ročnému Vadimovi Šišimarinovi, ktorý sa priznal k zabitiu 62-ročného civilistu v prvých dňoch vojenskej invázie, udelil „trest vo forme doživotného väzenia“.

15:00 Prvý ruský vojak súdený za vojnové zločiny požiadal o odpustenie

SITA/AP Photo/Roman Hrytsyna

Prvý ruský vojak, ktorého na Ukrajine súdia za vojnový zločin, Vadim Šišimarin, požiadal vo štvrtok na súde v Kyjeve o odpustenie, keď podrobne opisoval, ako zabil na začiatku ruskej vojenskej invázie civilistu. Viac sa dočítate na tomto odkaze.

14:55 Europoslanci žiadajú osobitný medzinárodný tribunál na prešetrenie zločinov agresie na Ukrajine

Osobitný medzinárodný tribunál by mal v prípade zločinov agresie na Ukrajine prešetriť konanie ruského politického vedenia, vojenských veliteľov a ich spojencov. Európsky parlament (EP) v uznesení, ktoré prijal vo štvrtok, vyzýva Európsku úniu (EÚ), aby prijala všetky potrebné opatrenia v medzinárodných konaniach a súdoch na podporu stíhania ruského a bieloruského režimu za vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti, genocídu a agresiu. Europoslanci žiadajú, aby sa tieto vyšetrovania a následné trestné stíhania vzťahovali aj na všetkých zamestnancov ruských ozbrojených síl a vládnych úradníkov zapojených do vojnových zločinov.

Uznesenie o boji proti beztrestnosti vojnových zločinov na Ukrajine bolo prijaté zdvihnutím ruky, informuje EP na svojej oficiálnej webstránke.

EP v uznesení vyzýva úniu, aby podporila zriadenie osobitného medzinárodného tribunálu na stíhanie zločinov agresie na Ukrajine, v súvislosti s ktorými nemá Medzinárodný trestný súd (ICC) právomoc. Novozriadený tribunál by mal za tieto zločiny vyvodiť zodpovednosť ruského politického vedenia, vojenských veliteľov a ich spojencov. Poslanci tiež žiadajú, aby EÚ čo najskôr poskytla všetky potrebné ľudské a rozpočtové zdroje a administratívnu, vyšetrovaciu a logistickú podporu potrebnú na zriadenie tribunálu.

Hlásené zverstvá ako neselektívne ostreľovanie miest a obytných oblastí, nútené deportácie, používanie zakázanej munície, útoky na civilné obyvateľstvo unikajúce cez vopred dohodnuté humanitárne koridory, popravy a sexuálne násilie predstavujú podľa europoslancov porušenie medzinárodného humanitárneho práva. Možno ich považovať za vojnové zločiny, pričom ako poslanci zdôraznili, dosiaľ za ne nebol nikto stíhaný. Zdôrazňujú pritom, že EÚ musí konať rýchlo, pretože existuje vážne riziko, že v dôsledku pretrvávajúcich násilností budú dôkazy súvisiace s vojnovými zločinmi zničené.

13:00 Nemecký kancelár vyhlásil, že dodanie zbraní Ukrajine nie je eskaláciou

Nemecký kancelár Olaf Scholz v parlamente krajiny obhajoval rozhodnutie dodať zbrane Ukrajine, ktorá bojuje proti ruskej agresii, a vyhlásil, že to „neznamená eskaláciu“. V prejave k poslancom kancelár vo štvrtok odmietol obavy, ktoré sa v Nemecku objavili, že vyzbrojovanie Ukrajiny by mohlo viesť k širšiemu konfliktu. Vyzbrojovanie Ukrajiny je „príspevkom k odrazeniu útoku a teda k čo najrýchlejšiemu ukončeniu násilia“, povedal Scholz.

Kancelár dodal, že ruský prezident Vladimir Putin sa pomýlil, keď si myslel, že mier na Ukrajine je možné vynútiť silou. „Nebude mierový diktát, pretože Ukrajinci ho neakceptujú a ani my,“ povedal Scholz. „Len keď toto Putin pochopí, len keď pochopí, že nemôže zlomiť obranu Ukrajiny, bude pripravený úprimne rokovať o mieri,“ dodal nemecký kancelár.

12:15 Rusko vyhostilo piatich portugalských diplomatov 

Ruské ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok oznámilo, že vyhosťuje piatich portugalských diplomatov. Ide o reakciu na to, že Lisabon minulý mesiac nariadil desiatim ruským diplomatom opustiť krajinu. Informovala o tom agentúra Reuters.

„(Portugalskí diplomati) sú povinní opustiť krajinu do 14 dní od doručenia zodpovedajúcej nóty“, uviedol rezort ruskej diplomacie v tlačovom vyhlásení.

Moskva ešte v stredu oznámila, že v reakcii na kroky západných krajín vyhostí celkovo 85 zamestnancov veľvyslanectiev Francúzska, Španielska a Talianska. Európske krajiny vyhostili po invázii Moskvy na Ukrajinu už viac ako 300 zamestnancov ruských veľvyslanectiev.

9:50 Putin odvolal dvoch vysokopostavených veliteľov

Ruský prezident Vladimir Putin podľa britského ministerstva obrany odvolal najmenej dvoch vysokopostavených veliteľov pre ich výkon vo vojne na Ukrajine. Britský rezort obrany v aktualizácii spravodajských informácii o priebehu vojny na Ukrajine uviedol, že z velenia bol odvolaný generálplukovník Sergej Kiseľ pre to, že nedokázal obsadiť ukrajinské mesto Charkiv. Rezort konštatoval, že o svoju funkciu pravdepodobne prišiel aj viceadmirál Igor Osipov pre aprílové potopenie ruského krížnika. 

Britský rezort obrany dodal, že náčelník generálneho štábu ozbrojených síl Ruska Valerij Gerasimov „pravdepodobne zostáva na svojom poste", ale je „nejasné", či má dôveru ruského prezidenta Vladimira Putina. Informuje o tom portál news.sky.com.

8:20 Z oceliarní Azovstaľ evakuovali ďalších vojakov, píše Sky News

Z obkľúčených oceliarní Azovstaľ v meste Mariupol evakuovali v stredu neskoro večer ďalších ukrajinských vojakov. Vo štvrtok o tom informoval portál britskej stanice Sky News.

Z oceliarní bolo vidieť odchádzať niekoľko autobusov a ruské vojenské vozidlá. Prvých ukrajinských bojovníkov evakuovali v pondelok neskoro večer a nie je jasné, koľkí ešte v areáli zostávajú.

Proruský separatistický vodca samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) Denis Pušilin uviedol, že vo vnútri oceliarní ešte zostáva vyše 1000 ukrajinských vojakov vrátane ich vysokopostavených veliteľov, píše tlačová agentúra AFP.

7:00 Rusko údajne poslalo 900 ukrajinských vojakov z Azovstaľu do väzenskej kolónie 

Rusko tvrdí, že poslalo viac než 900 ukrajinských vojakov, ktorí vyše mesiaca odrážali ruské útoky v mariupolských oceliarňach Azovstaľ, do väzenskej kolónie v Doneckej oblasti. TASR správu prevzala v stredu z denníka The Guardian, podľa ktorého zostáva osud obrancov Azovstaľu nejasný. Ukrajina Ruskom uvádzané počty vojakov nepotvrdila.

Hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí v Moskve Marija Zacharovová v stredu večer vyhlásila, že od utorka sa v Mariupole vzdalo už 959 ukrajinských vojakov, z ktorých 51 sa aktuálne lieči zo zranení.

Zvyšok bol podľa hovorkyne poslaný do bývalej trestaneckej kolónie v meste Olenivka nachádzajúcom sa v časti východoukrajinskej Doneckej oblasti, ktorú ovláda Rusko.

Ruské ministerstvo obrany predtým uviedlo, že zranení príslušníci ukrajinských síl boli prevezení do nemocnice v meste Novoazovsk na území separatistickej proruskej „republiky“ vyhlásenej v Doneckej oblasti.

Informácie z predchádzajúceho dňa (18.5.2022) nájdete nižšie: 

19:00 V Kyjevskej oblasti našli od začiatku invázie 1288 zabitých civilistov

Takmer 1300 zabitých civilistov sa doteraz našlo v Kyjevskej oblasti od začiatku ruskej invázie na konci februára. Informuje o tom TASR na základe stredajšej správy britskej stanice BBC, ktorá sa odvoláva na agentúru Interfax-Ukrajina a tamojšiu políciu.

"Doteraz sme našli telá 1288 zabitých ľudí. Zdôrazňujem, že išlo o civilistov," uviedol náčelník polície Kyjevskej oblasti Andrij Niebytov, ktorého cituje agentúra Interfax-Ukrajina.

Ku koncu apríla hovorili ukrajinské úrady o približne tisícke nájdených zabitých civilistov v Kyjevskej oblasti.

18:30 Proces s ruským vojakom, ktorý sa priznal k spáchaniu vojnových zločinov, bude pokračovať vo štvrtok

Proces s 21-ročným ruským vojakom Vadimom Šišimarinom, ktorý sa v stredu pred súdom v Kyjeve priznal k spáchaniu vojnových zločinov na Ukrajine, bude pokračovať vo štvrtok. Proces v stredu prerušili - do nasledovného dňa - z dôvodu veľkého náporu novinárov v súdnej miestnosti, informovala stanica CNN.

Seržant Šišimarin, ktorý bol príslušníkom ruského tankového práporu, čelil pred súdom obvineniam z vojnových zločinov a plánovanej vraždy v spojitosti so zabitím 62-ročného muža na severovýchode Ukrajiny. K tomuto činu došlo 28. februára. V prípade usvedčenia mu hrozí až doživotný trest odňatia slobody, informovala ešte minulý týždeň stanica BBC.

Obžaloba tvrdí, že obvinený spolu s ďalšími vojakmi cestoval v ukradnutom vozidle v oblasti neďaleko ukrajinského mesta Sumy, keď stretli neozbrojeného civilistu. Ten práve používal mobilný telefón. Šišimarinovi prikázali podľa agentúry AFP vystreliť na tohto muža s cieľom zabrániť mu, aby ukrajinským obrancom oznámil pozíciu ruských vojakov.

Ide o prvý takýto proces s ruským vojakom od začiatku ruskej invázie do susednej krajiny. Denník The Guardian komentuje, že je mimoriadne nezvyčajné, že proces prebieha v čase, keď vojenský konflikt stále trvá a takisto je bezprecedentné, že sa koná len niekoľko týždňov po spáchaní skutku. Obeť bola zastrelená pred menej ako troma mesiacmi v prvých dňoch invázie.

Súd si má pred vynesením rozsudku ešte vypočuť výpovede svedkov vrátane manželky zabitého muža a ďalšieho vojaka, ktorý sa so Šišimarinom nachádzal vo vozidle.

Rusko tvrdí, že stále nedisponuje žiadnymi podrobnosťami čo sa týka Šišimarinovho prípadu a obvinenia považuje za "neprijateľné" a vykonštruované, uviedol na stredajšej tlačovej konferencii hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

13:20 Na ruskej strane už padlo viac ako 28-tisíc vojakov, tvrdí ukrajinská armáda

Ukrajinská armáda zabila v doterajšom priebehu vojny na Ukrajine približne 28 300 ruských vojakov. Referuje o tom spravodajský web BBC s odvolaním sa na správy generálneho štábu ukrajinských ozbrojených síl na Facebooku.

Rusko podľa nich prišlo aj o 1251 tankov, 3043 bojových obrnených vozidiel, 2137 vozidiel a palivových nádrží, 586 delostreleckých systémov, 199 odpaľovacích raketových systémov, 91 systémov protivzdušnej obrany, 167 vrtuľníkov, 202 lietadiel, 441 dronov, 102 striel s plochou dráhou letu, 13 lodí a 43 kusov špeciálnej techniky.

Iba počas utorka padlo na ruskej strane zhruba 400 vojakov.

SITA/AP Photo/Felipe Dana

10:00  Rusko rozmiestňuje vrtuľníky v Luhanskej oblasti a pokúša sa obkľúčiť kľúčové mesto v Doneckej oblasti

Rusi zintenzívnili svoje úsilie o zničenie ukrajinskej obrany v Luhanskej oblasti a priviezli ďalších 15 vrtuľníkov na posilnenie ofenzívy. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na ukrajinských vojenských predstaviteľov.

Ukrajinská obrana v okolí miest Sjevjerodoneck a Lysyčansk zostáva pod silným tlakom delostreleckého bombardovania a leteckých útokov, ktoré sa zvýšili aj v dedinách južnejšie, ako je napríklad Vrubivka.

Ruské sily sa snažia prelomiť ukrajinské línie v Luhanskej oblasti a dokončiť dobytie regiónu, v ktorom podľa odhadov ovládajú asi 90 % územia.

Šéf vojenskej administratívy Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj uviedol, že pri najnovších bojoch zahynuli štyria civilisti a Rusi zasiahli fabriku na výrobu dusíka v Sjevjerodonecku. „Ruský svet ničí všetko, čo mu stojí v ceste, snažiac sa presadiť takýto život v Luhanskej oblasti - bez ľudí, domov, tovární,“ povedal Hajdaj.

V susednej Doneckej oblasti sa ruské sily snažia obkľúčiť mesto Lymaň a získať plnú kontrolu nad neďalekou osadou Drobyševe. Ak uspejú, ukrajinská obrana v Lymane by bola zraniteľná voči útoku z troch smerov.

SITA/AP Photo/Alexei Alexandrov

9:00 Partizáni údajne zabili ruských dôstojníkov v Melitopoli

Ukrajinskí partizánski bojovníci údajne zabili niekoľko vysokých ruských dôstojníkov v meste Melitopoľ na juhu Ukrajiny. Na Telegrame to uviedla tamojšia regionálna správa.

Ruské sily okupujú spomenuté mesto od začiatku vojny. Melitopoľ je jedno z mála ukrajinských miest, kde sa Rusom podarilo dosadiť vlastné vedenie. Podľa regionálnej správy sa okupanti snažia situáciu utajiť, ruskí vojaci však v utorok aktívnejšie kontrolovali osobné autá v meste, keďže pravdepodobne pátrali po partizánoch.

Zatiaľ neboli poskytnuté žiadne podrobnosti o vraždách a túto správu nebolo možné okamžite potvrdiť.

Ukrajinci tvrdia, že v doterajšom priebehu vojny už zabili mnohých ruských generálov a iných dôstojníkov. Niekoľko týchto úmrtí potvrdili i samotní Rusi.

8:30 Ruské straty na Ukrajine zrejme vedú k „nejednotnému veleniu

Rusko zrejme využíva tisíce čečenských bojovníkov v oblasti juhoukrajinského mesta Mariupol a v Luhanskej oblasti, čo len zdôrazňuje jeho "značné problémy s vojenským personálom na Ukrajine", uviedlo v stredu ráno britské ministerstvo obrany v správe hodnotiacej tamojšiu bojovú situáciu. TASR správu prevzala zo stanice BBC.

"Napriek tomu, že ruské sily celé týždne obliehali Mariupol, vytrvalý ukrajinský odpor bránil Rusku v získaní úplnej kontroly nad mestom. Prekazil aj prvé ruské pokusy o dobytie kľúčového mesta a spôsobil veľké straty v radoch ruských síl," uviedlo ministerstvo.

Situácia viedla k tomu, že Rusko musí "do veľkej miery využívať pomocný personál", napísal britský rezort obrany vo svojom pravidelnom dennom spravodajskom hodnotení.

"Tieto (doplňujúce) sily zrejme pozostávajú z jednotlivcov -dobrovoľníkov a z oddielov Národnej gardy, ktorých úlohou je obvykle zaisťovať vládu vodcu čečenskej republiky Ramzana Kadyrova," uvádza sa v správe.

Ministerstvo ďalej uvádza, že Kadyrov pravdepodobne osobne dohliada na operácie nasadených bojovníkov, pričom jeho bratranec je zrejme čečenským poľným veliteľom v Mariupole.

Rezort britskej obrany dodáva, že takáto "nesúrodosť jednotiek" zrejme prispieva k nejednotnému veleniu, čo brzdí ruské operácie, cituje BBC.

8:00 Ľvov je podľa starostu terčom neustáleho ruského ostreľovania

Západoukrajinské mesto Ľvov blízko hraníc s Poľskom je neustále terčom ruského raketového ostreľovania, citovali v stredu tamojšie médiá starostu tohto mesta Andrija Sadového. TASR správu prevzala od agentúry DPA.

V Ľvove sa nachádza veľké množstvo medzinárodných organizácií a cieľom týchto útokov je zneistiť ich, povedal Sadovyj pre ukrajinskú televíziu. Rusko sa podľa neho nezameralo len na tamojšiu vojenskú infraštruktúru, ale prostredníctvom ostreľovania chce vyvolať neustále napätie.

"Keď však ľudia včas reagujú na letecký poplach a ukryjú sa v ochranných krytoch, potom to nie je nebezpečné," dodal Sadovyj.

Staré mesto ľvovské je zaradené do Svetového kultúrneho dedičstva organizácie UNESCO, pripomína DPA.

Ľudia videli rakety na periférii mesta a počuli veľmi silné explózie, uviedol Sadovyj. K škodám v samotnom Ľvove však podľa neho nedošlo. Obyvatelia však museli prakticky celú noc na utorok stráviť v krytoch, dodal.

V okolí mesta Javoriv v Ľvovskej oblasti bola raketovou paľbou zasiahnutá časť železničnej infraštruktúry. Ľvovský starosta podľa agentúry DPA pripomenul, že toto všetko sa deje len niekoľko kilometrov od hraníc s členským štátom Európskej únie Poľskom.

SITA/AP Photo/Nariman El-Mofty

Správy z predchádzajúceho dňa 17.5.2022:

21:07 Ruský vicepremiér prišiel do Chersonskej oblasti kontrolovanej Rusmi

Ruský vicepremiér Marat Chusnullin navštívil v utorok Chersonskú oblasť na juhu Ukrajiny, čo predstavuje znak zvyšujúceho sa vplyvu Ruska v tomto regióne.

Chersonská oblasť sa nachádza na juhu Ukrajiny mimo oblastí, na ktoré si nárokujú Ruskom podporovaní separatisti a už niekoľko týždňov je pod kontrolou ruských síl.

Chusnullin podľa agentúry RIA Novosti povedal, že Cherson by mohol zaujať „dôstojné miesto v našej ruskej rodine“. Povedal tiež, že Rusko organizuje opravy ciest a mostov a naznačil, že produkty z prevažne poľnohospodárskeho regiónu by sa mohli vyvážať do Ruska.

20:21 Ruský súd bude rozhodovať o označení pluku Azov za teroristickú organizáciu

Ruské ministerstvo spravodlivosti požiadalo ruský najvyšší súd, aby označil ukrajinský pluk Azov za teroristickú organizáciu. Príslušný súdny proces sa má začať 26. mája. 

SITA/AP Photo/Alexei Alexandrov

Stovky bojovníkov pluku Azov strávili v podzemí Rusmi obliehaných a bombardovaných oceliarní Azovstaľ v juhoukrajinskom meste Mariupoľ dlhé týždne a nakoniec ich odtiaľ v noci z pondelka na utorok ruskí vojaci odviezli autobusmi na územie ovládané proruskými separatistami. Moskva tvrdí, že bojovníci Azovu sa vzdali a teraz sú v zajatí – ukrajinské vedenie zas nazvalo ich prevoz do samozvanej Doneckej ľudovej republiky evakuáciou.

19:45 Kyjev dúfa vo výmenu mariupoľských obrancov

Predseda ruskej Štátnej dumy Viačeslav Volodin nazval bojovníkov z Azovstaľu „nacistickými zločincami“, ktorí by mali byť vylúčení z akýchkoľvek budúcich výmen.

Námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová v utorok vyjadrila nádej, že 264 mariupoľských obrancov z oceliarne Azovstaľ bude vymenených za ruských vojnových zajatcov. Verí, že sa tak udeje napriek poznámkam predsedu ruskej Štátnej dumy Viačeslava Volodina, ktorý ich označil za „zločincov“, ktorí by mali „čeliť spravodlivosti“.

Maľarová na utorkovom brífingu uviedla, že Volodinov komentár je politické vyhlásenie „koncipované ako vnútorná propaganda, so zreteľom na vnútorné politické procesy v Ruskej federácii“. Dodala, že z pohľadu Ukrajiny už trvá proces vyjednávania aj samotná záchranná operácia.

18:28 Pri útoku ruských síl v Černihivskej oblasti zomrelo osem ľudí, 12 je zranených

Osem ľudí prišlo v utorok o život a 12 utrpelo zranenia pri nálete ruských síl na obec Desna v Černihivskej oblasti ležiacej na severe Ukrajiny, v ktorej sa nachádza vojenská základňa. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na miestne záchranné zložky.

V dedine Desna, ktorá leží zhruba 70 kilometrov severne od ukrajinskej metropoly Kyjev, sa nachádza veľké vojenské výcvikové stredisko.

K útoku došlo niekoľko týždňov po tom, čo Rusko stiahlo svoje jednotky z tejto oblasti a ohlásilo, že svoje vojenské úsilie zameria na Donbas na východe Ukrajiny.

17:58 Bývalý ruský plukovník v štátnej televízii skritizoval inváziu na Ukrajinu

K zriedkavej verejnej kritike vedenia ruských vojenských operácií na Ukrajine sa odhodlal bývalý popredný ruský dôstojník. Ako referuje spravodajský web CNN, Michail Chodarenok v štátnej televízii zároveň varoval, že situácia sa pre Rusko ešte zhorší.

„Nepime ´informačné lieky na upokojenie´ o nejakom morálnom alebo psychologickom kolapse ukrajinských ozbrojených síl,“ povedal plukovník vo výslužbe vo vysielaní ruského Prvého kanála. „Nič z toho sa nepribližuje realite,“ dodal.

Po týchto slovách nasledoval nesúhlas zo strany moderátora, na čo Chodarenok odpovedal, že vzhľadom na pomoc od Európy by Ukrajina mohla vyzbrojiť až milión ľudí. „Musíme vidieť túto realitu blízkej budúcnosti a musíme to zvážiť v našich operačných a strategických výpočtoch. Úprimne povedané, situácia sa pre nás bude zhoršovať,“ varoval.

15:52 Zelenskyj hovoril so Scholzom o situácii na fronte

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj diskutoval s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom o situácii na vojnovom fronte. Lídri tiež hovorili o posilnení sankcií a tlaku na Rusko, ako aj vyhliadkach na mier. 

Zelenskyj to uviedol na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter s tým, že rozhovory s nemeckým kancelárom boli produktívne. Zároveň sa poďakoval za nemeckú podporu Ukrajiny, vrátane tej vojenskej, a vyjadril sa, že sa sa tešia „na ďalšiu pomoc Nemecka na ceste Ukrajiny k plnému členstvu v EÚ“.

13:36 Medzi obeťami v masových hroboch na Ukrajine rezort neeviduje občanov SR

Medzi obeťami, ktoré boli doteraz objavené v masových hroboch na Ukrajine, rezort diplomacie neeviduje žiadnych slovenských občanov. V utorok to potvrdil minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok.

„Viem potvrdiť, že zatiaľ nemáme žiadne indície, či už zo Slovenska alebo Ukrajiny, že by medzi obeťami, ktoré boli doteraz objavené v masových hroboch, ktoré sa na dennej báze objavujú na území Ukrajiny, bol slovenský občan,“ uviedol Korčok.

12:54 Rusko vyhostí dvoch fínskych diplomatov pre konfrontačnú politiku Helsínk

Rusko v utorok oznámilo, že vyhostí dvoch zamestnancov fínskeho veľvyslanectva v Moskve v rámci reakcie na obdobný krok Fínska i na posielanie zbraní na Ukrajinu. TASR o tom informuje na základe vyhlásenia ruského ministerstva zahraničných vecí, zverejneného na jeho oficiálnej webovej stránke.

Ruský rezort diplomacie uvádza, že si v utorok predvolal fínskeho veľvyslanca v Rusku Anttiho Helanterä a vyjadril mu protest v súvislosti s vyhostením dvoch zamestnancov ruského veľvyslanectva v Helsinkách, ku ktorému Fínsko podľa ministerstva pristúpilo v rámci protiruskej sankčnej kampane Európskej únie.

11:45 Vatikánsky sekretár pre vzťahy so zahraničím navštívi tento týždeň Kyjev

Vatikánsky sekretár pre vzťahy s inými štátmi arcibiskup Paul Gallagher navštívi tento týždeň Kyjev. Gallagherova cesta sa uskutoční v čase, keď sa Vatikán svoje obavy o Ukrajinu snaží vyvážiť s úsilím o udržanie otvorených kanálov pre dialóg s Ruskom.

Gallagher by mal do Kyjeva doraziť v stredu a v piatok sa má stretnúť s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Dmytrom Kulebom. Táto návšteva sa pritom mala uskutočniť ešte pred Veľkou nocou, avšak bola posunutá, pretože arcibiskup sa vtedy nakazil koronavírusom.

8:45 V hromadnom hrobe pri Kyjeve našli telo českého občana

V jednom z hromadných hrobov pri Kyjeve našli telo českého občana. Naznačujú to dokumenty, ktoré boli v hrobe s tromi obeťami. Informuje o tom spravodajský portál iDNES.cz s odvolaním sa na noviny Ukrajinská pravda. Úmrtie českého občana pre portál potvrdilo aj ministerstvo zahraničia.

7:55 Operácia na záchranu obrancov Mariupoľu bude pokračovať

S týmto vyhlásením prišiel Zelenskyj krátko po tom, ako námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová v pondelok neskoro večer oznámila, že z obliehaného závodu Azovstaľ evakuovali v pondelok viac ako 260 ukrajinských vojakov.

Časť z nich - 53 ťažko zranených - previezli do zdravotníckeho zariadenia v meste Novoazovsk, ktoré sa sa nachádza na území proruskej separatistickej Doneckej ľudovej republiky (DĽR).

Ďalších 211 osôb bolo vyvezených cez humanitárny koridor do mesta Olenivka, dodala Maľarová.

Ich návrat domov sa uskutoční prostredníctvom ich výmeny s ruskou stranou, spresnila. Olenivka je mesto neďaleko Donecka na frontovej línii súčasných bojov, ale tiež na území okupovanom Ruskom.

Informácie z predchádzajúceho dňa (16.5.) si môžete prečítať nižšie: 

19:40 Ruské ostreľovanie v Sjevjerodonecku si vyžiadalo desať obetí

Najmenej desať ľudí zahynulo pri ostreľovaní východoukrajinského mesta Sjevjerodoneck, ktoré je takmer úplne obkľúčené ruskými vojakmi. V pondelok to na sociálnej sieti Telegram napísal gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

Ruskí vojaci "ostreľujú Sjevjerodoneck bez prestávky," uviedol Hajdaj. "Najmenej desať ľudí zahynulo. V súčasnosti je oblasť extrémne náročné skontrolovať," dodal gubernátor.

Východ Ukrajiny je v posledných týždňoch terčom neustáleho bombardovania zo strany ruskej armády, ktorá sa snaží prevziať kontrolu nad regiónom, napísala na svojom webe britská spravodajská stanica Sky News.

17:50 Zelenskyj poďakoval vojakom, ktorí vyhnali Rusov z Charkiva

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj poslal ďakovnú správu ukrajinským vojakom, ktorí vyhnali ruských vojakov z druhého najväčšieho ukrajinského mesta Charkiv. Referuje o tom spravodajský web BBC.

Ukrajinské sily v ostatných dňoch získavajú späť územia v severovýchodných oblastiach a vytláčajú Rusov ďaleko od mesta, ktoré prežilo týždne ťažkého bombardovania. V pondelok ukrajinskí vojaci zverejnili zábery dokazujúce, že dosiahli hranicu s Ruskom.

„227. prápor 127. brigády územnej obrany Ukrajiny! Ďakujem pekne!“ povedal Zelenskyj vo videu zverejnenom na Instagrame.

„Od všetkých Ukrajincov, od každého, odo mňa a od mojej rodiny. Moja vďačnosť nemá hraníc. Všetkým prajem zdravie a dávajte na seba pozor. Sláva Ukrajine!“ dodal Zelenskyj.

13:30 Ukrajinské sily odrazili vpád ruských vojakov v Sumskej oblasti

Ukrajinskí pohraničníci odrazili vpád ruskej sabotážnej a prieskumnej skupiny v Sumskej oblasti ležiacej na severovýchode Ukrajiny. Oznámil to v pondelok tamojší gubernátor Dmytro Žyvyckyj. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Žyvyckyj v príspevku na sociálnej sieti Telegram uviedol, že skupina Rusov vstúpila na ukrajinské územie, pričom sa snažila kryť mínometnými granátmi, granátmi a streľbou z automatických zbraní. Skupina sa však nakoniec po protiútoku ukrajinských síl stiahla.

Agentúra Reuters však upozorňuje, že túto správu nedokázala nezávisle overiť.

Ruské jednotky vstúpili do Sumskej oblasti ležiacej pri ruských hraniciach krátko po začiatku ruskej vojenskej invázie. Ukrajinským silám sa však podarilo túto oblasť dobyť späť na začiatku apríla a odvtedy sa pripravujú na ďalšie možné ruské útoky, píše Reuters.

Agentúra zároveň upozorňuje, že ukrajinskej armáde sa po viac než 80 dňoch od začiatku invázie podarilo vydobyť viacero úspechov, keď sa im podarilo prinúť ruských veliteľov upustiť od postupu na hlavné mesto Kyjev a získať späť časť územia okolo druhého najväčšieho ukrajinského mesta Charkov.

SITA/AP Photo/Mstyslav Chernov

12:50 „Uvedomil som si, že žijem, opísal Ukrajinec pochovaný zaživa ruskými vojakmi

Jedno z údajných zverstiev páchaných ruskými vojakmi vo vojne na Ukrajine proti tamojším civilistom opísala najnovšie jedna z jej obetí, ktorej príbeh v pondelok priniesol aj portál britskej stanice Sky News.

Ukrajinského civilistu Mykolu Rusi údajne aj s jeho dvoma bratmi donútili kľaknúť si na okraj čerstvo vykopanej jamy vedľa pšeničného poľa na severe Ukrajiny. Predtým im zaviazali oči a spútali ich.

Ruskí vojaci sotili Mykolu do hrobu na Jevhena, potom zacítil váhu Dymytrovho tela, ktoré na neho dopadlo. Neskôr si uvedomil, že niekto na nich lopatou hádže zem.

"Uvedomil som si, že žijem," povedal 33-ročný Mykola.

Projektil mu zasiahol hornú čeľusť zvnútra líca bez toho, aby mu spôsobil veľké zranenie, ale podľa opisu musel ešte Mykola po prežitej poprave zvládnuť mučivú cestu domov - celý čas sa musel vyhýbať ruským silám.

Jeho opis tvorí základ jedného z tisícov prípadov, ktoré ukrajinskí prokurátori zbierajú proti ruským ozbrojeným silám - obviňujú ich z páchania vojnových zločinov vrátane svojvoľných popráv, mučenia a znásilňovania.

9:40 Ukrajinské jednotky brániace Charkov dosiahli hranice s Ruskom

Ukrajinské jednotky brániace mesto Charkov ležiace na severovýchode krajiny dosiahli štátne hranice s Ruskom, oznámil v pondelok tamojší gubernátor Oleh Sinehubov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

"Sme hrdí na vojakov 227. práporu 127. brigády Síl územnej obrany ukrajinskej armády (TrO ZSU), ktorí obnovili hraničné značenie na štátnych hraniciach. Ďakujeme každému, kto riskuje život pri oslobodzovaní Ukrajiny od ruských votrelcov. Máme pred sebou ešte veľa práce – spoločne k víťazstvu!" napísal v príspevku na sociálnej sieti Telegram Sinehubov.

Agentúry Reuters však upozorňuje, že túto správu nedokázala nezávisle overiť, pričom si všíma, že z príspevku gubernátora Charkovskej oblasti nie je jasné, koľkým vojakom sa podarilo na hranice dostať, a ani to, kde presne sa im hranice podarilo dosiahnuť.

Ukrajinské jednotky spustili protiútok v Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny, pričom prinútil ruské jednotky, aby sa stiahli z druhého najväčšieho mesta krajiny Charkova, píše Reuters. Boje v tejto časti krajiny zosilneli po tom, ako sa ruské vojská nedávno stiahli zo severu Ukrajiny a okolia Kyjeva a zamerali sa na ukrajinský východ.

8:50 Bielorusko rozmiestňuje špeciálne sily popri hraniciach s Ukrajinou

Britské ministerstvo obrany hlásilo v pondelok zvýšenú aktivitu bieloruských ozbrojených síl, ktorá naznačuje, že je súčasťou taktiky účinne zabrániť vyslaniu ukrajinských vojakov na posilnenie príslušníkov armády, ktorí už bojujú s Ruskom o ovládnutie východoukrajinského územia Donbas. Informácie priniesol portál britskej stanice Sky News.

Britské ministerstvo vo svojej každodennej aktuálnej správe uviedlo, že Bielorusko ako spojenec Ruska "oznámilo rozmiestnenie špeciálnych síl popri ukrajinských hraniciach, ako aj jednotiek protivzdušnej obrany, delostrelectva a raketových síl na výcvikových strelniciach na západe krajiny".

"Prítomnosť bieloruských síl blízko hraníc zrejme pripúta k tejto lokalite ukrajinských vojakov, takže sa nebudú môcť presunúť na Donbas a posilniť tamojšie operácie," vysvetlilo ministerstvo.

V aktuálnej správe však rezort britskej obrany napísal, že napriek predchádzajúcim špekuláciám sa bieloruské sily priamo nezapojili do vojnového konfliktu, pretože bieloruský prezident a spojenec ruského lídra Vladimira Putina, Alexandr Lukašenko, "pravdepodobne balansuje medzi podporou ruskej invázie na Ukrajine a želaním vyhnúť sa priamej vojenskej účasti, aby jeho krajinu nepostihli západné sankcie, odveta Ukrajiny či prípadná nespokojnosť v radoch bieloruskej armády".

7:40 Ruské jednotky v snahe postúpiť na západ k hraniciam Luhanskej a Doneckej oblasti utrpeli veľké straty

Ukrajinská armáda tvrdí, že ruské jednotky „utrpeli významné straty ľudského potenciálu a vybavenia" v snahe postúpiť na západ k hraniciam Luhanskej a Doneckej oblasti. „V niektorých oblastiach početné stavy ruských jednotiek klesli na necelých 20 percent," uviedol v nedeľu večer generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl. Informuje o tom portál cnn.com.

„V smere Popasna pre veľké straty a neschopnosť pôsobiť samostatne sa výsadkové jednotky ozbrojených síl Ruskej federácie spájajú s predstaviteľmi ruských súkromných vojenských oddielov," povedal hovorca ukrajinského generálneho štábu Oleksandr Štupun. Rusi sa okrem toho niekoľko týždňov snažia posunúť na juh od mesta Izjum a ukrajinský generálny štáb v nedeľu povedal, že sa neúspešne pokúšajú viesť ofenzívu a útočné operácie smerom k dvom dedinám južne od mesta.

Ukrajinská armáda dodala, že ruské sily severne a východe od Charkiva sa snažia brániť svoje pozície, aby „predišli postupu našich vojakov k štátnym hraniciam Ukrajiny", pričom pokračujú v bombardovaní mestečiek a dedín, ktoré Ukrajina nedávno oslobodila.

7:30 Zelenskyj chce žiadať o podporu aj africké a ázijské krajiny

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj chce žiadať o pomoc pre svoju krajinu čeliacu ruskej agresii aj v Afrike a Ázii. S týmto zámerom plánuje vystúpiť pred parlamentmi ďalších krajín, uviedol v pravidelnom videopríhovore v noci na pondelok. Informácie priniesla agentúra DPA.

Zelenskyj sa v uplynulých mesiacoch snažil získať podporu okrem iného vystúpeniami pred poslancami početných európskych krajín, s ktorými sa spojil prostredníctvom videokonferencie. O týždeň sa chce obrátiť i na Svetové ekonomické fórum v Davose, na ktorého zasadnutí sa bude hovoriť aj o obnove Ukrajiny po vojne.

Cieľom je aj sprísnenie sankcií proti Rusku, zdôraznil ukrajinský líder. "Okupanti musia pociťovať, že cena vojny pre nich neustále rastie," vyhlásil v najnovšom odkaze. Prioritou je podľa neho ropné embargo. "Bez ohľadu na to, ako veľmi sa Moskva snaží tomuto rozhodnutiu zabrániť, čas závislosti Európy od ruských energetických zdrojov sa blíži ku koncu. A to sa nezmení," citovala Zelenského DPA.

7:00 Ľvov hlásil kybernetické útoky

Predpokladaní ruskí hekeri zaútočili na systémy samosprávy v západoukrajinskom meste Ľvov, oznámil v nedeľu večer zástupca starostu Andrij Moskalenko. TASR informácie prevzala od agentúry DPA.

Upozornil tiež na to, že Rusko v rámci svojej invázie na Ukrajinu podniká aj kybernetické útoky, a varoval občanov, aby si dávali pozor na internete i mimo neho, píše DPA.

Agentúra dopĺňa, že Ukrajina je už dlho terčom hekerckých skupín, ktoré západní experti na počítačovú bezpečnosť spájajú s ruskými tajnými službami. Po začiatku ruskej invázie sa očakávalo aj vystupňovanie kybernetických útokov, ich výraznejší nárast však nebol zaznamenaný.

Informácie z predchádzajúceho dňa (15.5.) si môžete prečítať nižšie: 

19:30 Ukrajina môže vyhrať vojnu s Ruskom, tvrdí Stoltenberg

Ukrajina môže zvíťaziť vo vojne s Ruskom, povedal v nedeľu generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg, ktorý zároveň vyzval NATO, aby pokračovalo v poskytovaní vojenskej pomoci Kyjevu. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Ukrajina môže túto vojnu vyhrať. Ukrajinci statočne bránia svoju vlasť. Musíme vystupňovať a udržať našu... podporu Ukrajine,“ povedal Stoltenberg po skončení neformálneho zasadnutia Severoatlantickej rady (NAC) na úrovni ministrov zahraničných vecí. Zároveň vyjadril presvedčenie, že ak Fínsko a Švédsko podľa očakávania vstúpia do NATO, prispeje to k posilneniu bezpečnosti v Európe.

SITA/AP Photo/Olivier Matthys, File

„Demonštruje to skutočnosť, že dvere NATO sú otvorené a že sa agresia nevypláca,“ povedal Stoltenberg počas virtuálneho vystúpenia pred novinármi po berlínskej schôdzke.

Vyjadril tiež presvedčenie, že sa podarí nájsť riešenie v súvislosti s obavami Turecka, týkajúcimi sa vstupu Fínska a Švédska do Aliancie.

Som presvedčený, že dokážeme nájsť spoločnú pôdu, konsenzus o tom, ako pokračovať v otázkach členstva, uviedol s tým, že zostáva v kontakte s tureckým ministrom zahraničných vecí Mevlütom Čavušoglom.

17:00 Ukrajinské ozbrojené sily na frontových líniách nasadili viacero amerických húfníc M-77

Objekt vojenskej infraštruktúry v Ľvovskej oblasti na západe Ukrajiny bol v nedeľu ráno terčom raketového útoku ruskej armády. Podľa agentúry Reuters to na svojom konte v aplikácii Telegram uviedol jej gubernátor Maksym Kozyckyj.

„Štyri nepriateľské rakety zasiahli objekt vojenskej infraštruktúry v okrese Javoriv neďaleko hraníc s Poľskom. Objekt je úplne zničený. Podľa predbežných informácií nie sú žiadne obete. Lekársku pomoc nikto nevyhľadal,“ napísal Kozyckyj.

Velenie ukrajinských vzdušných síl Západ v príspevku na sociálnej sieti uviedlo, že z Čierneho mora bolo na Ľvovskú oblasť vypálených niekoľko rakiet. Dve rakety boli zničené skôr, ako zasiahli svoje ciele.

12:00 Rusko po víťazstve Ukrajiny na Eurovízii zhodilo fosforové bomby na Azovstaľ 

Rusko zhodilo fosforov bomby na oceliarne Azovstaľ v zničenom ukrajinskom prístavnom meste Mariupoľ po tom, čo Ukrajina v sobotu večer zvíťazila v pesničkovej súťaži Eurovízia. TASR správu prevzala od agentúry AFP, ktorá sa v nedeľu odvolala na ukrajinské zdroje.

„Na zem prišlo peklo. Do Azovstaľu,“ napísal na platforme Telegram poradca starostu Mariupola Petro Andriuščenko. Zdieľal tiež video, na ktorom bol spomínaný útok zachytený. Na zázname, ktorý podľa AFP nebolo možné nezávisle overiť, bolo vidieť aj delostreleckú paľbu.

Fosforové bomby sú zápalnou muníciou, ktorá sa pri kontakte s kyslíkom vznieti a spôsobí ničivé škody. Ich použitie v obývaných oblastiach je na základe medzinárodného práva zakázané.

Andriuščenko zverejnil aj fotografie znázorňujúce nápisy na bombách, ktoré naznačujú, že boli zhodené v reakcii na víťazstvo Ukrajiny na Eurovízii, píše AFP. Zdroj fotografií nebol známy, na munícii však bolo v ruštine napísané: „Kalusha, ako bolo požadované! Do Azovstaľu“. A po anglicky: „Pomôžte Mariupolu - Pomôžte Azovstaľu hneď teraz“, s dátumom 14. mája. Boli to slová, ktoré vyslovil spevák ukrajinskej skupiny Kalush Orchestra počas výzvy z pódia po víťazstve v súťaži v talianskom Turíne.

Rusko bolo z pesničkovej súťaže Eurovízia kvôli vojne na Ukrajine vylúčené, pripomína AFP. V obliehaných oceliarňach v Mariupole sa na základe tvrdení Ukrajiny nachádza približne 1000 ľudí. Pokusy o ich záchranu sa ukázali ako komplikované, odmietajú sa však podriadiť ruským výzvam, aby sa vzdali.

11:30 Rusko opäť útočilo v blízkosti poľských hraníc 

Objekt vojenskej infraštruktúry v Ľvovskej oblasti na západe Ukrajiny bol v nedeľu ráno terčom raketového útoku ruskej armády. Podľa agentúry Reuters to na svojom konte v aplikácii Telegram uviedol jej gubernátor Maksym Kozyckyj.

„Štyri nepriateľské rakety zasiahli objekt vojenskej infraštruktúry v okrese Javoriv neďaleko hraníc s Poľskom. Objekt je úplne zničený. Podľa predbežných informácií nie sú žiadne obete. Lekársku pomoc nikto nevyhľadal,“ napísal Kozyckyj.

Velenie ukrajinských vzdušných síl Západ v príspevku na sociálnej sieti uviedlo, že z Čierneho mora bolo na Ľvovskú oblasť vypálených niekoľko rakiet. Dve rakety boli zničené skôr, ako zasiahli svoje ciele.

9:45 Podľa Británie Rusko na Ukrajine stratilo tretinu svojich pozemných síl

Rusko od začiatku vojenskej invázie na Ukrajinu pravdepodobne prišlo o „jednu tretinu“ svojich pozemných jednotiek, uviedlo v nedeľu britské ministerstvo obrany. TASR správu prevzala od stanice Sky News.

Ministerstvo vo svojej najnovšej správe k vývoji na Ukrajine tiež dodalo, že ruská ofenzíva vo východoukrajinskom priemyselnom regióne Donbas „stratila dynamiku a výrazne zaostáva za plánom“. Rusku sa podľa britského rezortu obrany za uplynulý mesiac vôbec „nepodarilo“ dosiahnuť žiadne „výrazné územné zisky“.

„Ruské sily sú čoraz viac obmedzované zníženými schopnosťami, pretrvávajúcou nízkou morálkou a zníženou bojovou účinnosťou,“ uviedlo ministerstvo v správe.„Je nepravdepodobné, že by Rusko v priebehu nasledujúcich 30 dní dramaticky urýchlilo tempo svojho postupu,“ dodalo.

7:00 Ukrajinský prezident podpísal zákon o zákaze proruských strán

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal v sobotu zákon umožňujúci zakázať činnosť politickým stranám, ktoré ospravedlňujú, uznávajú alebo popierajú ozbrojenú agresiu Ruska voči Ukrajine.

Oznámil to šéf právneho výboru ukrajinského parlamentu, z ktorého vyhlásenia cituje tlačová agentúra AP.

Od konca marca bola na Ukrajine pozastavená činnosť 11 politických strán s väzbami na Ruskú federáciu. Rozhodla o tom Rada národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny (RNBO) s tým, že zákaz bude platiť počas stanného práva vyhláseného po ruskej invázii.

Informácie z predchádzajúceho dňa (14.5.) si môžete prečítať nižšie: 

19:00 Do Kyjeva pricestovala delegácia amerických senátorov, stretla sa zo Zelenským 

Do Kyjeva pricestovala v sobotu delegácia členov Senátu Kongresu USA vedená popredným republikánskym senátorom Mitchom McConnellom. V ukrajinskej metropole ich privítal prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý sa im poďakoval za americkú podporu v boji proti ruskej vojenskej agresii. 

„Ďakujem, že zohrávate poprednú úlohu v podpore nášho boja, ktorý je nielen bojom za našu krajinu, ale aj zápasom za demokratické hodnoty a slobody. Naozaj si to ceníme,“ povedal Zelenskyj členom americkej delegácie podľa denníka The Guardian. 

SITA/Ukrainian Presidential Press Office via AP

Okrem Mitcha McConnela ju tvorili aj ďalší republikáni: Susan Collinsová, John Barraso a John Cornyn. Zelenskyj vyzdvihol ich príchod ako jasný prejav toho, že poskytovanie pomoci Ukrajine podporujú obe hlavné politické strany v USA, republikáni i demokrati.

„Rusko pácha genocídu ukrajinského ľudu. Dopúšťa sa vojnových zločinov, ktoré desia celý svet: mučenia, masových popráv, znásilňovania. Európa takéto zločiny nezažila od druhej svetovej vojny,“ povedal ukrajinský prezident americkým senátorom. 

17:00 Sergej Lavrov tvrdí, že Západ jeho krajine vyhlásil totálnu hybridnú vojnu

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov tvrdí, že Západ jeho krajine vyhlásil „totálnu hybridnú vojnu". Lavrov dodal, že je ťažké predpovedať, ako dlho bude tento konflikt so Západom trvať. Poznamenal pritom, že snaha o izoláciu Ruska bude neúspešná. „Západní politici by mali pochopiť, že ich snaha izolovať našu krajinu je márna", povedal Lavrov. Informuje o tom portál news.sky.com.

16:15 Skupina G7 nikdy neuzná hranice, ktoré Rusko zmení silou

Priemyselne najrozvinutejšie krajiny skupiny G7 prisľúbili v sobotu rozšírenie sankcií na sektory, od ktorých je Rusko závislé. Zároveň varovali Čínu v súvislosti s marením sankčných opatrení voči Moskve za ruskú vojenskú inváziu na Ukrajinu, informovala agentúra AFP.

Ministri zahraničných vecí G7 vo vyhlásení zverejnenom na záver dvojdňového rokovania v Nemecku ďalej uviedli, že nikdy neuznajú hranice, ktoré sa Rusko snaží vojnou na Ukrajine zmeniť. Celý článok nájdete na tomto odkaze.

12:10 Moskva bude reagovať, ak NATO rozmiestni jadrové sily blízko ruských hraníc

Moskva podnikne primerané preventívne opatrenia v prípade, že Severoatlantická aliancia (NATO) rozmiestni jadrové sily a infraštruktúru v blízkosti ruských hraníc, uviedol v sobotu námestník ruského ministra zahraničných vecí Alexander Gruško, ktorého citovali tamojšie agentúry. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

„Bude nevyhnutné reagovať... podniknutím adekvátnych preventívnych opatrení, ktoré by zaistili životaschopnosť odstrašenia, “uviedol Gruško podľa agentúry Interfax.

Viac sa dočítate v článku tu.

10:20 Agentúra Reuters informuje, že stovky tiel ruských vojakov čakajú v chladiarenskom vlaku pri Kyjeve

Telá mŕtvych ruských vojakov zabitých na Ukrajine prevážali na koľajisko pri Kyjeve a spolu so stovkami ďalších umiestnili do chladiarenského vlaku, kde čakajú na čas, kedy budú môcť byť vrátené späť svojim rodinám. TASR správu prevzala od agentúry Reuters, ktorá o tom informovala v sobotu.

„Väčšina z nich bola privezená z Kyjevskej oblasti; sú tu aj niekoľkí z Černihivskej oblasti i z niektorých ďalších oblastí,“ uviedol hlavný civilno-vojenský styčný dôstojník Volodymyr Ljamzin, kým ľudia oblečení v bielom ochrannom odeve nakladali vaky s telami do skriňových vagónov. Ako dodal, chladiarenské vlaky umiestnené v iných regiónoch na Ukrajine sa používajú na rovnaký pochmúrny účel.

8:00 Pluk Azov bude v Mariupole vzdorovať „tak dlho, ako bude môcť“

Ukrajinskí vojaci v zničenom obliehanom prístavnom meste Mariupol budú vzdorovať ruským jednotkám napriek nedostatku munície, jedla, vody a liekov „tak dlho, ako budú môcť“, uviedol v piatok zástupca veliteľa pluku Azov Sviatoslav Palamar. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Zranení členovia Azovu v meste MariupoľSITA/Dmytro 'Orest' Kozatskyi/ASFR of the UNGPO via APZranení členovia Azovu v meste Mariupoľ

SITA/Dmytro 'Orest' Kozatskyi/ASFR of the UNGPO via AP

SITA/Dmytro 'Orest' Kozatskyi/ASFR of the UNGPO via AP

Palamar počas online zasadania kyjevského bezpečnostného fóra povedal, že ruské jednotky pokračujú v útokoch na areál oceliarní Azovstaľ - poslednej bašty ukrajinského odporu v Mariupole - kde sa nachádzajú ukrajinskí obrancovia. „Pokračujeme v kladení odporu a dodržiavame rozkaz našich vysokopostavených politických lídrov udržiavať obranu. Udržiavame  obranu a pokračujeme v boji napriek všetkému,“ uviedol Palamar.

V rozhovore s panelom, v ktorom boli okrem iných aj americkí generáli Philip M. Breedlove a Wesley K. Clark, Palamar apeloval na USA, aby pomohli evakuovať približne 600 zranených ukrajinských vojakov z oceliarní Azovstaľ a pomohli z areálu dostať zvyšok ukrajinských síl.

Členovia pluku Azov, ktorí sa naďalej nachádzajú v areáli Azovstaľu, sa opakovanie odmietli vzdať ruským jednotkám pre obavy, že by mohli byť zavraždení alebo mučení, pripomína AP.

Informácie z predchádzajúceho dňa (13.5.) si môžete prečítať nižšie: 

20:34 Rusko preruší dodávky elektriny do Fínska

Fínsky prevádzkovateľ elektrickej siete Fingrid uviedol, že ruská spoločnosť Inter RAO zastavuje dodávky pre „problémy s prijímaním platieb za elektrinu predanú na trhu“. Toto oznámenie prichádza deň po tom, čo Fínsko avizovalo svoj zámer vstúpiť do Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO).

Fínsko nakupuje len 10 % svojej elektriny z Ruska a podľa Fingridu tento nedostatok vykompenzuje získaním väčšieho množstva energie zo Švédska a zvýšením domácej výroby. Fínsko očakáva, že sa v roku 2023 stane sebestačným v oblasti elektrickej energie, dodal Fingrid.

19:38 Rusi v Zaporižskej oblasti zadržiavajú obyvateľov, nútia mladistvých kopať zákopy

V Zaporižskej oblasti uniesli ruskí okupanti dovedna 271 ľudí. Na Telegrame to uviedol regionálny gubernátor Oleksandr Staruch s tým, že v zajatí naďalej zostáva viac ako 100 osôb.

„Mnohí obyvatelia dočasne okupovaných území sú zadržiavaní, vrátane maloletých alebo detí, aby kopali zákopy v južných okresoch Zaporižskej oblasti. Miestnych farmárov nútia spolupracovať. Okrem toho okupanti vyvážajú do Ruska poľnohospodárske stroje či obilie,“ poznamenal Staruch.

17:44 Šéf Pentagónu telefonoval Šojguovi; vyzval ho na okamžité prímerie na Ukrajine

Americký minister obrany Lloyd Austin vyzval v piatok ruského rezortného partnera Sergeja Šojgua, aby okamžite pristúpil k zavedeniu prímeria na Ukrajine. Išlo o prvý telefonický rozhovor medzi šéfmi silových rezortov USA a Ruska od 18. februára.

„Lloyd Austin naliehal na okamžité prímerie na Ukrajine a zdôraznil dôležitosť udržiavania komunikačných liniek,“ uviedol Pentagón vo zverejnenom vyhlásení. Washington viac informácií o telefonáte bezprostredne neposkytol.

16:49 Kuleba vyzval G7: Skonfiškujte ruský majetok, pomôže pri obnove Ukrajiny

„Hovoríme o stovkách miliárd dolárov. Rusko musí platiť, “ povedal šéf ukrajinskej diplomacie.

Kuleba mal v piatok v Nemecku stretnutie s ministrami zahraničných vecí z krajín G7, na ktorom sa zúčastnil aj ich rezortný kolega z Moldavska.

Nemecký minister financií Christian Lindner už skôr vyhlásil, že takýto krok podporuje. Pre nemecký týždenník Der Spiegel povedal: „V prípade majetku ruského štátu môj zmysel pre spravodlivosť hovorí v prospech toho.“

15:15 V Chersonskej oblasti horí 1500 hektárov lesa

V Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny horí viac ako 1500 hektárov lesa. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na miestnych predstaviteľov.

Keďže naďalej pokračujú boje na hraniciach medzi Mykolajivskou a Dnipropetrovskou oblasťou, situácia sa stáva kritickou, keďže ruskí okupanti pokračujú v posilňovaní svojich pozícií a práve zo spomenutej Chersonskej oblasti ostreľujú susedné regióny.

13:45 Rusko pravdepodobne zintenzívni bombardovanie mariupoľskej oceliarne, tvrdí ukrajinská armáda

Rusko pokračuje v delostreleckom ostreľovaní a náletoch na juhoukrajinské mesto Mariupoľ ležiace na pobreží Azovského mora. Referuje o tom spravodajský web BBC s odvolaním sa na ukrajinské ozbrojené sily.

Ruské sily sústreďujú svoje úsilie na zablokovanie ukrajinských jednotiek v blízkosti oceliarne Azovstaľ, ktorá je posledná oblasť v meste, ktorá nie je pod kontrolou Ruska.

Hovorca armády Oleksandr Štupun povedal, že Rusko sa pokúša prevziať „plnú kontrolu nad mestom a potlačiť odpor ukrajinských obrancov“. Podľa neho sa očakáva, že Rusko zintenzívni bombardovanie oceliarne, keď už z nej evakuovali všetkých civilistov.

12:32 Začal sa prvý súd týkajúci sa ruských vojnových zločinov

V Kyjeve sa v piatok začal prvý súdny proces, v ktorom sa riešia obvinenia z vojnových zločinov spáchaných na Ukrajine príslušníkmi ruských inváznych vojsk. Pred súd predstúpil 21-ročný vojak, ktorý je obvinený zo zabitia 62-ročného neozbrojeného civilistu.

Obvinený Vadim Šišimarin môže za zabitie civilistu, ku ktorému došlo koncom februára v obci Čupachivka v Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny, dostať až doživotie.SITA/AP Photo/Efrem LukatskyObvinený Vadim Šišimarin môže za zabitie civilistu, ku ktorému došlo koncom februára v obci Čupachivka v Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny, dostať až doživotie.Viac si prečítate na tomto mieste.

11:56 Ukrajinské sily zabránili pokusom Rusov prekročiť rieku v regióne Donbas

Podľa britského ministerstva obrany ukrajinské sily zabránili pokusom Rusov prekročiť rieku v regióne Donbas. Prekračovanie rieky v oblasti bojov je „veľmi riskantným manévrom“ a hovorí o tlaku, pod ktorým sú ruskí velitelia, aby dosiahli pokrok na východe Ukrajiny, uviedlo britské ministerstvo. Dodalo, že Rusko nedokázalo významne pokročiť napriek tomu, že do oblasti presunulo vojakov, ktorých stiahlo z Kyjivskej a Černihivskej oblasti.

10:22 EÚ poskytne Ukrajine ďalších 500 miliónov eur na vojenskú pomoc Ukrajine

Európska únia poskytne Ukrajine, ktorá sa už 79. deň bráni ruskej agresii, ďalších 500 miliónov eur na dodávky zbraní a ďalšieho vojenského vybavenia. Oznámil to v piatok šéf diplomacie EÚ Joseph Borrell, ktorý sa zúčastňuje na zasadnutí  ministrov zahraničných vecí skupiny G7 v Nemecku. 

Borrell zároveň vyjadril presvedčenie, že krajinám Európskej únie sa už v najbližších dňoch podarí dohodnúť na šiestom balíku sankcií voči Rusku, ktorý by postupne zaviedol embargo na dovoz ruskej ropy.

7:32 Ruské sily zničili na Ukrajine už 570 zdravotníckych zariadení

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok večer v pravidelnom videoprejave k národu vyhlásil, že ruské sily od začiatku vojenskej ofenzívy na Ukrajine poškodili 570 zdravotníckych zariadení, pričom úplne zničili 101 nemocníc. Toto konanie nazval barbarstvom a hlúposťou. 

Zelenskyj tiež uviedol, že ruské sily vo štvrtok pri ostreľovaní Černihivskej oblasti na severe Ukrajiny zasiahli dve školy. Stanica Sky News predtým informovala, že tento útok v meste Novhorod-Siverskyj si vyžiadal tri obete na životoch.

Informácie z predchádzajúceho dňa (12.5.) nájdete nižšie:

20:00 Kyjev obviňuje ruské jednotky z vojnového zločinu v dedine pri Charkove

Z ostreľovania obytného domu tankom v dedine Stepanki na východe Ukrajiny obvinili ruských vojakov vo štvrtok ukrajinské úrady a svedkovia, ktorí poskytli rozhovory pre agentúru AFP. Pri spomínanom ostreľovaní prišlo o život niekoľko civilistov.

K incidentu podľa AFP došlo ešte 27. marca v dedine Stepanki pri druhom najväčšom ukrajinskom meste Charkov. Ruské okupačné jednotky podľa výpovedí svedkov spustili paľbu z tanku na dom, pričom zahynuli dvaja muži a jedna žena, uviedla na platforme Telegram ukrajinská generálna prokuratúra.

Charkovská polícia i svedkovia informovali, že ostreľovanie si vyžiadalo štyri obete a dvoch zranených, pripomína AFP s tým, že nezrovnalosť nebolo možné bezprostredne vysvetliť. Prokuratúra však uviedla, že sa začalo vyšetrovanie v prípade vojnového zločinu a úkladnej vraždy.

Svedkovia pre AFP spresnili, že šesť ľudí, ktorí v spomínanom dome žili, sa v čase, keď sa priblížil ruský tank, nachádzali na dvore a pili čaj. "Začali vchádzať do domu, aby sa ukryli," uviedla Oľha Karpenková (52), ktorej dcéra bola medzi obeťami na životoch. Tank zamieril a vystrelil na nich vo chvíli, keď vchádzali do domu.

"Štyria ľudia zomreli, dvaja utrpeli zranenia. Moja dcéra zomrela po zásahu šrapnelom, ktorý jej zozadu poranil hlavu," uviedla Karpenková. Susedia pochovali mŕtvych obyvateľov domu v záhrade. Po tom, čo dedinu opätovne ovládli ukrajinské jednotky, ich v stredu exhumovali, píše AFP.

Odkedy Moskva 24. februára spustila rozsiahlu inváziu na Ukrajinu, Kyjev obvinil ruské jednotky z viacerých vojnových zločinov v mestách, ktoré okupovali – vrátane vrážd, mučenia a znásilňovania.

Stanica CNN zverejnila vo štvrtok zábery z bezpečnostnej kamery, na ktorých sú podľa nej dvaja ukrajinskí civilisti zastrelení ruskými vojakmi od chrbta v polovici marca pri predajni áut neďaleko Kyjeva.

19:00 Asi 3000 civilistov z Mariupola zadržiavajú vo väzniciach

Približne 3000 civilistov z obliehaného ukrajinského mesta Mariupol zadržiavajú vo väzniciach ovládaných proruskými separatistami na východe Ukrajiny, uviedla vo štvrtok splnomocnenkyňa ukrajinského parlamentu pre ľudské práva Ľudmyla Denisovová. TASR správu prevzala od agentúry AP.

Denisovová na sociálnych médiách tvrdila, že Kyjev vie o najmenej dvoch väzniciach zriadených vo východnej Doneckej oblasti. Jedna sa nachádza v oblastnej metropole Doneck a ďalšia na jej predmestí Olenivka zhruba 20 kilometrov juhozápadne od jej centra.

Kyjev podľa ombudsmanky získal tvrdenia ľudí, ktorí boli "mučení, vypočúvaní, vyhrážali sa im popravou a nútili ich spolupracovať". Ďalší po takomto vypočúvaní zmizli, cituje ju AP.

Denisovová ďalej uviedla, že títo väzni boli držaní v "neľudských podmienkach" s obmedzeným prístupom na toalety a nedostatočným priestorom na spanie. Niektorých zadržiavaných podľa nej prepustili po 36 dňoch po tom, čo museli podpísať bližšie nešpecifikované dokumenty.

Ukrajinské úrady vyzývajú Organizáciu Spojených národov (OSN) na intervenciu, uvádza AP. Viac než 100.000 civilistov naďalej zostáva v zničenom Mariupole, ktorý mal pred vojnou zhruba pol milióna obyvateľov.

Ukrajinské úrady tiež predtým opakovane uviedli, že "tisíce Ukrajincov" sú násilne odvádzané do Ruska. Vojaci z práporu Azov pokračujú v odolávaní v areáli oceliarní Azovstaľ, poslednej bašte ukrajinského odporu v tomto meste.

SITA/Dmytro 'Orest' Kozatskyi via AP

18:30 Rusko letecky zaútočilo na ropnú rafinériu v meste Kremenčuk

Štyri ruské letecké útoky sa vo štvrtok zamerali na ropnú rafinériu v meste Kremenčuk v ukrajinskej Poltavskej oblasti. Oznámil to oblastný gubernátor Dmytro Lunin. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP.

Lunin na sociálnej sieti napísal, že v Poltavskej oblasti vo vnútrozemí Ukrajiny bolo možné počuť explózie z týchto útokov.

18:00 Udržať obranu v Azovstali nie je možné, tvrdia obrancovia a žiadajú pomoc

Udržať obranu v komplexe oceliarní Azovstaľ v obliehanom prístavnom meste Mariupol je nemožné a Kyjev by mal všetkých svojich vojakov zachrániť. Vláda však nereaguje dostatočne. Povedal to jeden z veliteľov ukrajinského pluku Azov Sviatoslav Palamar. TASR správu prevzala vo štvrtok z webovej stránky španielskeho denníka ABC.

 Ukrajinské sily v tejto oblasti čeliacej ruskému bombardovaniu podľa Palamara hlásia 6000 bojovníkov, ktorí utrpeli ťažké zranenia, a tento počet sa zvyšuje. Nie je tam dostatok antibiotík ani ďalšieho materiálu a každý deň dochádza k úmrtiam, píše ABC. Vzdať sa však podľa Palamara neplánujú.

Ukrajinská vláda podľa jeho slov mala reagovať skôr a nemala dovoliť, aby sa ruské sily dostali k prístavnému mestu Mariupol. Sila nepriateľa je podľa neho dominantná a odpor kladú obrancovia v oceliarni Azovstaľ. "Nariadili nám udržiavať obranu a naďalej to plníme v nesmierne náročných podmienkach," povedal.

Vláda by mala urobiť všetko, čo je v jej silách, zdôraznil veliteľ. "Tvrdia, že robia všetko, čo môžu. Udržať však obranu v týchto podmienkach nie je možné a ja chcem, aby tiež urobili i nemožné na záchranu svojich vojakov," povedal. Obrancovia sa podľa jeho slov spoliehajú na možnosť evakuácie na základe medzinárodných záruk.

Obrancovia Azovstaľu sú však podľa Palamara presvedčení, že ich obeta nie je zbytočná. "Čelíme mnohým vojakom, ktorí bojujú s veľkým množstvom munície, delostreleckých granátov a ďalších zbraní a keby sme ich nezneškodnili, posunuli by obrannú líniu," povedal. Táto obranná línia je v súčasnosti podľa jeho slov najrozsiahlejšia na Ukrajine. Obeta obrancov podľa Palamarových slov priniesla mimoriadne prínosy Ukrajine i celému svetu. "Zastavili sme nepriateľa a to nám poskytlo čas, aby naša krajina dostala zbrane a Rusi nepostupovali," povedal.

Obrancov bojujúcich v Azovstali označil za ozajstných hrdinov, na ktorých by všetci mali byť hrdí. Velenie podľa jeho slov robí všetko, čo je v jeho silách, na záchranu života všetkých vojakov.

Palamar takisto vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby okamžite zasiahlo. "Situácia je náročná a kritická," povedal a dodal, že svetoví lídri by mali na ruského prezidenta Vladimira Putina vytvoriť nátlak a prinútiť ho dodržiavať všetky medzinárodné zmluvy, ako napríklad Ženevské konvencie.

SITA/DMYTRO 'OREST' KOZATSKYI VIA AP

14:00 Ruské ostreľovanie v Černihivskej oblasti si vyžiadalo tri obete

Tri obete a 12 zranených si vyžiadalo štvrtkové ruské ostreľovanie ukrajinského mesta Novhorod-Siverskyj v Černihivskej oblasti. Oznámili to ukrajinskú pohotovostnú službu, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

Mesto Novhorod-Siverskyj sa nachádza na severovýchode Ukrajiny, zhruba 45 kilometrov južne od ruských hraníc.

Gubernátor Černihivskej oblasti Viačeslav Čaus v príspevku na sociálnej sieti Telegram uviedol, že útok sa odohral v noci a zasiahol kritickú infraštruktúru, vrátane školy, administratívnych budov a obytných domov. Útok si podľa neho vyžiadal mŕtvych a zranených, avšak neuviedol ich počet.

Ukrajinská armáda tvrdí, že Rusko v Černihivskej oblasti "vykonalo delostrelecké útoky". V posledných týždňoch táto oblasť zaznamenala menej útokov ako iné východoukrajinské regióny.

Z utorkovej správy ukrajinskej pobočky Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) vyplýva, že od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu preukázateľne prišlo o život 3381 civilistov.

10:20 Ukrajina ovládla v Charkovskej oblasti ďalšiu obec

Ukrajina oznámila, že znovu dobyla obec Pytomnyk, ktorá leží v Charkovskej oblasti severne od mesta Charkov a približne na polceste k hranici s Ruskom. TASR o tom informuje vo štvrtok na základe správy britského denníka The Guardian.

"Okupačné sily prešli (v danej oblasti) do defenzívy, aby spomalili tempo ofenzívy našich jednotiek," píše sa v najnovšej situačnej správe ukrajinského ministerstva obrany.

Brigádny generál Oleksij Hromov, zástupca náčelníka hlavného operačného riaditeľstva generálneho štábu ozbrojených síl Ukrajiny, informoval, že ukrajinské jednotky zaznamenávajú úspechy v Charkovskej oblasti, kde sa im darí vytláčať ruské jednotky a oslobodzovať obce a mestá. V stredu tak Ukrajina oznámila oslobodenie obcí a miest Rubižne, Bajrak, Čerkaski Tyšky a Ruski Tyšky.

Britské ministerstvo obrany vo svojej najnovšej aktualizácii vývoja konfliktu na Ukrajine okrem iného konštatuje: "Tým, že Rusko uprednostnilo operáciu v Donbase, zostali jednotky rozmiestnené v Charkovskej oblasti nechránené pred mobilnými a vysoko motivovanými ukrajinským silami".

V správe generálneho štábu ozbrojených síl Ukrajiny zo štvrtka rána zverejnenej na jeho oficiálnej facebookovej stránke sa uvádza, že ruské jednotky pokračujú v útočných operáciách v tzv. východnej operačnej zóne s cieľom získať úplnú kontrolu nad územím Doneckej, Luhanskej a Chersonskej oblasti a udržať pozemný koridor s dočasne okupovaným Krymom.

Ukrajina uviedla, že jej armáda zničila v Luhanskej oblasti dva pontónové mosty, ktoré ruské jednotky používali na prechod cez rieku Siverskyj Donec.

Ukrajinské ministerstvo obrany zverejnilo i fotografie - podľa neho - zničených ruských tankov a ďalšej výzbroje v obci Bilohorivka ležiacej neďaleko strategicky dôležitého mesta Lysyčansk, ktoré sa nachádza sa v Luhanskej oblasti a je pod kontrolou Ukrajiny.

Najvyšší predstaviteľ Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj označil Bilohorivku za "pevnosť", ktorá - podobne ako mesto Mariupol – na seba viaže veľké množstvo ruských jednotiek.V tomto regióne už niekoľko dní zúria ťažké boje, pripomenul The Guardian. Na fronte okolo mesta Sloviansk v Doneckej oblasti sa ruské jednotky sústredili na obnovenie útočných akcií - preskupujú sa, aby obnovil ofenzívu na mestá Barvinkove a Sloviansk.  

Podľa situačnej správy ukrajinského generálneho štábu pretrváva aj hrozba raketových a bombových útokov podnikaných z územia Bieloruska. Ukrajinská armáda informovala, že na väčšine dočasne obsadených území Charkovskej oblasti okupačné sily rušia pokrytie mobilnou sieťou. Ich cieľom je zabrániť prenosu informácií o pohybe ruských vojsk.     

8:15 Veliteľ brigády námornej pechoty v Azovstali žiada o pomoc Elona Muska

Veliteľ 36. brigády námornej pechoty ukrajinských ozbrojených síl Serhij Volyna v stredu požiadal najbohatšieho muža na svete Elona Muska, aby pomohol s evakuáciou ľudí z komplexu oceliarní Azovstaľ v obliehanom prístavnom meste Mariupol. Vo štvrtok o tom informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

Volyna uviedol, že si vytvoril účet na sociálnej sieti Twitter iba preto, aby sa skontaktoval s Muskom. "Ľudia hovoria, že si prišiel z inej planéty, aby si naučil ľudí veriť v nemožné," napísal Volyna v príspevku na Twitteri smerom k Muskovi. "Naše planéty sú vedľa seba, keďže ja žijem tam, kde je takmer nemožné prežiť. Pomôž nám dostať sa z Azovstaľu do sprostredkovateľskej krajiny. Ak nie ty, kto potom?" pokračoval ukrajinský veliteľ.

Volyna zároveň vyzval "každého človeka na planéte Zem", aby pomohol tejto správe dostať sa k Muskovi.

Kyjev tento týždeň oznámil, že v komplexe oceliarní Azovstaľ je stále uväznených viac ako tisíc ukrajinských vojakov, pričom je viacero z nich zranených. Ženy, deti a starí ľudia boli z tohto metalurgického komplexu evakuovaní v rámci humanitárnych misií, ktoré sprostredkovala Organizácia Spojených národov a Medzinárodný výbor Červeného kríža.

Musk podporil Ukrajinu svojou satelitnou internetovou službou Starlink, ktorá krajine pomáha získať prístup na internet v prípade zlyhania alebo zničenia telekomunikačných sietí.

8:00 Ruské jednotky zablokovali všetky evakuačné trasy z mesta Mariupol

Poradca starostu juhoukrajinského mesta Mariupol Petro Andriuščenko v stredu povedal, že ruské jednotky zablokovali všetky evakuačné trasy z mesta. Uviedla to agentúra AP.

Po týždňoch ostreľovania a bombardovania je v Mariupole len málo budov vhodných na bývanie. Je aj veľmi málo potravín a pitnej vody, informoval Andriuščenko s tým, že niektorí ľudia, ktorí zostali v meste, spolupracujú s ruskými okupačnými silami výmenou za potraviny.

Agentúra AP pripomenula, že ruské jednotky stále bojujú o získanie kontroly nad rozsiahlym areálom oceliarní Azovstaľ, ktorý ako svoju poslednú baštu bránia ukrajinskí ozbrojenci - príslušníci pluku Azov, národnej gardy a ďalších zložiek ukrajinských ozbrojených síl.

Títo vojaci sa odmietajú vzdať, pretože tvrdia, že by ich ruskí vojaci mučili alebo zabili. Žiadajú však evakuáciu svojich ranených druhov.

V súvislosti s tým Ukrajina Rusku navrhla výmenu ranených obrancov Azovstaľu za ruských vojnových zajatcov. "Dohoda zatiaľ nebola dosiahnutá. Rokovania pokračujú,“ dodala ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková.        

7:30 Kyjev navrhol výmenu obrancov z Azovstaľu za ruských vojnových zajatcov

Ukrajina navrhla výmenu vážne zranených obrancov oceliarne Azovstaľ v meste Mariupoľ s ruskými vojnovými zajatcami. Na komunikačnej platforme Telegram to oznámila ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková s tým, že dohodu v tejto veci ešte nedosiahli a pokračujú v rokovaniach. Vláda podľa jej slov pracuje na rôznych možnostiach záchrany bojovníkov, ktorí uviazli v oceliarni, ale „žiadna z nich nie je dokonalá“. Vojaci v Azovstale trvajú na tom, že sa nikdy nevzdajú ruským silám, ktoré ich obklopujú. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

Informácie z predchádzajúceho dňa (11.5.) nájdete nižšie:

18:45 Záchrana bojovníkov z Azovstaľu by si vyžiadala veľa obetí, tvrdí Ukrajina

Ukrajinské vojenské vedenie v stredu utlmilo nádeje na spustenie ofenzívy s cieľom zachrániť bojovníkov, ktorí sa skrývajú v obliehanom komplexe oceliarní Azovstaľ v meste Mariupol. Uviedla to agentúra DPA, ktorá sa odvolala na vyhlásenie zástupcu náčelníka generálneho štábu ukrajinských ozbrojených síl.„Takáto operácia by si vyžadovala značný počet vojakov, pretože ukrajinské sily sú 150 až 200 kilometrov od Mariupola,“ uviedol Olexij Hromov. Podľa neho už ruské jednotky opevnili svoje pozície a takáto operácia by si vyžiadala mnoho obetí.

Prístavné mesto Mariupol na juhovýchode Ukrajiny už viac ako dva mesiace obliehajú ruskí vojaci. V tamojších oceliarňach Azovstaľ sa skrývajú poslední ukrajinskí bojovníci vrátane členov námornej pechoty a jednotiek nacionalistického pluku Azov. Obrancovia z Azovstaľu vyzývajú Kyjev a medzinárodné spoločenstvo, aby na ich záchranu použili diplomatické alebo vojenské prostriedky, pripomenula DPA.

Za uplynulé týždne bolo cez humanitárne koridory zachránených približne 500 civilistov, ktorí sa spolu s bojovníkmi skrývali v oceliarňach. Rusko odmieta voľný odchod vojakov. Podľa Moskvy by mali zložiť zbrane a ísť do zajatia.

Podľa podpredsedníčky ukrajinskej vlády Iryny Vereščukovovej je v komplexe stále okolo 1000 ozbrojených mužov, z ktorých polovica je však zranená. Podľa Ruska sa má v oceliarňach skrývať 2500 ukrajinských bojovníkov ale aj zahraničných žoldnierov.

18:30 Prvý ruský vojak sa postaví pred súd pre údajný vojnový zločin

Po prvý raz od začiatku vojny sa na Ukrajine postaví pred súd ruský vojak obvinený zo spáchania údajného vojnového zločinu. Ukrajinská generálna prokurátorka Iryna Venediktovová informovala, že muž, ktorý je momentálne vo väzbe, je obvinený zo zabitia neozbrojeného civilistu v Sumskej oblasti na severe Ukrajiny. Obvineniu predchádzalo policajné vyšetrovanie ruskej armády za „porušenie zákonov a zvykov vojny“ a za „úmyselnú vraždu“, uvádza spravodajský portál BBC

15:40 Manželky ukrajinských vojakov požiadali pápeža, aby pomohol obrancom Mariupoľa

Kateryna Prokopenková a Julija Fedusiuková pozdravili Františka v stredu na konci jeho verejnej audiencie na Námestí sv. Petra. Požiadali ho, aby zasiahol a pomohol zabezpečiť evakuáciu jednotiek treťou stranou skôr, ako ich ruskí vojaci môžu zajať alebo zabiť. Keď potom hovorili s novinármi, povedali, že František neprijal žiadne záväzky, ale povedal, že sa za nich modlí.

Prokopenková povedala, že muži by boli ochotní cestovať do tretej krajiny, ak by sa podarilo zorganizovať evakuáciu. Spomenuli Turecko alebo Švajčiarsko. „Naši vojaci sú pripravení na evakuáciu do tretej krajiny. V prípade evakuácie do tretej krajiny sú pripravení zložiť zbrane. Všetci sme pripravení im pomôcť, dúfam,“ povedala.

Fedusiuk povedala, že jej manžel Arsenij Fedusiuk ju nedávno požiadal, aby mu pozisťovala, ako prežiť bez vody. „Voda dochádza. Nemajú jedlo, vodu ani lieky. Umierajú každý deň. Každý deň zomiera jeden alebo dvaja zranení vojaci,“ povedala.

14:00 Rusmi dosadené vedenie Chersonskej oblasti chce požiadať Putina o začlenenie do Ruska

Predstaviteľ ukrajinskej Chersonskej oblasti dosadený Ruskom povedal, že administratíva tohto regiónu požiada ruského prezidenta Vladimira Putina o anektovanie oblasti a začlenenie do Ruska.

Kirill Stremousov v stredu novinárom povedal, že neexistujú žiadne plány na vytvorenie samozvanej „Chersonskej ľudovej republiky“, podobnej tým v Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny. Povedal však, že existujú plány požiadať Putina, aby ju anektoval.

„Mesto Cherson je Rusko,“ povedal Stremousov podľa ruskej štátnej tlačovej agentúry RIA Novosti. „Na území Chersonskej oblasti nebude žiadna Chersonská ľudová republika, nebudú žiadne referendá,“ dodal Stremousov s tým, že ruskému prezidentovi odošlú požiadavku, aby zahrnul región medzi správne regióny Ruskej federácie.

Moskva uznala samozvanú Doneckú a Luhanskú ľudovú republiku dva dni pred napadnutím Ukrajiny a využila to ako zámienku na vyslanie vojakov do susedného štátu.

13:30 Označenie Ruska za teroristický štát je podľa Moskvy „provokácia“ zo strany Litvy

Rozhodnutie Litvy vyhlásiť Rusko za „štát, ktorý podporuje a pácha terorizmus“ je provokatívne a extrémistické. Ako referuje spravodajský web CNN, pre ruské prokremeľské rádio Sputnik to v stredu uviedla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová. „V krajinách, ktoré prijímajú takéto dokumenty, deklarácie a vyhlásenia, robia takéto extrémistické kroky, sa to inak ani nedá nazvať. Všetky tieto krajiny sú členmi NATO. V ostatných desaťročiach sme opakovane videli nezákonné a agresívne akcie NATO, čo viedlo k veľkým stratám na životoch. To by sa malo považovať za prvok provokácie, extrémizmu a politického pokrytectva,“ vyhlásila Zacharovová.

Litovský parlament v utorok schválil rezolúciu, v ktorej vyhlásil ruskú inváziu na Ukrajinu za genocídu a Rusko za páchateľa terorizmu. Seimas v rezolúcii uznáva „rozsiahlu ozbrojenú agresiu - vojnu - proti Ukrajine zo strany ozbrojených síl Ruskej federácie a jej politického a vojenského vedenia ... ako genocídu proti ukrajinskému ľudu“.

Tiež obviňuje ruské ozbrojené sily z toho, že „úmyselne a systematicky útočia na civilné ciele“. Rusko je podľa uznesenia „štát, ktorý podporuje a pácha terorizmus“. Parlament tiež vyzval na zriadenie medzinárodného tribunálu na vyšetrenie vojnových zločinov na Ukrajine.

12:15 Ruské jednotky zanechali v Charkovskej oblasti „smrteľné pasce“, vraví gubernátor

Ruskí vojaci zanechali v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny „smrteľné pasce“. Ako referuje spravodajský web BBC, tvrdí to gubernátor oblasti Oleh Synjehubov. Ten prostredníctvom komunikačnej platformy Telegram vyzval obyvateľov, aby radšej zostali v krytoch a neponáhľali sa naspäť do oslobodených dedín.

„Nepriateľ je zákerný a robí všetko pre to, aby zranil čo najviac ukrajinských civilistov,“ poznamenal Synjehubov. Podľa neho v regióne naďalej trvajú „zúrivé boje“, no ukrajinská armáda zatlačila okupantov k ruskej hranici a Rusi tak momentálne v menšej miere ostreľujú druhé najväčšie ukrajinské mesto Charkov.

10:30 Podľa Veľkej Británie ukrajinská armáda narúša snahy Moskvy na Haďom ostrove v Čiernom mori

Ukrajinské zacielenie na Hadí ostrov pomáha narúšať pokusy ruskej armády rozšíriť svoj vplyv v Čiernom mori. V najnovšej správe zverejnenej na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter to tvrdí britské ministerstvo obrany.

„Rusko sa opakovane snaží posilniť svoju vysunutú posádku, ktorá sa tam nachádza. Ukrajina úspešne zasiahla ruskú protivzdušnú obranu a zásobovacie plavidlá bezpilotnými lietadlami Bayraktar. Ruské zásobovacie plavidlá majú minimálnu ochranu v západnej časti Čierneho mora po tom, ako ruské námorníctvo ustúpilo na Krym po strate krížnika Moskva,“ uvádza britské ministerstvo obrany.

Agentúra AP dodáva, že toto tvrdenie zodpovedá jej tohtotýždňovej analýze založenej na skúmaní satelitných snímok. Britská armáda však zároveň varuje: „Ak Rusko upevní svoju pozíciu na ostrove pomocou strategickej protivzdušnej obrany a pobrežných obranných rakiet, mohlo by ovládnuť severozápad Čierneho mora.“

8:20 Petícia za vyslobodenie vojakov brániacich Azovstaľ má vyše milión signatárov 

On-line petíciu vyzývajúcu Organizáciu Spojených národov, aby z obkľúčených oceliarní Azovstaľ v juhoukrajinskom Mariupole vyslobodila všetkých zostávajúcich asi 1000 ukrajinských ozbrojencov podpísalo do utorka už viac ako 1,1 milióna ľudí. V stredu o tom informovala agentúra AFP.

Metalurgický kombinát Azovstaľ je poslednou baštou odporu ukrajinských ozbrojených síl v meste Mariupol, ktoré už týždne zažíva neúprosné ostreľovanie a bombardovanie jednotkami ruskej armády.

Ruská armáda sa snaží získať úplnú kontrolu nad Mariupolom, aby mohla otvoriť ďalší pozemný koridor s Krymským polostrovom, ktorý Rusko obsadilo a anektovalo v roku 2014.

Príbuzní, ukrajinskí blogeri a bojoví druhovia ozbrojencov z Azovstaľu z iných operácií už dlhší čas – prostredníctvom sociálnych sietí – vyzývajú, aby sa ukrajinské vedenie spoločne s niektorými krajinami zo Západu pokúsilo u Ruska presadiť scenár podobný Operácii Dynamo z čias druhej svetovej vojny.

7:10 Armáda odtláča Rusov od Charkova, podľa Kulebu by Ukrajina mohla rozšíriť svoje ciele

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že ukrajinská armáda postupne odtláča ruské jednotky od Charkova. Generálny štáb uviedol, že ukrajinské ozbrojené sily vyhnali Rusov zo štyroch dedín severovýchodne od Charkova a pokúšajú sa ich zatlačiť späť k ruským hraniciam.

Ukrajinskí predstavitelia tiež v utorok oznámili, že ruské rakety zasiahli životne dôležitý prístav Odesa. Je to pravdepodobne súčasť úsilia Ruska o prerušenie zásobovacích liniek a dodávok zbraní, ktoré sú pre obranu Ukrajiny kľúčové. Schopnosť Ukrajiny zabrzdiť väčšiu a lepšie vyzbrojenú ruskú armádu prekvapila mnohých, ktorí očakávali oveľa rýchlejší konflikt. Ukrajinci na mnohých miestach zablokovali ruské sily a na iných dokonca prešli do protiofenzívy.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba vyjadril presvedčenie, že Ukrajina by mohla rozšíriť svoje ciele, než len zatlačiť Rusko späť do oblastí, v ktorých Moskva a jej spojenci pôsobili pred začiatkom invázie.

Informácie z predchádzajúceho dňa (10.5.) nájdete nižšie:

20:26 Štyria gubernátori ruských regiónov v utorok odstúpili, práve v období, keď krajina začína pociťovať dôsledky západných ekonomických sankcií

Šéfovia Tomskej, Saratovskej a Kirovskej oblasti a Marijskej republiky oznámili svoj okamžitý odchod z úradu, pričom šéf Riazanskej oblasti uviedol, že sa nebude uchádzať o ďalšie funkčné obdobie.

Voľby sú vo všetkých týchto piatich regiónoch naplánované na september.

Hoci sú gubernátori ruských oblastí volení, politicky podliehajú Kremľu. Niekoľkí z odchádzajúcich gubernátorov zastupujú regióny, kde vládnuca strana Jednotné Rusko dosiahla vo vlaňajších parlamentných voľbách slabé výsledky.

Nepopulárnych gubernátorov bežne z úradu odvolávajú, pričom často podávajú demisiu hromadne v jarných mesiacoch.

18:07 Šéfka amerických tajných služieb: Putin rozpúta vojnu aj v Podnestersku

Ruský prezident Vladimir Putin neukončí vojnu na Ukrajine iba ťažením v regióne Donbas a je odhodlaný vybudovať pozemný koridor do moldavského Podnesterska. Uviedla to v utorok riaditeľka amerických tajných služieb Avril Hainesová.

„Domnievame sa, že prezident Putin sa pripravuje na dlhotrvajúci konflikt na Ukrajine, počas ktorého chce dosiahnuť aj ciele mimo Donbasu,“ povedala Hainesová.

„Putin s najväčšou pravdepodobnosťou usudzuje, že Rusko má väčšiu schopnosť a ochotu podstupovať výzvy než jeho protivníci, a zrejme sa spolieha na to, že odhodlanie USA a EÚ bude slabnúť, keď sa zhorší nedostatok potravín a narastie inflácia aj ceny energií,“ vyhlásila ďalej Hainesová v Senáte.

Podľa jej slov sa Putin stane ešte nepredvídateľnejším a mohol by v Rusku nariadiť stanné právo so zámerom podporiť svoje ambície na Ukrajine.

17:17 V rámci Ukrajiny je vysídlených už viac ako osem miliónov civilistov

Od vypuknutia ruskej invázie bolo v rámci Ukrajiny vysídlených viac ako osem miliónov civilistov, ktorí utiekli zo svojich domovov, no zostali v krajine zničenej vojnou. Referuje o tom spravodajský web BBC s odvolaním sa na údaje Organizácie Spojených národov (OSN).

Ako uvádza Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), takmer polovica z týchto ľudí, približne 44 percent, zvažovala ďalšie presídlenie z dôvodu rozsahu humanitárnej krízy v krajine.

„Potreby vnútorne vysídlených osôb a všetkých postihnutých vojnou na Ukrajine z hodiny na hodinu rastú,“ povedal generálny riaditeľ IOM António Vitorino.

15:20 Podľa Kyjeva je v areáli Azovstaľ ešte viac ako 1000 ukrajinských ozbrojencov

V rozľahlom areáli oceliarní Azovstaľ v juhoukrajinskom prístavnom meste Mariupol je viac ako 1000 ukrajinských ozbrojencov, pričom mnohí z nich sú zranení. Pre agentúru AFP to v utorok uviedla podpredsedníčka ukrajinskej vlády Iryna Vereščuková.

Oceliarne Azovstaľ sú poslednou baštou ukrajinského odporu v bojmi zničenom prístavnom meste a stali sa symbolom boja proti ruskej invázii.

12:57 Armáda zabila už 26-tisíc ruských vojakov, tvrdí generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl

Generálny štáb informoval, že počas pondelka zaznamenali ruskí okupanti najväčšie straty v okolí Avdijivky v Doneckej oblasti.

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine padlo už 26-tisíc ruských vojakov. Na sociálnej sieti Facebook o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

Rusko podľa nich dosiaľ prišlo aj o 1170 tankov, 2808 bojových obrnených vozidiel, 519 delostreleckých systémov, 185 odpaľovacích raketových systémov, 87 systémov protivzdušnej obrany, 158 vrtuľníkov, 199 lietadiel, 1980 vozidiel a palivových nádrží, 380 dronov, 94 striel s plochou dráhou letu, 12 lodí a 41 kusov špeciálnej techniky.

11:16 V troskách budovy v Iziume objavili telá 44 civilistov

Telá 44 civilistov sa našli v ukrajinskom meste Izium v troskách päťposchodovej budovy, ktorú v marci zničili ruské sily. Informovala o tom stanica BBC s odvolaním sa na gubernátora ukrajinskej Charkovskej oblasti Oleha Synehubova s tým, že jeho vyhlásenie na platforme Telegram nebolo možné nezávisle overiť.

„Telá 44 civilistov boli nájdené v dočasne okupovanom Iziume pod troskami päťposchodovej budovy, ktorá bola zničená okupantmi počas prvých desiatich dní mesiaca marca,“ uviedol Synehubov na Telegrame. „Ide o ďalší hrozný vojnový zločin ruskej armády voči civilnému obyvateľstvu,“ dodal.

11:00 V Azovstali ostalo najmenej 100 civilistov, tvrdí poradca starostu 

„Okrem armády sa v krytoch nachádza najmenej 100 civilistov. To však neznížilo intenzitu útokov zo strany okupantov. Ťažké delostrelectvo celý deň pokračovalo v ostreľovaní závodu. Pokusy o pozemný útok sú však naďalej neúspešné. V meste sa preto znovu ozýva kanonáda,“ napísal poradca starostu Andriuščenko.

V podzemí areálu spustošenej továrne sa nachádza údajne 2000 ukrajinských vojakov, ktorí sa však odmietajú vzdať. Azovstaľ je poslednou baštou ukrajinského odporu v Mariupole. 

Mnoho civilistov tam bolo uväznených niekoľko týždňov s malým množstvom potravín, vody a liekov. Za uplynulé týždne sa ich odtiaľ podarilo evakuovať niekoľko stoviek. Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková cez víkend oznámila, že z Azovstaľu evakuovali už všetky ženy, deti a starcov.

10:46 Tokio zakazuje export moderných tovarov pre niektoré ruské vedecké inštitúcie

Japonsko ohlásilo nové ekonomické sankcie voči Rusku. Patrí k nim zmrazenie aktív ďalších jednotlivcov a zákaz časti exportu, vrátane vývozu moderných tovarov pre niektoré vedecké inštitúcie. Japonsko zároveň rozhodne o načasovaní a metóde embarga na dovoz ruskej ropy, pričom bude zvažovať vplyv na ekonomiku, uviedol minister priemyslu Koiči Hagiuda.

9:40 Rusko podcenilo intenzitu ukrajinského odporu, tvrdí britský rezort obrany

„Ruský plán invázie bol s vysokou pravdepodobnosťou založený na mylnom predpoklade, že narazí len na limitovaný odpor a ruskí vojaci budú schopní rýchlo obkľúčiť a obísť populačné centrá,“ uviedlo ministerstvo vo svojom najnovšom spravodajskom brífingu.

Tento chybný predpoklad bol dôvodom, prečo ruské sily v úvodnej fáze invázie kládli dôraz na rýchly postup, aby dosiahli rýchle víťazstvo s minimálnymi nákladmi.

Zlyhanie pôvodného plánu spôsobilo, že šéf Kremľa Putin nemohol počas pondelkového slávnostného prejavu na moskovskom Červenom námestí deklarovať nijaký výrazný úspech vojenského ťaženia na Ukrajine. Červené námestie, Moskva 9.5.2022SITA/AP Photo/Alexander ZemlianichenkoZlyhanie pôvodného plánu spôsobilo, že šéf Kremľa Putin nemohol počas pondelkového slávnostného prejavu na moskovskom Červenom námestí deklarovať nijaký výrazný úspech vojenského ťaženia na Ukrajine. Červené námestie, Moskva 9.5.2022

Tento prístup viedol podľa britského ministerstva k neudržateľným stratám a následnému prehodnoteniu rozsahu ruských vojenských operácií na Ukrajine.    

7:32 Pri nočnom raketovom útoku na Odesu jeden človek zomrel a piati utrpeli zranenia

Ruské ozbrojené sily v pondelok v noci vypálili zo vzduchu sedem rakiet na ukrajinské prístavné mesto Odesa, pričom zasiahli nákupné centrum a sklad. Informovala o tom ukrajinská armáda a dodala, že jeden človek zomrel a piati boli zranení. 

Správy z predchádzajúceho dňa (9.5.2022) si prečítate nižšie:

15:00 Odeskú oblasť zasiahli štyri rakety; v Kyjeve zneli sirény

Odeskú oblasť na juhu Ukrajiny v pondelok zasiahli štyri rakety, ktoré boli podľa vojenských zdrojov odpálené z Krymského polostrova anektovaného Ruskom. Informovala o tom britská stanica BBC, ktorá uviedla, že ide o potvrdenú informáciu.

Raketa Oniks je nadzvuková univerzálna protilodná strela stredného doletu, bola vyvinutá koncom 70. rokov. Môže byť odpaľovaná z hladinových lodí, ponoriek, lietadiel i mobilných pobrežných batérií. Je určená na boj proti námorným silám, ale aj proti pozemným cieľom, pričom dosah cieľa možno ešte niekoľkonásobne zvýšiť.

BBC dodala, že práve v čase, keď sa Moskva konala slávnostná vojenská prehliadka k Dňu víťazstva v druhej svetovej vojne, sa v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev znova rozozvučali sirény.

Počas prehliadky v Moskve sa ruský prezident Vladimir Putin vyjadril aj tzv. špeciálnej vojenskej operácii, ktorú Rusko na území Ukrajiny spustilo 24. februára.

Uviedol, že ruské jednotky na východe Ukrajiny bránia vlasť a jej bezpečnosť. Zdôraznil tiež, že táto operácia bola nevyhnutným opatrením podniknutým v správny čas. Podľa neho rozhodnutie podniknúť operáciu, ktorú Ukrajina i Západ označujú za inváziu, bolo "správnym rozhodnutím" nezávislej, silnej a suverénnej krajiny.

Napriek očakávaniam a obavám Putin vo svojom prejave neoznámil ani mobilizáciu v Rusku, ani nevyhlásil Ukrajine vojnu.

12:00 Rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou pokračujú dištančne

Rokovania medzi Moskvou a Kyjevom zamerané na ukončenie ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu sa nezastavili, ale pokračujú na diaľku. V pondelok to uviedol vedúci ruskej delegácie na rusko-ukrajinských rokovaniach Vladimir Medinskij. TASR informuje na základe správy agentúry Reuters, ktorá citovala agentúru Interfax.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v apríli oznámil, že rokovania medzi Moskvou a Kyjevom sa zastavili. Medinskij však v ten istý deň uviedol, že hovoril so svojím ukrajinským náprotivkom.

Moskva obviňuje Kyjev z brzdenia rokovaní a podkopávania vzájomných rozhovorov správami o zverstvách ruskej armády na Ukrajine. Kremeľ opakovane poprel, že by počas svojej "špeciálnej vojenskej operácie" na Ukrajine útočil na civilistov.

Delegácie Ruska a Ukrajiny sa naposledy fyzicky stretli 29. marca na mierových rokovaniach v Istanbule. Požiadavky Kremľa doposiaľ zahŕňali neutralitu Ukrajiny, nezávislosť dvoch samozvaných republík na východe Ukrajiny – Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky – a uznanie Krymu ako súčasti Ruskej federácie. Kyjev však odmieta vzdať sa častí svojho územia.

9:30 Ruské sily konfiškujú osobné dokumenty obyvateľov v častiach Zaporižžskej oblasti

Ruské sily začali bezdôvodne konfiškovať osobné dokumenty obyvateľov v Ruskom kontrolovaných častiach Zaporižžskej oblasti, tvrdí ukrajinská armáda. Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl v pondelok uviedol, že Rusi vzali dokumenty ľuďom, aby ich prinútili zúčastniť sa na oslavách Dňa víťazstva, ktorý pripomína triumf Sovietov nad nacistickým Nemeckom.

Ukrajina tiež uviedla, že Rusko umiestnilo približne 19 taktických práporových skupín v ruskej Belgorodskej oblasti. Tieto skupiny pravdepodobne pozostávajú z približne 15 200 vojakov s tankmi, raketovými batériami a inou výzbrojou.

Generálny štáb tiež varoval pred vysokou pravdepodobnosťou ruských raketových útokov.

9:20 Ukrajina nedovolí, aby si Rusko prisvojilo víťazstvo nad nacizmom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok vyhlásil, že Ukrajina nedovolí Rusku, aby si prisvojilo víťazstvo nad nacizmom v druhej svetovej vojne. Vyjadril sa tak prostredníctvom videa zverejneného na platforme Telegram v deň 77. výročia porážky nacistického Nemecka. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

"Dnes slávime Deň víťazstva nad fašizmom. Sme hrdí na našich predkov, ktorí spoločne s ďalšími štátmi v protihitlerovskej koalícii porazili nacizmus," uviedol Zelenskyj. "A nikomu nedovolíme, aby si toto víťazstvo prisvojil," zdôraznil. "Vyhrali sme vtedy. Vyhráme (aj) teraz," povedal.

Zelenskyj dodal, že Ukrajina zvíťazí, keďže bojuje za slobodu ukrajinských detí. "Nikdy nezabudneme na to, čo urobili naši predkovia počas druhej svetovej vojny, ktorá zabila viac ako osem miliónov Ukrajincov. Už čoskoro budú na Ukrajine dva dni víťazstva. A niekto nebude mať ani jeden," uviedol podľa denníka The Guardian.

Ukrajinský líder zdôraznil, že "nikomu nedá ani kúsok našej zeme... ani kúsok našich dejín".

7:00 Zelenskyj mal prejav ku Dňu víťazstva nad fašizmom

Rusko zabudlo na všetko, čo bolo dôležité pre víťazov druhej svetovej vojny. Ale Ukrajina a celý slobodný svet mu to pripomenie, aby nikto nezabudol. Aby skutočne dôležité slová – "nikdy viac" – ktoré sa každoročne opakujú v celom slobodnom svete v dňoch spomienky na obete druhej svetovej vojny, opäť získali na váhe. Vo svojom nedeľňajšom večernom príhovore, zverejnenom na svojej oficiálnej stránke, to povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Odsúdil ďalšie útoky ruskej armády na východe Ukrajiny, pričom konkrétne spomenul útok na školu v obci Bilohorivka v Luhanskej oblasti, pri ktorom podľa neho zahynulo 60 ľudí.

"Civilisti, ktorí sa pred ostreľovaním jednoducho ukryli v škole. Išlo o cielený útok na školu. Ďalší zločin okupantov," konštatoval Zelenskyj. Spomenul i raketový útok v Odeskej oblasti, ktorý opäť zasiahol obytnú budovu, ako aj ostreľovanie v oblasti mesta Sumy, v Donbase a Charkovskej oblasti.

"Ako keby dnes nebolo 8. mája. Ako keby zajtra nebolo 9. mája, keď by mal mať hlavné slovo mier. Pre všetkých normálnych ľudí," uviedol ukrajinský prezident.

"Som si istý, že tento deň (8. mája) na Ukrajine ukázal, že sme už plnohodnotnou súčasťou slobodného sveta a zjednotenej Európy. Je to v zjavnom protiklade k osamelosti Moskvy v zle a nenávisti, ktorý zajtra každý uvidí," uzatvoril Zelenskyj

Prejav prezidenta Ukrajiny - Deň víťazstva nad fašizmom (SK titulky) from BENDIK FILMS on Vimeo.

Správy z predchádzajúceho dňa 8.5.2022:

20:56 Krajiny G7 sa zaviazali zastaviť dovoz ruskej ropy

Skupina siedmich ekonomicky najvyspelejších krajín sveta G7 je "zaviazaná postupne ukončiť alebo zakázať dovoz ruskej ropy", uviedol v nedeľu Biely dom, stupňujúc tlak na Moskvu v súvislosti s inváziou na Ukrajinu.

Skupinu G7 tvoria Británia, Francúzsko, Japonsko, Kanada, Nemecko, Spojené štáty a Taliansko.

Západ dosiaľ preukazoval koordináciu pri vyhlasovaní sankcií voči Rusku, ale v prípade ruskej ropy a plynu nepostupoval rovnakým tempom. USA, ktoré nie sú hlavným spotrebiteľom ruských uhľovodíkov, ich dovoz zakázali už skôr.

19:14 Líder Podnesterska poprel tvrdenie o mobilizácii v regióne

Líder moldavského proruského separatistického územia Podnestersko Vadim Krasnoselskij poprel, že v regióne je mobilizácia. Ukrajinská armáda predtým v nedeľu uviedla, že ruské a separatistické ozbrojené sily v Podnestersku sú „v plnej pohotovosti". 

Prezident medzinárodne neuznávaného územia však vyhlásil, že región „nepredstavuje hrozbu pre susedné štáty, dodržiava neutralitu a zachováva záväzok voči princípu riešenia všetkých problémov pri rokovacom stole".

Separatistické Podnestersko susediace s Ukrajinou sa od Moldavska odtrhlo v roku 1992 a na jeho území sa nachádza približne 1 500 ruských vojakov.

18:10 Kanadský premiér Justin Truedeau navštívil mesto Irpiň, stretne sa aj so Zelenským

Kanadský premiér Justin Truedeau v nedeľu navštívil ukrajinské mesto Irpiň pri Kyjeve. V príspevku na sociálnej sieti Telegram to oznámil starosta mesta Olexandr Markušyn. „Kanadský premiér prišiel, aby si na vlastné oči pozrel všetky zverstvá, ktoré v našom meste páchali ruskí okupanti,“ vyhlásil Markušyn.

Trudeauov hovorca Cameron Ahmad v nedeľu oznámil, že kanadský premiér sa „stretne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a uistí ho o neochvejnej podpore ukrajinského ľudu“, píše agentúra Reuters. Do Kyjeva v nedeľu pricestovala aj predsedníčka nemeckého Spolkového snemu Bärbel Basová a chorvátsky premiér Andrej Plenkovič.

16:23 Z mesta Popasna sa stiahli ukrajinské jednotky

Všetko tu je zničené, vyhlásil Hajdaj v rozhovore pre ukrajinskú televíziu. Dodal, že ukrajinské jednotky sa presunuli na opevnenejšie pozície.

Čečenský vodca Ramzan Kadyrov v nedeľu oznámil, že jeho jednotky prevzali kontrolu nad prevažnou časťou Popasnej.

Rusko začalo v apríli na východe Ukrajiny intenzívnu ofenzívu, pričom najprudšie útoky a bombardovanie sa v uplynulých dňoch odohrávali práve v blízkosti Popasnej.

14:16 Pri ruských útokoch doteraz zomrelo 225 detí

Pri ruských útokoch proti Ukrajine doteraz zomrelo 225 detí a ďalších 413 utrpelo zranenia. Uviedla to v nedeľu poradkyňa ukrajinského prezidenta Daria Herasymčuková. Tieto počty sú však podľa nej pravdepodobne vyššie, keďže nezahŕňajú obete na okupovaných územiach. 

Moskva podľa Ukrajiny útočí aj na vzdelávacie inštitúcie, vrátane škôl a univerzít, pričom viac ako 20 úplne zničila. Herasymčuková konštatovala, že najviac detí trpí v regióne Donbas a ukrajinská vláda vyzýva na zahraničnú pomoc pri repatriácii detí z detských domovov z území okupovaných Rusmi.

12:52 Vojská separatistického Podnesterska sú v režime bojovej pohotovosti

Ukrajinská armáda v nedeľu varovala, že jednotky moldavského separatistického regiónu Podnestersko, ako aj tamojšie ruské sily, sú v stave plnej bojovej pohotovosti.

Z Podnesterska, ktorý sa nachádza pri hraniciach s Ukrajinou, hlásili v sobotu ďalšie útoky. Podobné útoky hlásia z tohto separatistického regiónu už takmer dva týždne, pričom tieto incidenty vyvolali obavy, že ruská vojna na Ukrajine by sa mohla rozšíriť aj na ďalšie fronty.

10:45 Rusko zničilo takmer 200 ukrajinských kultúrnych pamiatok 

„K 7. máju ruská armáda zničila alebo poškodila už takmer 200  lokalít kultúrneho dedičstva,“ povedal ukrajinský prezident vo videu z Kyjeva.

Medzi týmito pamiatkami je aj múzeum ukrajinského básnika a filozofa Hryhorija Skovorodu v Charkovskej oblasti, ktoré v predchádzajúcu noc zasiahla raketa, uviedol Zelenskyj.

Skovoroda žil v rokoch 1722 až 1794.

„Žiaľ, zlo sa znovu vracia vtedy, keď si ľudia nevážia práva iných ľudí, keď ignorujú zákony a ničia kultúru,“ povedal Zelenskyj.„ Presne to sa stalo ruskému štátu. Preto sa teraz musíme všetci brániť. Musíme brániť našich ľudí, naše mestá a dokonca naše múzeá, lebo sa stávajú terčmi ruských raketových úrokov,“ dodal.

Svet si v nedeľu a v pondelok pripomenie víťazstvo nad nacistami v druhej svetovej vojne, pokračoval Zelenskyj.

8:33 Pri leteckom útoku na školu pravdepodobne zomrelo 60 ľudí

Pravdepodobne až 60 ľudí zomrelo pri sobotňajšom leteckom útoku na školu v ukrajinskej obci Bilohorivka v Luhanskej oblasti, v ktorej sa ukrývalo 90 miestnych obyvateľov. Obec sa nachádza približne 11 kilometrov od frontovej línie. Šéf vojenskej administratívy Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj uviedol, že 30 ľudí zo zbombardovanej školy zachránili, pričom siedmi z nich sú zranení. 

V troskách sa našli dve telá, napísal v nedeľu Hajdaj na komunikačnej platforme Telegram. Dodal, že je „pravdepodobné, že zomreli všetci 60 ľudia, ktorí zostali pod troskami budovy."

Informácie z predchádzajúceho dňa (7.5.) nájdete nižšie: 

21:10 CIA: Niet dôkazov, že by Rusko plánovalo použiť na Ukrajine jadrové zbrane

Podľa americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) nič nenasvedčuje tomu, že by Rusko pripravovalo nasadenie taktických jadrových zbraní vo vojne na Ukrajine. Vyhlásil to v sobotu riaditeľ CIA William Burns, ktorého citovala tlačová agentúra AFP.

„Ako spravodajská komunita v tejto chvíli nemáme praktické dôkazy o tom, že by Rusko plánovalo nasadenie alebo potenciálne použitie taktických jadrových zbraní. Vzhľadom na predvádzanie svojej vojenskej sily zo strany Kremľa však nemôžeme brať tieto možnosti na ľahkú váhu,“ upozornil Burns.

19:06 Z mariupolských oceliarní Azovstaľ evakuovali všetky ženy, deti a starcov

Všetky ženy, deti a starší civilisti boli evakuovaní z obliehaných oceliarní Azovstaľ v zničenom ukrajinskom prístavnom meste Mariupoľ, kde ukrajinské sily vzdorujú ruským vojenským jednotkám.

Informovala o tom v sobotu tlačová agentúra AFP s odvolaním sa na vyhlásenie ukrajinskej vlády.

18:40 Ruské rakety vzduch-zem zasiahli dve lokality v meste Sumy

Ruské rakety vzduch-zem zasiahli dve lokality v ukrajinskom meste Sumy, ktoré sa nachádza pri ruských hraniciach. Útok potvrdil guvernér Sumskej oblasti Dmytro Žyvyckyj aj guvernér susednej ruskej Kurskej oblasti Roman Staraovojt. Podľa Žyvyckého boli zranení pohraničníci. 

Guvernér Kurskej oblasti obyvateľov regiónu ubezpečil, že na ruskom území sa nebojuje a ich životy nie sú ohrozené. Informuje o tom portál bbc.com. Ruské pozemné sily sa zo Sumskej oblasti úplne stiahli začiatkom apríla po tom, ako do časti regiónu vstúpili na začiaktu ruskej invázie na Ukrajinu.

17:00 V Moskve sa skončila skúška vojenskej prehliadky pred Dňom víťazstva

Počas skúšky Červeným námestím pochodovali vojenské jednotky zoradené do formácií, za nimi nasledovali samohybné delá. Rusi predviedli aj balistickú strelu typu RS-24 Jars, pričom nad hlavami účastníkov prelietavali bojové lietadlá a helikoptéry.

SITA/AP Photo/Alexander Zemlianichenko

Osem stíhačiek typu Mig-29 nad Červeným námestím vytvorí písmeno „Z“, ktoré sa stalo prejavom podpory ruskej agresie na Ukrajine, píše AFP. Na podujatí prednesie prejav ruský prezident Vladimir Putin.

16:28 Ukrajina tvrdí, že pri Haďom ostrove zničila ďalšiu ruskú vojenskú loď

Ukrajinské ministerstvo obrany uviedlo, že jeho armáde sa pomocou bezpilotného dronu Bayraktar TB2 podarilo pri Haďom ostrove, ktorý majú v súčasnoti pod kontrolou ruské sily, zničiť ruské vyloďovacie plavidlo triedy Serna a obranný protilietadlový systém.        

„Ukrajinský Bayraktar TB2 zničil ďalšiu ruskú loď... Tradičná prehliadka ruskej Čiernomorskej flotily 9. mája sa tento roku bude konať v blízkosti Hadieho ostrova, a to na dne mora,“ uviedol ukrajinský rezort obrany na sociálnej sieti Twitter. K príspevku rezort zverejnil aj čiernobiele video, ktoré zachytáva výbuch na lodi.

V osobitnom príspevku zverejnenom na sociálnych sieťach uvádzalo ukrajinské ministerstvo obrany, že dron Bayraktar zničil aj protilietadlový systém Tor-M2, ktorý bol prevážaný na Hadí ostrov.

14:01 Ruská armáda vystrelila štyri rakety na Odesu

Ruská armáda v sobotu vystrelila štyri rakety s plochou dráhou letu na ukrajinské prístavné mesto Odesa. „Nepriateľ pokračuje nielen vo fyzickom ničení ale aj v psychologickom tlaku na civilné obyvateľstvo," uviedla ukrajinská armáda, ktorá o útoku informovala. 

Dodala však, že výsledkom útoku neboli nijaké obete na životoch. Regionálna ukrajinská vojenská správa zároveň zverejnila videozáznam ukazujúci útok dronom na ruský hliadkový čln v Čiernom mori.

13:00 V Moskve otvorili výstavu venovanú NATO, návštevníci hovoria o propagande

Výstava je venovaná dejinám NATO a začína bombardovaním japonských miest Hirošimy a Nagasaki Spojenými štátmi v roku 1945, napriek tomu, že NATO bolo založené až o štyri roky neskôr. Vymenúva tiež bombardovania Juhoslávie v roku 1999, vojny v Iraku, Vietname a Afganistane a takisto vzťah NATO s Ukrajinou, ktorý podľa múzea viedol až k terajšiemu konfliktu.

Medzi exponáty patria maľby ranených detí a plačúcich žien, fotografie protestov proti NATO, ktoré sa konali v Európe, protitankový raketomet britskej výroby, ktorý údajne použili ukrajinské jednotky, či mapy ukazujúce to, kam až na územie Ruska dokážu doletieť rakety NATO, ako uviedol hlavný historik múzea Fjodor Kokin.

Názory návštevníkov múzea sa rôznia. Niektorí si ju pochvaľujú, no podľa učiteľky biológie Alexandry, ktorá nechcela zverejniť svoje priezvisko, je výstava „fušerskou robotou a jej návšteva stratou času“. V knihe návštev, kde podľa múzea môžu ľudia otvorene vyjadriť svoj názor, návštevníci výstavu označujú ako „otrasnú propagandu v sovietskom štýle“ a žiadajú mier na Ukrajine.

11:19 Kyjev tvrdí, Rusi ničia mosty v snahe zabrániť protiútokom

Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl vo svojom najnovšom hodnotení uviedol, že „okupanti vyhodili do vzduchu tri cestné mosty“ v oblastiach východne od mesta Charkov.  

CNN dodala, že ukrajinskej armáde sa za posledné dva týždne podarilo získať späť kontrolu nad niekoľkými obcami severne a východne od Charkova, čím sťažili Rusku raketové a delostrelecké útoky na mesto.

Charkov, ktorý sa nachádza blízko územia Ruska, bol jedným z prvých napadnutých miest, keď Rusko vtrhlo do krajiny.

9:40 Británia na Ukrajinu pošle 287 mobilných generátorov na výrobu elektriny

Britská vláda sľúbila, že Ukrajine pošle 287 mobilných generátorov na výrobu elektriny nad rámec 569, ktoré už krajine darovala. Nové generátory, ktoré dokážu dodávať elektrinu pre takmer 8-tisíc domov, budú slúžiť nemocniciam, útulkom a ďalším nevyhnutným zariadeniam, uviedlo britské ministerstvo pre podnikanie, energetiku a priemyselnú stratégiu. 

Informuje o tom portál news.sky.com.

8:50  Biden oznámil nový balík vojenskej pomoci Ukrajine za 150 miliónov USD

Nová zásielka zbraní má obsahovať 25 000 kusov delostreleckej munície, delostrelecké radary používané na detekciu zdroja nepriateľskej paľby, elektronické rušičky a náhradné diely.      

Delostrelecká munícia je zjavne určená pre nedávno dodané americké húfnice.

Bidenova administratíva doteraz poslala Ukrajine zbrane v hodnote viac ako 3,4 miliardy dolárov, od ťažkého delostrelectva až po protilietadlové rakety Stinger odpaľované z ramena a drony.

Informácie z predchádzajúceho dňa (6.5.) nájdete nižšie: 

19:00 Do Ruska deportovali už viac ako pol milióna Ukrajincov, tvrdí Zelenskyj

Do Ruska bolo od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu deportovaných viac ako pol milióna Ukrajincov. V piatok to oznámil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, informuje TASR podľa správy americkej televízie CNN.

„Boli donútení tam ísť. Zobrali im doklady a komunikačné prostriedky. Posielajú ich do odľahlých regiónov tejto cudzej krajiny, aby sa tam asimilovali,“ povedal Zelenskyj. Ukrajinský prezident upozornil, že počet deportovaných Ukrajincov napríklad prevyšuje počet obyvateľov Islandu.

18:20 Rusko vrátilo 41 zajatcov

Pri najnovšej výmene zajatcov Rusko vrátilo Ukrajine 41 ľudí. Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková informovala, že v skupine bolo 28 príslušníkov ozbrojených síl a 13 civilistov. V skupine bolo 11 žien i farár ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, uviedla. Informuje o tom spravodajský portál CNN.

15:10 Kremeľ vylučuje použitie jadrových zbraní na Ukrajine

Rusko podľa Kremľa na Ukrajine nepoužije jadrové zbrane. Hovorca ruského ministerstva zahraničných vecí Alexej Zajcev novinárom povedal, že použitie jadrových zbraní zo strany Ruska nie je vhodné pre špeciálnu vojenskú operáciu na Ukrajine. Informuje o tom portál news.sky.com.

Viacerí experti upozorňujú, že ťažkosti Ruska pri prekonávaní vytrvalého ukrajinského odporu a v dosahovaní zreteľných vojenských úspechov by mohli viesť k tomu, že Vladimir Putin sa uchýli k nejakej forme jadrového úderu.

14:00 Zelenskyj sa v nedeľu prihovorí lídrom krajín G7

Lídri krajín G7 sa v nedeľu zúčastnia na videokonferencii s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Informuje o tom spravodajský portál BBC s odvolaním sa na nemeckú vládu.

„Ôsmy máj je historický dátum, v Európe pripomínajúci koniec druhej svetovej vojny, ktorá spôsobila hrôzy, ničenie a smrť,“ konštatovala hovorkyňa počas pravidelnej tlačovej konferencie. V súvislosti so súčasnou vojnou na Ukrajine, je „súdržnosť G7 dôležitejšia ako kedykoľvek predtým“, dodala.

Nemecko tento rok predsedá skupine G7.

13:00 Rusi v Mariupoli obnovujú sovietske symboly

Ruskí okupanti v ukrajinskom prístavnom meste Mariupoľ obnovujú symboly zo sovietskej éry. Informuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na Petra Andriuščenka, poradcu mariupoľského starostu Vadyma Bojčenka.

Andriuščenko v piatok zverejnil fotografie, pri ktorých uviedol, že Rusi v ostatných dňoch „obnovili“ všetky pamiatky sovietskeho obdobia vrátane pamätníkov obetiam fašizmu a komunistom.

Na miestnej nemocnici Rusi vztýčili ruskú vlajku. „Okupanti dovolili lekárom pracovať pre Mariupoľčanov. Zdravotnícky personál a lekári bývajú priamo v nemocnici, je tam len ambulantná liečba. Svetlo je nemocnici zabezpečené cez generátory, vodu nosia nosiči,“ poznamenal Andriuščenko a dodal, že Rusi nútia Mariupoľčanov zbierať z trosiek mŕtve telá výmenou za jedlo.

12:10 Z Mariupoľa s pomocou OSN evakuovali už takmer 500 civilistov

Ukrajina oznámila, že z mesta Mariupoľ na juhovýchode krajiny od začiatku operácie, ktorú vedie Organizácia Spojených národov (OSN), už evakuovali takmer 500 civilistov. Je medzi nimi aj časť civilistov z obliehanej oceliarne Azovstaľ. Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak evakuáciu označil za „zložitú operáciu“ a dodal, že Ukrajina bude naďalej robiť všetko na „záchranu všetkých civilistov a vojakov“. Informuje o tom portál bbc.com.

11:00 Rusi tvrdia, že zničili dve ukrajinské lietadlá a muničný sklad v Kramatorsku

Ruské rakety zničili veľký muničný sklad vo východoukrajinskom meste Kramatorsk. Ako referuje spravodajský web BBC, tvrdí to ruské ministerstvo obrany.

Moskva tiež uviedla, že jej protivzdušná obrana zostrelila v Luhanskej oblasti dve ukrajinské bojové lietadlá. BBC zatiaľ nedokázala ruské tvrdenia nezávisle overiť.

9:20 Spojené štáty pred potopením krížnika Moskva poskytli Ukrajine spravodajské informácie

Spojené štáty oznámili, že poskytli Ukrajine spravodajské informácie o umiestnení ruského krížnika Moskva. Ako uviedol nemenovaný americký predstaviteľ, udialo sa tak pred ukrajinským útokom, ktorý v Čiernom mori potopil vlajkovú loď ruského námorníctva.

Podľa amerického predstaviteľa sa samotná Ukrajina rozhodla zacieliť na plavidlo a následne ho potopiť pomocou vlastných protilodných rakiet. Vzhľadom na ruské útoky na ukrajinské pobrežie z mora sa USA rozhodli poskytnúť spravodajské informácie o umiestnení ruských lodí. Predstaviteľ dodal, že USA nevedeli o ukrajinských plánoch zaútočiť na krížnik Moskva až do chvíle, kým nezačali túto operáciu.

7:40 OSN má dôkazy o únose 180 osôb v oblastiach, ktoré ovláda Rusko

Vysoká komisárka Organizácie Spojených národov (OSN) pre ľudské práva Michelle Bacheletová uviedla, že jej úrad má dôkazy o svojvoľnom zadržiavaní a možných nútených zmiznutiach 180 miestnych predstaviteľov, novinárov, aktivistov, bývalých členov ozbrojených síl a iných civilistov v oblastiach Ukrajiny, ktoré ovláda Rusko. 

„K 4. máju moja kancelária zdokumentovala 180 takýchto prípadov, pričom päť obetí (únosov) nakoniec našli mŕtvych,“ povedala Bacheletová.

Tieto únosy spáchali podľa OSN ruskí vojaci a proruské ozbrojené skupiny v Charkovskej, Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti.

Bacheletová dodala, že jej úradu boli hlásené aj prípady žien, ktoré boli znásilnené ruskými vojakmi, ako aj ďalšie obvinenia z páchania sexuálneho násilia zo strany Rusov aj Ukrajincov. Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu 24. februára bolo v krajine potvrdených 6731 civilných obetí, uviedla Bacheletová s tým, že "skutočné čísla sú podstatne vyššie."

Informácie z predchádzajúceho dňa (5.5.) nájdete nižšie: 

20:48 Zelenskyj telefonoval s Johnsonom, žiadal o zbrane s väčším dosahom

Britský premiér Boris Johnson vo štvrtok opäť telefonoval s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Hovorili o vývoji konfliktu s Ruskom a potrebách ukrajinskej armády. Tá okrem iného žiada o zbrane s väčším dosahom, ktoré by zabránili ruskému bombardovaniu civilistov na Ukrajine.

„Premiér zdôraznil aj dôležitosť nezávislého medzinárodného súdneho procesu, aby tí, ktorí nesú zodpovednosť za ohavnosti páchané na Ukrajine, neušli spravodlivosti. Uistil (Zelenského) aj o britskej podpore pri zhromažďovaní dôkazov o vojnových zločinoch (na Ukrajine),“ povedal hovorca britskej vlády. Lídri oboch krajín sa dohodli, že o pár dní si opäť zavolajú.

19:34 Japonsko zavádza nové sankcie voči Rusku

Japonsko vo štvrtok oznámilo nové sankcie voči Ruskej federácii. Ako počas návštevy Londýna povedal japonský premiér Fumio Kišida, Tokio zmrazí aktíva ďalším 140 ruským občanom a takisto rozšíri zákaz vývozu aj na ruské vojenské firmy. 

Kišida po stretnutí s britským premiérom Borisom Johnsonom novinárom povedal, že Moskva musí niesť následky za násilie, ktoré páchajú ruské sily na Ukrajine. Agresia Ruska nepredstavuje problém len pre Európu, varoval.

18:52 Európsky parlament žiada Rusko, aby vrátilo prenajaté zahraničné lietadlá

Poslanci Európskeho parlamentu ocenili vo štvrtok európskych prevádzkovateľov dopravy a cestovného ruchu za pomoc poskytovanú utečencom z Ukrajiny. Zároveň vyzvali Rusko, aby vrátilo ukradnuté lietadlá prenajaté od zahraničných spoločností.

Poslanci tiež odsúdili skutočnosť, že Rusko v jasnom rozpore s medzinárodnými pravidlami civilného letectva prinútilo lietadlá prenajaté od zahraničných spoločností, aby sa znova zaregistrovali v ruskom národnom registri lietadiel. „Takúto krádež nemožno tolerovať,“

17:30 Zelenskyj pozval na návštevu Kyjeva nemeckého kancelára aj prezidenta

Zelenskyj pozval vedenie Nemecka na Ukrajinu počas štvrtkového telefonátu so Steinmeierom, vďaka ktorému si údajne vyjasnili predchádzajúce problémy, pričom nemecký prezident vyjadril Ukrajine solidaritu, rešpekt a podporu.

Denník Die Welt napísal s odvolaním sa na zdroje z prezidentského úradu v Berlíne, že Zelenskyj srdečne pozval do Kyjeva celú politickú špičku Nemecka – prezidenta, vládu a kancelára.

Steinmeier chcel pôvodne absolvovať cestu do Kyjeva už v apríli spoločne s prezidentmi Poľska a pobaltských štátov. Keď jeho cestu ukrajinská strana odmietla – okrem iného pre predchádzajúcu politiku jeho sociálnych demokratov (SPD) voči Rusku – viedlo to k zvýšeniu napätia medzi Berlínom a Kyjevom. Berlín tento krok Kyjeva totiž interpretoval ako urážku hlavy štátu.  

15:50 Ukrajinská armáda prešla vo dvoch smeroch do protiútokov

Ukrajinské sily prešli do protiofenzívnych operácií v oblasti Charkiva a Izjumu. Ako referuje web Ukrajinská pravda, oznámil to hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj.

Ten taktiež informoval, že ruskí okupanti začali v oblasti opäť používať riadené strely, ktorých hlavným účelom je zničenie logistických trás vojensko-technickej pomoci Ukrajine.

15:12 Mariupoľskí obrancovia odrazili útok Rusov na oceliareň, tvrdí Zelenského poradca

Ukrajinské sily „odrazili“ útok ruských jednotiek v mariupoľskej oceliarni Azovstaľ, poslednej bašte ukrajinského odporu v obliehanom meste na pobreží Azovského mora. Ako referuje spravodajský web CNN, povedal to poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Oleksij Arestovyč.

Pre ukrajinskú televíziu povedal, že koluje mnoho protichodných informácií, no potvrdil, že Rusi v stredu vstúpili do rozsiahleho komplexu a ich pokusy odrazili ukrajinskí obrancovia. „Môžeme povedať, že trvajú boje. Všetky ostatné informácie objasňujeme,“ povedal Arestovyč s tým, že sa uskutočňujú rokovania s Ruskom o nových evakuačných koridoroch.

13:32 Zelenskyj spustil crowdfundingovú platformu na pomoc Ukrajine

„Spustili sme globálnu iniciatívu United24,“ napísal Zelenskyj na Twitteri. Jej prvou časťou je on-line platforma na zbieranie finančných prostriedkov na podporu Ukrajine. Ostatné projekty a programy budú pridané čoskoro," napísal.

„Používatelia môžu prostriedky darovať jedným kliknutím z ktorehokoľvek štátu. Spolu zvíťazíme,“ dodal prezident.

Všetky vyzbierané prostriedky budú podľa Zelenského slov presunuté do Národnej banky Ukrajiny a pridelené príslušným ministerstvám. Jeho vláda bude každých 24 hodín poskytovať aktuálne informácie o tom, ako sú tieto peniaze využívané.

Ľudí z celého sveta vyzval, aby jeho vlasti pomohli. „Len spoločne máme potenciál zastaviť vojnu a znovu vybudovať to, čo Rusko ničí,“ povedal a dodal, že Ukrajina si bude tieto príspevky navždy pamätať.

12:23 Rusko obvinilo Ukrajinu z ostreľovania ruských dedín v Belgorodskej oblasti

„Dediny Žuravľovka a Nechotejevka sú obstreľované zo strany Ukrajiny... Medzi obyvateľmi nie sú hlásené obete. Ostreľovanie pokračuje.,“ uviedol Gladkov na sociálnej sieti Telegram s tým, že v dedine Nechotejevka bol pri ostreľovaní poškodený doma a garáž.

Rusko v posledných týždňoch hlásilo sériu útokov na mesto Belgorod a iné oblasti nachádzajúce sa na juhu krajiny pri hraniciach s Ukrajinou. Rusko z týchto útokov viní ukrajinské sily. Ukrajina sa priamo neprihlásila k týmto útokom, no poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak označil minulý týždeň tieto incidenty za karmu, pričom deklaroval, že Ukrajina sa bude brániť akýmkoľvek spôsobom, aj údermi na vojenské sklady a základne. 

11:11 Rusko nacvičovalo v európskom Kaliningrade simulovaný útok strelami schopnými niesť jadrovú hlavicu

Ruská armáda nacvičovala v Kaliningrade simulovaný elektronický štart balistického raketového systému Iskander, oznámilo ruské ministerstvo obrany vo vyhlásení.

Podľa rezortu ruská armáda precvičovala jeden alebo niekoľko útokov na ciele, ktoré napodobňovali štart raketového systému, na letiská, chránenú infraštruktúru, vojenské vybavenie a veliteľské pozície nepriateľa.

Po tom, ako ruské jednotky, vykonali elektronický štart rakiet, pokračovali vojaci v manévroch, v rámci ktorých cvičili zmenu pozície s cieľom vyhnúť sa možnému odvetnému útoku, spresňuje ruské ministerstvo. Na tomto vojenskom cvičení sa pritom zúčastnilo viac ako 100 vojakov.

10:55 USA poskytli spravodajské informácie o ruských jednotkách, ktoré umožnili Ukrajincom zabiť viacerých ruských generálov počas bojov v krajine

Ukrajinskí predstavitelia uviedli, že počas bojov zabili približne 12 ruských generálov. Americká administratíva sa podľa nemenovaných zdrojov z Pentagónu snažila utajiť odovzdávanie spravodajských informácií z obáv pred tým, že to bude Rusko vnímať ako eskaláciu napätia a ako priame provokovanie ruského prezidenta Vladimira Putina zo strany Washingtonu. 

Zdroje NYT nechceli spresniť, ako získali informácie o veliteľstve ruských jednotiek, aby neprezradili metódy zhromažďovania spravodajských informácií. Prestížny denník však uviedol, že americké ministerstvo obrany používalo viacero nástrojov vrátane tajných aj komerčných satelitov, ktorými sledovalo pohyb ruských jednotiek.

9:26 Ukrajina dobyla späť časť územia pri Mykolajive a Chersone, tvrdí generálny štáb

Vďaka úspešným krokom, ktoré podnikli ukrajinskí obrancovia, prišli ruské sily o kontrolu nad niekoľkými obytnými sídlami na hraniciach Mykolajivskej a Chersonskej oblasti, uvádza generálny štáb.

Avšak v obliehanom prístavnom meste Mariupoľ, kde sa ruské sily zameriavajú na zablokovanie a zničenie ukrajinských jednotiek nachádzajúcich sa v areáli oceliarní Azovstaľ, stále pokračujú boje. Podľa generálneho štábu sa ruskí okupanti snažia ovládnuť Azovstaľ s podporou vzdušných síl.

Guardian upozorňuje na to, že boje v Mariupole podľa ukrajinskej armády pokračujú aj napriek tomu, že Rusko v stredu prisľúbilo, že od štvrtka zavedie v tomto prístavnom meste na tri dni prímerie, aby umožnilo evakuáciu civilistov z Azovstaľu.  

7:44 Zelenskyj sa prihovoril Dánom; verí, že Ukrajina sa čoskoro dočká mieru

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyjadril vieru v to, že Ukrajina sa napriek ruskej invázii už čoskoro dočká mieru. Zelenskyj to povedal v prejave, ktorým sa v stredu večer prihovoril občanom Dánska prostredníctvom videolinku pri príležitosti 77. výročia oslobodenia ich krajiny spod nacistickej okupácie počas druhej svetovej vojny.

Oceliareň AzovstaľSITA/AP Photo)Oceliareň AzovstaľZelenskyj sa tiež poďakoval podporovateľom Ukrajiny v Dánsku a požiadal ich, aby mali na pamäti deti, ktoré už zahynuli počas ruskej invázie na Ukrajinu. „Prosím, pamätajte na ukrajinské deti, 220 detí, ktoré prišli o životy v tejto vojne. Majte na pamäti, že Európa je schopná zastaviť ďalšie takéto dianie,“ dodal.

Informácie z predchádzajúceho dňa (4.5.) si môžete prečítať nižšie: 

20:30 Kuleba víta ropné embargo navrhované Európskou úniou

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba uvítal rozhodnutie Európskej únie navrhnúť embargo na ruskú ropu. Vo videu zverejnenom na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter povedal, že Ukrajina síce nie je šťastná, že sa to oneskorí o niekoľko mesiacov, ale „je to lepšie ako nič“.

Kuleba povedal, že teraz by malo byť jasné, „že časy polovičných sankcií alebo polovičných opatrení, pokiaľ ide o sankcie, sú preč“. Dodal, že EÚ už nemôže na jednej strane podporovať Ukrajinu uvalením sankcií, a zároveň naďalej platiť Rusku za ropu a plyn a podporovať jeho „vojnovú mašinériu“.

Ak bude niektorá krajina podľa Kulebu naďalej odmietať embargo na ruskú ropu, bude to dôvod tvrdiť, že takáto krajina je spolupáchateľom zločinov spáchaných Ruskom na Ukrajine.

Návrhované sankcie potrebujú jednomyseľný súhlas krajín EÚ a pravdepodobne budú predmetom búrlivých diskusií. Maďarsko a Slovensko už avizovali, že nepodporia ropné embargo a mohla by im byť udelená výnimka.

17:00 Mierová dohoda nebude možná, ak sa Rusi nestiahnu z okupovaných území, uviedol Zelenskyj

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu uviedol, že nebude súhlasiť s mierovou dohodou s Moskvou, ktorá by ruským silám umožňovala zostať na ich súčasných pozíciách na okupovaných ukrajinských územiach. Zelenskyj zdôraznil, že Kyjev nebude akceptovať žiaden "zamrznutý konflikt" na území Ukrajiny. TASR prevzala správu z agentúry AP.

V prejave k účastníkom summitu klubu Wall Street Journal (WSJ CEO Council), ktorého členmi sú manažéri najväčších svetových spoločností, Zelenskyj povedal, že ukrajinským silám sa už v prvej fáze vojny podarilo zastaviť ruskú ofenzívu. V druhej fáze Ukrajina podľa jeho slov vytlačí ruské jednotky zo svojho územia a v tretej fáze úplne obnoví svoju územnú celistvosť.

Prezident Zelenskyj zdôraznil, že prípadná dohoda o zastavení bojov by si vyžadovala jeho osobné stretnutie so šéfom Kremľa Putinom. Pokračovanie mierových rokovaní je podľa neho dôležité, poznamenal však, že "pokiaľ to ruský prezident nepodpíše alebo nespraví príslušné oficiálne vyhlásenie, nevidím v takýchto dohodách zmysel".

AP pripomína, že Vladimir Putin podmieňuje ukončenie konfliktu na Ukrajine tým, že Kyjev uzná suverenitu Ruska nad Krymským polostrovom, ktorý Moskva anektovala v roku 2014, a tiež nezávislosť separatistických regiónov v Donbase.

Ukrainian Presidential Press Office via AP

13:30 Rusko chce anektovať okupované ukrajinské územia

Takmer desať týždňov od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, počas ktorých Moskva zaznamenala len čiastkové územné zisky, sa Rusko začalo sústreďovať na upevnenie svojej vojenskej a politickej kontroly nad doteraz obsadeným územím. Zámerom je anektovať Donbas. Tvrdí to agentúra Bloomberg, ktorá sa odvolala na tri nemenované zdroje, ktoré sú zapojené do tohto procesu a s agentúrou hovorili pod podmienkou zachovania anonymity.

Agentúra ďalej uviedla, že predstavitelia Kremľa sú stále presvedčení o tom, že budú na Ukrajine vojensky postupovať a že ich armáda dobyje prinajmenšom celú Doneckú i Luhanskú oblasť. Moskva sa tiež snaží získať kontrolu nad Chersonskou a Záporožskou oblasťou. Bloomberg pripomína, že ak by sa to Ruskom podarilo, väčšina ukrajinského pobrežia by sa ocitla pod kontrolou Ruska a Moskva by mala pozemné spojenie s polostrovom Krym, ktorý bol anektovaný v roku 2014.

10:20 Z Mariupola odišiel konvoj autobusov s civilistami

Konvoj autobusov odišiel v stredu ráno z obliehaného ukrajinského mesta Mariupol v rámci snáh ukrajinských orgánov, Organizácie Spojených národov (OSN) a Medzinárodného výboru Červeného kríža (MVČK) o evakuáciu civilistov z tohto prístavného mesta. TASR o tom informuje na základe správ agentúry Reuters a denníka The Guardian.

"Dnes za pomoci Organizácie Spojených národov a Červeného kríža evakuujeme civilistov. Autobusy už odišli z Mariupola," uviedol na sociálnej sieti gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko s tým, že konvoj autobusov bude mať zastávku v Lunačarskom okruhu pri Berďansku a mestách Tokmak a Vasylivka. V Tokmaku sa pritom ku konvoju môžu pridať aj ľudia v osobných vozidlách.

Konvoj autobusov smeruje do mesta Záporožie, ktoré ovládajú ukrajinské sily. Kyrylenko nespresnil koľko autobusov je súčasťou konvoja a ani to, či boli evakuovaní nejakí civilisti z areálu oceliarní Azovstaľ, kde poslední obrancovia Mariupolu odolávajú ruským jednotkám.

Priemyselný komplex Azovstaľ sa so svojimi bunkrami a tunelmi stal útočisko pre civilistov ale aj ukrajinských bojovníkov po tom, ako strategicky významné prístavné mesto Mariupol začali obliehať ruské jednotky.

SITA/AP Photo/Evgeniy Maloletka

9:30 Rusko sa pokúsi dobyť dve ďalšie mestá – Kramatorsk a Severodoneck

Britská armáda je presvedčená, že Rusko podnikne pokus o dobytie miest Kramatorsk a Severodoneck na východe Ukrajiny. Britské ministerstvo obrany to uviedlo v stredu v pravidelnej každodennej správe o rusko-ukrajinskej vojne, ktorú zverejňuje na Twitteri. Informácie prevzala aj tlačová agentúra AP.

Ministerstvo napísalo, že Rusko má neďaleko mesta Izium približne 22 práporných taktických skupín, s ktorými sa bude snažiť o postup v tejto oblasti. Rusko využíva vo svojich operáciách tieto tzv. práporné taktické skupiny – ide o jednotky pechoty typicky podporované tankami, protivzdušnou obranou a delostrelectvom. Každá skupina má obvykle okolo 800 vojakov.

Briti uviedli: "Napriek všemožným (neúspešným) snahám Ruska preraziť cez ukrajinskú armádu a dosiahnuť spád udalostí má Rusko s veľkou pravdepodobnosťou v úmysle postúpiť za Izium a dobyť veľké mestá Kramatorsk a Severodoneck."

Ministerstvo dodalo: "Dobytie týchto lokalít upevní vojenskú kontrolu Ruska nad severovýchodnou časťou Donbasu a stanú sa preň aj zhromaždiskom pre pokus odrezať ukrajinské sily v tomto regióne."

Analytici sledujú dianie na východnej Ukrajine, ktorá je teraz miestom najťažších bojov na jej území, a očakávajú, že Rusko sa pokúsi obkľúčiť ukrajinské sily. Vývoj je však pomalý, lebo ukrajinskí vojaci sa tam zakopali a pri cielení na Rusov používajú zbrane s dlhým dostrelom, ako napríklad húfnice.

7:50 Z Azovstaľu sa podarilo evakuovať 156 ľudí

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v noci na stredu uviedol, že z areálu oceliarní Azovstaľ v obliehanom ukrajinskom meste Mariupol sa podarilo evakuovať 156 ľudí. TASR správu prevzala z denníka The Guardian.

"Konečne máme prvý výsledok evakuačnej operácie z Azovstaľu, ktorú sme dlho organizovali," vyhlásil Zelenskyj vo svojom pravidelnom príhovore. Dodal, že evakuácia si vyžiadala mnoho úsilia, dlhých rokovaní a dohadovania.

Zelenskyj potvrdil, že v utorok dorazilo z Azovstaľu do Záporožia 156 ľudí. Mnohí z nich sa v spleti podzemných tunelov pod oceliarňami ukrývali viac ako dva mesiace.

SITA/AP Photo

Zelenskyj sa v rámci prejavu poďakoval britskému premiérovi Borisovi Johnsonovi za jeho podporu Ukrajine. Johnsonov utorkový príhovor pred ukrajinským parlamentom Zelenskyj označil za "veľmi úprimné gesto". Poďakoval sa aj za novú dávku vojenskej pomoci od Británie v hodnote 300 miliónov libier (358 miliónov eur), ktorá zahŕňa zariadenia potrebné na vedenie tzv. elektronickej vojny, radarový systém zachytávajúci delostrelecké útoky, GPS vybavenie a tisíce zariadení na nočné videnie.

Ukrajinský prezident tiež oznámil, že hovoril s predstaviteľmi najväčších svetových spoločností, ktoré sú členmi klubu CEO Wall Street Journal. Rozprávali sa o tom, ako by sa dal zvýšiť tlak na Rusko, aby ukončilo vojnu, priblížil Zelenskyj.

6:30 Ruské rakety zasiahli šesť železničných staníc

Ruská armáda zaútočila na ukrajinskú železničnú infraštruktúru. Šéf ukrajinských železníc Oleksandr Kamyšin uviedol, že ruské údery v utorok zasiahli šesť staníc v centrálnych a západných oblastiach Ukrajiny a spôsobili veľké škody. Podľa jeho slov v dôsledku útokov sa omeškalo najmenej 14 vlakov.

Informácie z predchádzajúceho dňa (3.5.) si môžete prečítať nižšie: 

20:30 Z Ľvova hlásili niekoľko výbuchov, ľudia majú ísť do krytov

Ruské sily údajne útočia z viacerých smerov na západoukrajinské mesto Ľvov – v utorok večer krátko pred 20.30 h miestneho času (19.30 h SELČ) bolo v centre Ľvova zreteľne počuť najmenej štyri výbuchy. TASR prevzala správu z agentúry AP.

Starosta Ľvova Andrij Sadovyj na sociálnej sieti Twitter vyzval ľudí, aby sa ukryli v protileteckých krytoch. Ciele ruského útoku neboli bezprostredne známe.

V dôsledku explózií bola prerušená železničná doprava v tomto meste ležiacom 80 kilometrov od poľských hraníc. V meste sa spustili sirény a na autách sa rozozvučali poplašné zariadenia. Na chvíľu došlo aj k výpadku elektriny.

19:30 Ukrajinská prokurátorka tvrdí, že ruská armáda využíva znásilňovanie ako vojenskú taktiku 

Ukrajinská generálna prokurátorka Iryna Venediktovová obvinila v utorok Rusko z toho, že využíva znásilňovanie ako vojenskú taktiku. Ruského prezidenta Vladimira Putina nazvala „hlavným zločincom 21. storočia“. TASR informuje na základe správy prevzatej z agentúry Reuters.

Venediktovová počas návštevy zničeného mesta Irpiň neďaleko Kyjeva uviedla, že ukrajinské úrady zbierajú informácie týkajúce sa obvinení zo znásilňovania, mučenia a ďalších vojnových zločinov zo strany ruských síl.

Prokurátorka priblížila, že obvinenia sa týkajú znásilňovania žien, mužov, detí a jednej staršej ženy. Na otázku, či ruská armáda používa znásilňovanie na Ukrajine zámerne, na tlačovej konferencii odpovedala: „Som si istá, že to bola stratégia.“ Dodala, že ide o prostriedok na zastrašenie občianskej spoločnosti a úsilie prinútiť Ukrajinu kapitulovať.

Venediktovová neuviedla podrobnosti ohľadom týchto obvinení. Spomenula, že niektoré z obetí sú stále na Ukrajine a boja sa povedať, čo sa im stalo, pretože sa obávajú návratu ruských síl. Prokurátorka skonštatovala, že Putin ako hlavný veliteľ ruských ozbrojených síl nesie zodpovednosť za to, čo sa deje na Ukrajine. 

Rusko odmieta obvinenia, že jeho jednotky páchajú na Ukrajine vojnové zločiny. Kremeľ na žiadosť Reuters o vyjadrenie k Venediktovovej vyjadreniam bezprostredne nereagoval.

15:00 Pri ostreľovaní Doneckej oblasti zahynulo najmenej 9 civilistov

Najmenej deväť civilistov prišlo v utorok ráno o život v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny v dôsledku ostreľovania ruskými jednotkami. S odvolaním sa na gubernátora uvedenej oblasti Pavla Kyrylenka o tom informovala stanica BBC.

Najmenej traja civilisti boli zabití počas leteckého bombardovania mesta Avdiivka, napísal Kyrylenko v aplikácii Telegram. Ďalší traja zahynuli v meste Vuhledar a traja boli zabití pri ostreľovaní mesta Lyman, dodal.

Kancelária ukrajinského prezidenta predtým oznámila, že oblasti Donecka sú pod neustálou paľbou ruskej armády a regionálne úrady sa pokúšajú evakuovať civilistov z frontových oblastí.

14:40 Rusko útočí na Azovstaľ pomocou delostrelectva aj lietadiel

Ruská armáda v utorok oznámila, že jej sily a promoskovskí separatisti používajú delostrelectvo a lietadlá pri útokoch na priemyselný komplex Azovstaľ v Mariupole, kde sa vojaci a civilisti ukrývajú v spleti podzemných tunelov. Informovala o tom agentúra AFP.

„Pomocou delostrelectva a lietadiel jednotky ruskej armády a Doneckej ľudovej republiky začínajú ničiť palebné pozície ukrajinských jednotiek,“ uviedlo ruské ministerstvo obrany vo vyhlásení, ktoré zverejnili tamojšie tlačové agentúry.

V oceliarňach sa podľa starostu mesta Mariupol Vadyma Bojčenka stále skrýva viac ako 200 civilistov, ktorí čakajú na evakuáciu. Predstaviteľ miestnej samosprávy tvrdí, že komplex čelil ruskému ostreľovaniu aj leteckým útokom už v pondelok. 

13:45 Rusko chce nahradiť občanov Mariupoľa svojím obyvateľstvom,tvrdí to šéf ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby Kyrylo Budanov

Rusko sa v obliehanom ukrajinskom meste Mariupoľ na pobreží Azovského mora usiluje o zmenu sociodemografického obrazu v regióne. Referuje o tom web nv.ua s odvolaním sa na šéfa ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby Kyryla Budanova.

„Pozrite sa, prosím, do histórie. Vždy to robili. Sovietsky zväz tak urobil na všetkých územiach a Rusko v tejto hanebnej praxi pokračuje,“ povedal Budanov.

Gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko minulý týždeň vyhlásil, že ruskí vojaci násilne deportovali do Ruska desaťtisíce ľudí z Mariupoľa, často až na Sibír alebo na Ďaleký východ.

Podľa Budanova ruské sily deportujú Mariupoľčanov do vyslovene „depresívnych regiónov“ Ruska, v ktorých žijú nevzdelaní ľudia. „V porovnaní s nimi sú obyvatelia Mariupoľa géniovia a laureáti Nobelovej ceny. Takto Rusi získavajú kvalifikovanú a veľmi slabo platenú pracovnú silu. Títo ľudia budú takmer v otroctve,“ skonštatoval Budanov.

12:10 Smrť v Charkove je všadeprítomná; predmestia sa zmenili na márnicu

Predmestia ukrajinského Charkova vyvolávajú dojem márnice pod holým nebom, kde mŕtvi, ku ktorým sa nik nehlási, ležia niekedy celé týždne, kým ukrajinské a ruské jednotky bojujú o ovládnutie kúskov území. TASR správu prevzala v utorok od agentúry AP.

Za mestom, ktoré je v posledných dňoch striedavo pod kontrolou oboch strán, je ohorené neidentifikovateľné telo muža opreté o protitankovú bariéru zo skrížených nosníkov. Nachádzajú sa tam telá mŕtvych vojakov, zjavne ruských, usporiadané do tvaru písmena „Z“ – vojenského symbolu nachádzajúceho sa na ruských obrnených vozidlách. Telá sú viditeľné pre ruské drony, ktoré neustále prelietavajú nad oblasťou.

Charkov, 2.5.2022SITA/AP Photo/Felipe Dana, FileCharkov, 2.5.2022V jednom z charkovských bytov sa nachádzajú tri mŕtve telá. Pravdepodobne nikdy sa nebude presne vedieť, ako k týmto úmrtiam došlo, konštatuje agentúra AP.

Druhé najväčšie ukrajinské mesto Charkov je terčom neustálych ruských útokov od začiatku vojenskej invázie Moskvy na Ukrajinu (24. februára). So zintenzívňujúcou sa ruskou ofenzívou na východe Ukrajiny ruský nápor zosilnel.

Vzhľadom na strategický a priemyselný význam Charkova jeho predmestia už niekoľko týždňov striedavo dobýjajú ruské a ukrajinské jednotky. Boje sa presúvajú z dediny do dediny. Mnohí, avšak zďaleka nie všetci z milióna obyvateľov Charkova, pred bojmi ušli.

Charkov, 2.5.2022SITA/AP Photo/Felipe Dana, FileCharkov, 2.5.2022

Reportéri agentúry AP videli telá vojakov uložené do tvaru „Z“ s bielymi páskami na rukách, aké zvyčajne používajú ruskí vojaci. Telá sa nachádzali na frontovej línii, kde už niekoľko dní prebiehali boje. Spolu s ohoreným ďalším telom muža ich v pondelok vzali do charkovskej márnice. Nasledovať bude vyšetrovanie ich totožnosti a prípadný pokus o oznámenie rodine, píše AP.

Zároveň pripomína, že získať celkový obraz o prebiehajúcich bojoch na východe Ukrajiny je ťažké v dôsledku neustálych náletov a ostreľovania, pre ktoré je pohyb novinárov v oblasti extrémne nebezpečný. Rusko prísne obmedzilo informovanie z bojovej zóny, kým ukrajinská armáda zaviedla menej limitov – zvyčajne sa týkajú toho, ako rýchlo môže byť materiál o vojenských zariadeniach zverejnený.

Podľa nemenovaných zdrojov amerického ministerstva obrany sa ukrajinským jednotkám za posledných 48 hodín podarilo vytlačiť ruské sily ďalej od Charkova napriek domu, že sa stal terčom ruských náletov, píše AP. Ruskí vojaci boli zatlačení 40 kilometrov na východ od mesta, ďalej do regiónu Donbas.

11:30 Putin by mohol čoskoro formálne vyhlásiť vojnu, myslia si predstavitelia na Západe

Ruský prezident Vladimir Putin by mohol do 9. mája formálne vyhlásiť vojnu Ukrajine, čo by umožnilo plnú mobilizáciu ruských rezervných síl. Informuje o tom na svojej webstránke televízia CNN s tým, že to predpokladajú predstavitelia na Západe. Deviateho mája je v Rusku Deň víťazstva, ktorý pripomína sovietsky triumf nad nacistami v roku 1945, a predstavitelia Západu dlho predpokladajú, že Putin využije jeho symbolický význam a propagandistickú hodnotu, aby oznámil buď vojenský úspech na Ukrajine, veľkú eskaláciu konfliktu alebo oboje.

Dosiaľ Putin trval na tom, aby sa o konflikte hovorilo ako o „špeciálnej vojenskej operácii“, pričom slová ako vojna a invázia sú v tomto kontexte v podstate zakázané. Formálne vyhlásenie vojny by mohlo potenciálne posilniť verejnú podporu invázie a umožnilo by mobilizáciu záložníkov a povolanie brancov, keďže Rusko má čoraz väčší nedostatok síl. Západní a ukrajinskí predstavitelia odhadujú, že od začiatku vojny zomrelo najmenej 10-tisíc ruských vojakov.

Vyjadrenie pápeža na tému ukončenia vojny si môžete prečítať tu.

07:30 Rusko sa tento mesiac pokúsi anektovať samozvané ľudové republiky na východe Ukrajiny

Spojené štáty predpokladajú, že Rusko tento mesiac plánuje anektovať Doneckú a Luhanskú oblasť na východe Ukrajiny a uznať mesto Cherson ako nezávislú republiku. Americký veľvyslanec pri Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) Michael Carpenter uviedol, že Spojené štáty a ďalší majú informácie o ruských plánoch zorganizovať „falošné referendá“ v tamojších samozvaných ľudových republikách, po ktorých by sa pripojili k Rusku. Tiež sú náznaky, že by Moskva mohla pripraviť hlasovanie o nezávislosti Chersonu. Referendá by sa mohli uskutočniť najskôr v polovici mája.

07:00 Plánujú ďalšiu evakuáciu civilistov z Mariupoľa, v oceliarni Azovstaľ je stále viac ako 200 civilistov

V ukrajinskom Mariupole sa v utorok ráno pokúsia o ďalšiu evakuáciu tamojších civilistov. Na platforme Telegram to uviedla mestská rada. Evakuáciu dohodli v spolupráci s Organizáciou Spojených národov a Červeným krížom. Konvoj by mal odísť z kruhového objazdu pri neďalekom Rusmi okupovanom Berďansku, informuje televízia CNN. Evakuačný plán sa týka bežného obyvateľa mesta, uvádza zas spravodajský portál BBC. Oznámenie evakuácie prišlo v čase, keď sú stovky ľudí uviaznuté v mariupoľskej oceliarni Azovstaľ, hoci niektorým sa v nedeľu podarilo dostať von.

V oceliarni Azovstaľ na juhovýchodnej Ukrajine sa stále skrýva viac ako 200 civilistov čakajúcich na evakuáciu. V utorok to povedal starosta Mariupoľa Vadym Bojčenko, ktorý tiež uviedol, že závod deň predtým čelil ruskému ostreľovaniu aj leteckým útokom. Ukrajinské sily tam podľa jeho slov naďalej bránia Mariupoľ a Ukrajinu, informuje na svojej webstránke televízia CNN.

Bojčenko uviedol, že z Berďansku, 85 kilometrov západne od Mariupoľa, vyrazil evakuačný konvoj, ktorý smeruje na územie pod kontrolu Ukrajiny. V konvoji sú tiež prví ľudia, ktorých evakuovali z Azovstaľu. „Teraz sa kolóna pohybuje smerom na Zaporižžia. Táto evakuácia stále trvá, preto poskytujeme veľmi obmedzené informácie. Očakávame, že sa to podarí, že naši obyvatelia, tí, ktorí sa viac ako dva mesiace skrývali v Azovstale, sa dostanú na územie ovládané Ukrajinou,“ vyjadril sa pre ukrajinskú televíziu starosta.

Informácie z predchádzajúceho dňa (2.5.) si môžete prečítať nižšie: 

23:00 Rusko plánuje anektovať Doneckú a Luhanskú ľudovú republiku, tvrdia USA

Rusko plánuje bezprostredne anektovať Doneckú ľudovú republiku (DĽR) a Luhanskú ľudovú republiku (LĽR) na východe Ukrajiny po tom, ako sa mu nepodarilo zvrhnúť ukrajinskú vládu. V pondelok to uviedol americký veľvyslanec pri Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) Michael Carpenter. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

"Podľa najnovších správ Rusko plánuje usporiadať referendá o pristúpení (DĽR a LĽR) niekedy v polovici mája," uviedol Carpenter. Spojené štáty sa tiež domnievajú, že Rusko zvažuje podobný plán aj v Chersone, nad ktorým nedávno upevnilo kontrolu a zaviedlo používanie ruského rubľa, pokračoval americký veľvyslanec.

"Myslíme si, že tieto správy sú veľmi dôveryhodné. Nanešťastie, väčšinou sme mali dosiaľ pravdu, keď sme poukazovali na to, čo bude pravdepodobne nasledovať," povedal Carpenter.

Rusko v roku 2014 anektovalo Krymský polostrov, avšak nepokračovalo v anexii ostatných prevažne ruskojazyčných oblastí na Ukrajine.

"Takéto falošné referendá s vyfabrikovanými hlasmi nebudeme považovať za legitímne, rovnako ako žiadne pokusy o anexiu ďalšieho ukrajinského územia," dodal Carpenter.      

Ruský prezident Vladimir Putin uznal nezávislosť dvoch samozvaných republík na východe Ukrajiny – Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky – 21. februára, teda tri dni pred začiatkom invázie na Ukrajinu.

20:40 V Luhanskej oblasti pokračujú intenzívne boje

Ruské jednotky nepretržite bombardujú humanitárne ústredia v ukrajinskom meste Rubižne v Luhanskej oblasti a maria tak pokusy o evakuáciu civilistov. V pondelok to na sociálnej sieti Telegram uviedol gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. Intenzívne boje prebiehajú aj v okolí miest Izium a Lyman. TASR informuje podľa správ agentúry AFP a spravodajskej stanice Sky News.

"V súčasnosti je takmer nemožné dostať sa tam (do Rubižného) živý. Je nebezpečné byť v humanitárnych ústrediach čo i len niekoľko minút. Nedá sa tam pracovať – zachraňovať ľudí a poskytovať pomoc," napísal Hajdaj. "Pre nepretržité bombardovanie sú obyvatelia mesta Rubižne na pokraji humanitárnej katastrofy," dodal.

Intenzívne sa bojuje aj v okolí miest Izium a Lyman, keďže ruské jednotky plánujú zaútočiť na Severodoneck, ktorý je posledným mestom na východe Ukrajiny pod kontrolou Kyjeva, uviedol ukrajinský generálny štáb.

"Situáciu v Luhanskej oblasti možno opísať niekoľkými slovami – pokračujú tam ťažké boje," oznámilo ukrajinské ministerstvo obrany.      

Gubernátor Luhanskej oblasti poznamenal, že evakuačné vozidlá s niekoľkými tonami potravín prišli do Rubižného naposledy pred týždňom. Podľa jeho slov je situácia s dodávkami humanitárnej pomoci v ostatných mestách v Luhanskej oblasti pod kontrolou.

Hajdaj očakáva ešte intenzívnejšie boje s blížiacim sa 9. májom, keď Rusko oslavuje tradičnou vojenskou prehliadkou Deň víťazstva v druhej svetovej vojne.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov pre taliansku televíziu v nedeľu povedal, že ruské jednotky "nebudú umelo prispôsobovať svoje aktivity žiadnemu dátumu, ani Dňu víťazstva".

19:00 Ruské sily prevážajú svojich mŕtvych v noci, aby zatajili veľké straty

Ukrajinská bezpečnostná služba tvrdí, že ruské sily presúvajú mŕtvych vojakov v malých skupinách a v noci, aby zakryli ťažké straty. Táto metóda je pomalšia a telá, ktoré sa dostávajú do Ruska, sú už z časti rozložené a je treba ich identifikovať. Bezpečnostná služba podľa spravodajského portálu Sky News uviedla, že zachytila telefonáty medzi ruskými útočníkmi, ktorí o tomto probléme diskutovali. V jednom z rozhovorov ruský vojak povedal, že len 20 až 22 ľudí zo zhruba 200-členného batalióna prežilo a deväť odmietlo ďalej bojovať.

Sky News pripomína, že tieto informácie sa nedali nezávisle overiť, existujú však dôkazy, že Rusko utrpelo na Ukrajine vážne straty.

17:30 Mesto Rubižne je na pokraji humanitárnej katastrofy

Ruská armáda nepretržite bombarduje humanitárne centrá v ukrajinskom meste Rubižne v Luhanskej oblasti a snaha o evakuáciu bola opäť zmarená. Uviedol to na komunikačnej platforme Telegram šéf vojenskej administratívy Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. „Je nebezpečné byť v humanitárnych centrách, dokonca len niekoľko minút. Nie je možné tam pracovať, zachraňovať ľudí a distribuovať pomoc. Pre nepretržité bombardovanie sú obyvatelia mesta Rubižne na pokraji humanitárnej katastrofy," uviedol Hajdaj. Informuje o tom portál cnn.com.

Šéf vojenskej administratívy Luhanskej oblasti dodal, že naposledy sa evakuačné vozidlá do mesta dostali pred týždňom. Zachránili ľudí a priviezli niekoľko ton potravín. V iných mestách Luhanskej oblasti je podľa jeho slov situácia v dodávkach humanitárnej pomoci pod kontrolou.

14:30 Rusi postupujú len v oblastiach, ktoré zničili, vraví gubernátor Luhanskej oblasti

Ruské sily v rámci pokračujúcej ofenzívy zintenzívňujú tlak na frontové línie v Luhanskej oblasti, najvýchodnejšom regióne Ukrajiny. Referuje o tom spravodajský web CNN.

V spomenutej oblasti cez víkend zúrili ťažké boje. Tamojší gubernátor Serhij Hajdaj v pondelok pre ukrajinskú televíziu povedal, že ruské sily pustošia dediny pozdĺž frontovej línie a potom sa tlačia vpred. „Strategicky povedané, jediné miesto, kam môžu Rusi postúpiť, sú oblasti, ktoré úplne zničili. Kompletne zničili celú Novotoškivku. V nej nebolo kde držať obranu, a obsadili ju,“ povedal Hajdaj.

Táto tzv. stratégia spálenej zeme prinútila ukrajinské vojenské sily stiahnuť sa na niektorých miestach, aby sa vyhli značným stratám na životoch. „V Kreminne sme pochopili, že ak sa budeme len držať pri zemi, chlapci zomrú a nepriateľovi sa nič nestane, tak sme sa preskupili a odišli,“ podotkol gubernátor.

Podľa Hajdaja sa i väčšina mesta Rubižne nachádza pod kontrolou Rusov. „Rubižne bolo veľmi zničené, ale nedá sa povedať, že Rusi úplne obsadili mesto, pretože na perifériách sú obranné línie a naši tam nielen držia obranu, ale aj neustále škodia nepriateľovi,“ skonštatoval.

13:00 Rusi zasiahli strategický most v Odeskej oblasti

Pri ruskom raketovom útoku bol v pondelok zasiahnutý strategicky dôležitý most cez ústie rieky Dnester v Odeskej oblasti na juhozápade Ukrajiny. S odvolaním sa na miestne úrady o tom informovala agentúra Reuters.

O útoku na kľúčovú dopravnú stavbu informoval prostredníctvom platformy Telegram Serhij Bratčuk z oblastnej vojenskej správy. Neuviedol však žiadne ďalšie podrobnosti o incidente.

Most podľa Reuters predstavuje jediné cestné a železničné spojenie Ukrajiny s južnou časťou Odeského regiónu.

12:45 Ukrajina oznámila, že pri Haďom ostrove potopila dva ruské hliadkové člny

Kyjev v pondelok oznámil, že jeho drony Bayraktar potopili dva ruské hliadkové člny pri Haďom ostrove v Čiernom  mori, kde na začiatku invázie ukrajinskí vojaci odmietli výzvu ruských vojakov, aby sa vzdali. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.

"Dnes na svitaní boli blízko Hadieho ostrova zničené dva ruské člny Raptor," napísalo ukrajinské ministerstvo obrany v oznámení zverejnenom na sociálnych sieťach.  Ministerstvo obrany tiež zverejnilo zrnitý čiernobiely letecký záznam zachytávajúci výbuch na malom vojenskom plavidle.

"Bayraktary fungujú," uviedol podľa oznámenia hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj s odvolaním sa na vojenské bezpilotné lietadlá tureckej výroby.

Hliadkové člny Raptor môžu viezť troch členov posádky a 20 príslušníkov armády. Obvykle sú vyzbrojené guľometmi a využívajú sa na výzvedné či pozemné operácie.

Hadí ostrov sa stal symbolom ukrajinského odporu proti invázii Ruska, keď bola zverejnená slovná výmena cez vysielačky medzi ukrajinskými a ruskými vojakmi. Ukrajinskí vojaci na ostrove odmietli výzvy posádky ruskej bojovej lode, aby sa vzdali.

Ruská bojová loď Moskva, známa z tohto incidentu, sa potopila v Čiernom mori v polovici apríla po tom, čo na nej nastala explózia, ako tvrdí Kremeľ. Ukrajina však vyhlásila, že bojovú loď zasiahla svojimi raketami Neptun.  

10:00 Konvoj podporovaný OSN sa pokúsi opustiť Mariupoľ

Konvoj podporovaný Organizáciou Spojených národov (OSN) a Medzinárodným výborom Červeného kríža sa v pondelok pokúsi opustiť Mariupoľ. Mestská rada to oznámila prostredníctvom komunikačnej platformy Telegram, informuje spravodajský portál CNN.

Konvoj by mal zozbierať civilistov na viacerých miestach v Mariupole a následne ich odviezť do dvoch dedín neďaleko juhoukrajinského mesta Berďansk, uviedla rada.

Miestne úrady v nedeľu „z bezpečnostných dôvodov“ prerušili evakuáciu civilistov z Mariupoľa. Predtým sa však podarilo dostať asi stovku ľudí z obliehanej oceliarne Azovstaľ. Podľa najnovších odhadov by sa v meste malo ešte stále nachádzať asi 100-tisíc civilistov.

Ruský prezident Vladimir Putin minulý týždeň počas návštevy generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa v Moskve „v princípe“ súhlasil s tým, že povolí OSN a Červenému krížu, aby pomáhali s evakuáciou civilistov z Mariupoľa.

SITA/AP Photo

9:00 Rusko plánovalo teroristický útok na civilné lietadlo

Rusko plánovalo teroristický útok, pri ktorom chcelo zvaliť vinu na Ukrajinu. Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) informovala, že zneškodnila ruskú sabotážnu prieskumnú skupinu, ktorá plánovala nad Ruskom alebo Bieloruskom zostreliť civilné lietadlo systémom protivzdušnej obrany Stinger vyvinutým v USA a obviniť z toho Ukrajinu a jej spojencov. Referuje o tom web Ukrajinská pravda.

Nepriateľskí agenti sa na jeho pokyn snažili nadviazať kontakty s predstaviteľmi ukrajinských ozbrojených síl, pričom sa snažili vystupovať ako vlasteneckí dobrovoľníci. Aby si získali dôveru Ukrajincov, poskytovali ukrajinskej armáde spoľahlivé a presné informácie o pozíciách a pohyboch čečenských jednotiek.

7:00 Ostreľovanie v Doneckej oblasti si vyžiadalo najmenej štyri obet

Pri nedeľňajšom ruskom ostreľovaní v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny zahynuli štyria civilisti a ďalších 11 utrpelo zranenia. Na Telegrame to uviedol gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko, ktorý dodal, že civilisti boli zasiahnutí v meste Lyman. „Jedna osoba zomrela i v meste Bachmut v Luhanskej oblasti,“ doplnil. Kyrylenko taktiež poznamenal, že nie je možné určiť počet obetí v zbombardovanom prístavnom meste Mariupoľ a meste Volnovacha, ktoré kontrolujú prokremeľskí separatisti.

5:00 V ukrajinskom generálnom štábe odhalili ruského špióna

Ukrajinské bezpečnostné orgány odhalili podľa vlastného vyjadrenia skupinu ruských agentov. Jeden zo špiónov pracoval dokonca v generálnom štábe Ozbrojených síl Ukrajiny, uviedol v noci na pondelok poradca ukrajinského prezidenta Olexij Arestovyč. Informácie priniesla agentúra DPA.

O presnom počte členov špionážnej skupiny sa Arestovyč nezmienil. Spomenul však jeden z ich údajných cieľov, napísala DPA s odvolaním sa na agentúru Ukrinform.

 "Títo súdruhovia mali zostreliť dopravné lietadlo nad Ruskom alebo Bieloruskom. Potom by zodpovednosť pripísali ukrajinskej strane," povedal prezidentský poradca. Dodal, že takúto operáciu mali vykonať pomocou protilietadlových rakiet, ktoré sa pokúšali získať z ukrajinského arzenálu.

03:00 Zelenskyj dúfa v pokračovanie evakuácií z Mariupola

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyjadril v nedeľu večer nádej, že evakuácia civilistov z ukrajinského mesta Mariupol bude v pondelok pokračovať. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

"Dúfam, že zajtra budú splnené všetky potrebné podmienky na to, aby mohli byť naďalej evakuovaní ľudia z Mariupola," povedal Zelenskyj v pravidelnom večernom videopríhovore. Privítal v ňom tiež, že v nedeľu sa podarilo z oceliarní Azovstaľ v Mariupole evakuovať okolo 100 ľudí.

Ukrajinský líder zároveň v súvislosti s nedeľňajšími ruskými útokmi, ktoré boli podľa neho zamerané aj na civilné ciele, obvinil Moskvu z toho, že v jeho krajine vedie "vyhladzovaciu vojnu", informovala agentúra AP.

Zelenskyj uviedol, že ruské strely zasiahli sklady potravín, obilia a hnojiva, ako aj obytné štvrte v Charkovskej oblasti, v Donbase a v ďalších regiónoch. Rusko podľa neho z takýchto škôd nič nezíska, len samo seba ešte viac izoluje od zvyšku sveta.

"Čo by mohlo byť strategickým úspechom Ruska v tejto vojne? Úprimne povedané, neviem" dodal Zelenskyj.

Ukrainian Presidential Press Office via AP

Informácie z predchádzajúceho dňa (1.5.) nájdete nižšie: 

19:10 Ukrajinská armáda od ruských ozbrojených síl opätovne získala štyri obce

Ukrajinská armáda podľa šéfa vojenskej administratívy Charkovskej oblasti Oleha Sinehubova od ruských ozbrojených síl opätovne získala štyri obce. Sinehubov pre BBC povedal, že ukrajinskí vojaci získali úplnú kontrolu nad obcami Kutuzovka, Verchyna Rohanka, Slobidske a Prelensne. „V Kutuzovke približne sto ľudí, väčšinou starších obyvateľov a detí, žilo v studených suterénoch dva mesiace," dodal Sinehubov. Konštatoval však, že hoci sa situácia obyvateľov v regióne trochu zlepšila, bombardovanie pokračuje. Mesto Charkov bolo jedným z prvých terčov ruskej armády na začiatku invázie na Ukrajinu.

17:30 Podľa Zelenského z Mariupoľa evakuovali zhruba 100 civilistov

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na mikroblogovacej sieti Twitter v nedeľu oznámil, že evakuácia civilistov z oceliarne Azovstaľ v juhoukrajinskom meste Mariupoľ sa začala a ako prvá odišla skupina približne 100 ľudí. Podľa Zelenského v meste Zaporižžia očakávajú ich príchod v pondelok. Informuje o tom spravodajský portál bbc.com.

16:00 Prebieha evakuácia civilistov z oceliarne v Mariupoli

Organizácia Spojených národov potvrdila, že prebieha operácia zameraná na evakuáciu civilistov z oceliarne v bombardovanom ukrajinskom meste Mariupoľ. Hovorca humanitárneho úradu OSN Saviano Abreu pre tlačovú agentúru The Associated Press v nedeľu povedal, že evakuácia z rozsiahlej oceliarne Azovstaľ sa uskutočňuje v spolupráci s Medzinárodným výborom Červeného kríža a v koordinácii s ukrajinskými a ruskými predstaviteľmi. Evakuáciu označil za veľmi zložitú a neposkytol nijaké ďalšie podrobnosti.

12:40 Ukrajina pálila rakety na Rusmi okupovaný Hadí ostrov 

Ukrajinské ozbrojené sily v nedeľu oznámili, že opakovane pálili raketovými strelami na Ruskom obsadený Hadí ostrov v Čiernom mori. Pri útokoch bolo zničených niekoľko ruských protivzdušných obranných systémov a jedna komunikačná jednotka. Píše o tom agentúra DPA s odvolaním sa na velenie Južného vojenského okruhu ukrajinskej armády. Podľa tohto zdroja prišlo o život pri ukrajinskej raketovej paľbe 42 ruských vojakov.

Ani samotné útoky, ani počet obetí sa však nedajú v súčasnosti nezávisle overiť, poznamenáva DPA. Z ruskej strany neprišla o tejto vojenskej akcii nijaká správa.

10:20 Rusko zavádza rubeľ ako platidlo v ukrajinskom meste Cherson

Rusko podľa informácií britského ministerstva obrany zavádza rubeľ ako platidlo v ukrajinskom meste Cherson, ktoré ruská armáda obsadila na začiatku vojny proti Ukrajine. Britský rezort obrany uviedol, že v Chersone sa v nedeľu začalo štvormesačné obdobie prechodu od ukrajinskej hrivny k ruskému rubľu. Tento krok je „znakom ruského zámeru uplatňovať silný politický a ekonomický vplyv v Chersone," konštatovalo britské ministerstvo obrany. 

„Pretrvávajúca kontrola nad Chersonom a jeho dopravnými trasami zvýši schopnosť Ruska podporovať svoj postup na sever a západ a zlepšiť bezpečnosť ruskej kontroly nad Krymom," dodal britský rezort obrany. Cherson sa nachádza približne 450 kilometrov juhovýchodne od ukrajinskej metropoly Kyjiv. Rusko obsadilo toto mesto neďaleko polostrova Krym začiatkom marca.

9:50 Kyjev navštívila šéfka Snemovne reprezentantov Kongresu USA

SITA/Ukrainian Presidential Press Office via AP

Šéfka Snemovne reprezentantov Kongresu USA Nancy Pelosiová sa v Kyjive stretla s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Ide o najvyššie postavenú americkú političku, ktorá navštívila Ukrajinu od začiatku vojny. Zábery, ktoré v nedeľu ráno zverejnil úrad ukrajinského prezidenta, ukázali Pelosiovú v Kyjeve s delegáciou amerického Kongresu. 

„Som vám vďačný za tento signál silnej podpory zo strany USA, ľudu a Kongresu," povedal Zelenskyj. „Ukazuje to, že USA sú dnes lídrom v silnej podpore Ukrajiny počas vojny proti agresii zo strany Ruskej federácie," dodal. 

„Navštevujeme vás, aby sme poďakovali za váš boj za slobodu," povedala Zelenskému Pelosiová. „Sme na hraniciach slobody a váš boj je bojom za všetkých. Našim záväzkom je stáť pri vás, kým sa tento boj neskončí," dodala. Návštevu šéfky Snemovne reprezentantov Kongresu USA v Kyjeve vopred neohlásili.

Správy z predchádzajúcich dní si môžete prečítať tu.

Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme. 

Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov SITA je bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA porušením autorského zákona.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite